Najlepší z rytierov

2.3. Kresťanský rozmer rytierstva

Významným príspevkom k zušľachteniu ranostredovekej spoločnosti bola myšlienka kresťanského rytierstva. Rytierom sa nikto nenarodil, mohol sa ním sťať len ten bojovník, ktorý dostatočným spôsobom prejavil skutočného kresťanského ducha. Aj kresťanskí synovia dosahovali tento titul zvláštnym obradom (pasovaním), na ktorý sa pripravovali pôstom a modlitbou. Hlavnou povinnosťou kresťanského rytiera bolo robiť vždy a všade česť Kristovi, používať zbraň na ochranu viery a Cirkvi, neutláčať slabých a bezbranných, obchodníkov a pútnikov, ale naopak – ujímať sa ich a obhajovať ich práva¹⁶. K tomu sa navyše pridružovali stavovské povinnosti: neutekať z boja, svedomito plniť svoje záväzky voči svojmu pánovi, byť štedrý k chudobným, hovoriť pravdu a dodržať slovo. Rytierstvo presahovalo hranice národov a tvorilo na kresťanskom Západe jednotnú a všeobecnú organizáciu¹⁷. Hoci ľudská slabosť často spôsobila že nebol dosiahnutý vytýčený ideál, predsa bolo nemálo tých, ktorí sa oň naozaj usilovali, a Cirkvi slúži ku cti že ho predstavila.

¹⁶ BRÁZDA, Cyril: Rehoľný život v dejinách. Bratislava: Serafín, 1992, s. 22.
¹⁷ Tamtiež