6. Záver

Ťaženia do Svätej zeme na boj proti neveriacim, nazývané križiacke výpravy sa skončili roku 1291, keď padla posledná kresťanská bašta Akkon.

Samotné rytierstvo a jeho ideál pretrvávali ďalej, aj keď nie už v takom rozsahu. Jednotlivé duchovné rády prešli fázami vývoja a premeny. Usadili sa na svojich územiach, ktoré im väčšinou boli dané ako léna. Na týchto územiach sa ďalej vyvíjali. Z templárov sa stal akýsi ekonomicky nadnárodný monopol, ako vo finančnej, tak aj v majetkovej sfére. johaniti sa po porážke presídlili z Rodosu na Maltu a nemeckí rytieri podnikali zo svojho teritória útoky proti pruským a litovským pohanom. Po križiackych výpravách sa tieto tri rády už nikdy nespojili do spoločného zápasu proti pohanom. Templári ako jediní boli zrušení a to už v roku 1311. Kráľ tým odstránil svojho najäčšieho konkurenta na mocenskom poli. Zároveň však zrúcal takmer dokonalý systém, ktorý svojou štruktúrou a rozsahom predstihol dobu.

Z hrdinských kráľov – rytierov sa stali legendy, ktoré ešte po stáročia žili v povedomí ľuďí a doteraz jasne žiaria na nebi stredovekých ideálov. Ich mystifikované osobnosti sa vypínajú do výšin ľudskej túžby po dokonalosti.