Najlepší z rytierov

2.1. Rytiersky ideál v stredovekej Európe

Stredoveká dvorná kultúra bola určovaná vojenskými, kresťanskými a estetickými ideálmi⁴. Výchova v tomto duchu sa začala pestovať najprv vo Francúzsku, a to najmä na hradoch. Chlapcov začínali vychovávať od siedmich rokov ako pážatá. Sedem rokov ich učili jazdiť, šermovať, plávať a dvorne sa správať⁵. Neskôr sa zoznamovali so zbraňami, lovom a k ich vzdelaniu patril aj spev a tanec. Približne okolo 21. roku života sa konalo symbolické pasovanie na rytiera. Potom už bol rytier viazaný určitými pravidlami. Musel dbať o svoju česť, chrániť slabých, chudobných a vdovy. Rytierska výchova bola prístupná len deťom zo vznešených rodín. Rytierska kultúra sa počas križiackych výprav dopĺňala o nové prvky, keď do čisto svetského vzdelávania už zasahovala aj cirkevná výchova a vzdelanosť⁶.

Rytier bol považovaný za vzor hrdinstva a odvahy. V rytierskej kultúre sa odrážajú aj hrdinské prejavy, ktoré povznášali úroveň rytierskej, ba až národnej hrdosti.

Rytiersky ideál prepojený náboženskou a vojenskou zložkou sa naplno prejavil v rytierskych duchovných rádoch. Rytieri skladali sľub chudoby, čistoty a poslušnosti a spočiatku ich úlohou bola aj ochrana pútnikov na ceste do Svätej Zeme. Rozdiel medzi rytierstvom a šľachtictvom spočíva vo významovom rozdiele preu home a preudome. Preu home (z lat. produs, z novofr. preux) znamená statočného človeka, hrdinu. Preudome (z lat. providius, z novofr. prude) označuje vlastnosti predovšetkým mravné, ktoré majú zdobiť urodzeného človeka a to múdrosť, uvážlivosť a šľachetnosť⁷.

⁴ Pozri: Kronika ľudstva. Edit. Bodo Harenberg a Katarína Bangová. Bratislava: Fortuna Print, 1992, s. 333.
⁵ Tamtiež
⁶ Kronika ľudstava, s. 333.
⁷ JOINVILLE, Jean de: Paměti křižákovi. Prel. Václav Černý. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury a umění, 1965, s. 164