Main Menu
User Menu

4. gardová tanková armáda v bojoch o Berlín a Prahu

Autor : 🕔09.11.2022 📕2.896
Rozpočet valka.cz 2023 : 120.000,- Kč Příjmy k 1.1.2023 : 28.009,- Kč
♡ Chci přispět

Vznik armády a jej prvé boje

4. gardová tanková armáda bola po druhý krát sformovaná dňa 18. marca 1945 v podriadenosti 1. ukrajinského frontu, na základe rozkazu Hlavného stanu najvyššieho velenia zo dňa 17.03.1945, premenovaním 4. tankovej armády. Jej veliteľom bol menovaný general-polkovnik Dmitrij Danilovič Leľušenko.

Súčasťou armády, okrem správy velenia, sa stal 6. gardový mechanizovaný zbor, 10. gardový tankový zbor, 68. gardová tanková brigáda a množstvo ďalších podporných jednotiek. Keďže preformovanie armády na gardovú prebehlo len jej premenovaním, zapojila sa ihneď do prebiehajúcej Hornosliezskej frontovej útočnej operácie. Táto operácia začala už 15. marca 1945 a jej cieľom bola eliminácia hrozby nemeckého útoku z krídla 1. ukrajinského frontu a dobytie sliezskej priemyselnej oblasti. Počas tejto operácie sa armáda podieľala na obkľúčení a zničení Opolskej skupiny nemeckých jednotiek, ktorej likvidácia prebiehala do 22. marca. Dňa 24. marca bol do armády začlenený ako posilový 5. gardový mechanizovaný zbor, v ktorom bolo okrem delostrelectva a motorizovanej pechoty zaradených aj 150 tankov.


Veliteľ armády general-polkovnik Leľušenko v rozhovore s vojakmi.

V sobotu 24. marca 1945 zaútočil 5. gardový mechanizovaný zbor v smere Leobschütz - Troppau, ale nedosiahol veľké úspechy a dokázal postúpiť len o cca 3-4 km. V súvislosti s tým nasadil veliteľ armády Leľušenko do boja v smere na Stoiberwitz 6. gardový mechanizovaný zbor. Tento manéver sa ukázal ako úspešný - zbor postúpil 10 km do hĺbky nepriateľskej obrany a vytvoril priamu hrozbu obkľúčenia 1. tankovej divízie SS „Leibstandarte SS Adolf Hitler“, ktorá dovtedy brzdila postup 10. gardového tankového zboru. Za ďalšie tri dni armáda dokončila obkľúčenie nemeckých jednotiek v oblasti Biskau a v spolupráci so 60. armádou ich zničila.

Berlínska útočná operácia

Svoj bojový sektor v Hornom Sliezsku opustila armáda v utorok 3. apríla a odovzdala ho jednotkám 60. armády. Armádne jednotky sa následne presunuli do oblasti nemeckého mesta Forst, kde sa mali zúčastniť úvodnej časti útoku v rámci Berlínskej útočnej operácie. Úlohou 4. gardovej tankovej armády v prvotnej fáze operácie bolo voviesť svoje jednotky do prielomu, ktorý vytvoria jednotky 5. gardovej armády. Následne, po prelomení obrany nepriateľa 5. gardovou armádou na riekach Nisa a Spréva, mala 4. gardová tanková armáda predísť bojové formácie sovietskych streleckých jednotiek a urýchlene rozvinúť ofenzívu v smere na Spremberg, a na šiesty deň operácie dobyť mestá Dessau a Rathenow.

Pred berlínskou operáciou mala armáda, okrem troch gardových a mechanizovaných zborov, vo svojej zostave: 68. samostatnú gardovú tankovú brigádu, 70. samohybnú delostreleckú brigádu, 71. gardovú ľahkú samohybnú brigádu, 6. gardovú protilietadlovú divíziu a ďalšie formácie a jednotky v podriadenosti armády. 

Sovietskemu najvyššiemu veleniu bolo zrejmé, že počas útoku na Berlín bude nepriateľ bojovať zúrivo, brániac svoje hlavné mesto a poslednú baštu režimu, a bude sa snažiť odraziť nápor Červenej armády všetkými svojimi silami a prostriedkami. Preto vojenská rada 4. gardovej tankovej armády podrobne naplánovala rýchly vstup jej jednotiek do prielomov a násilné prechody vodných prekážok, najmä rieky Spréva. Útok bol naplánovaný na denné aj nočné hodiny všetkými silami armády v úzkej spolupráci so susediacimi jednotkami a letectvom generalpolkovnika S. A. Krasovského. Súčasne bol vydaný rozkaz jednotkám nezapájať sa do boja o jednotlivé obranné body, ktoré nemajú operačný význam, pretože by to zbytočne viazalo sily potrebné pre hlavný cieľ operácie - porážku veľkých operačných a strategických záloh nepriateľa.

Vo veľkých vojenských operáciách obvykle najväčšiu slávu zožnú velitelia jednotiek. No mnohokrát hrá pri príprave operácií dôležitejšiu úlohu než veliteľ štáb jednotky, na čele s náčelníkom štábu. Nie inak tomu bolo, vychádzajúc z memoárov veliteľa armády Leľušenka, aj v prípade 4. gardovej tankovej armády, na čele štábu ktorej stál skúsený štábny dôstojník, absolvent Vojenskej akadémie generálneho štábu, general-major tankovych vojsk K. I. Upman. Rovnako výkonné bolo aj operačné oddelenie štábu, ktoré v tom čase viedol komplexne erudovaný polkovnik (po vojne dosiahol hodnosť armádneho generála) S. S. Marjachin. Ten mal navyše výhodu v tom, že sa s veliteľom armády Leľušenkom poznal už od 30-tych rokov, kedy spoločne velili tankovým jednotkám v 1. mechanizovanej brigáde pod velením K. B. Kalinovského.

Po spomínanej dôkladnej  príprave na úrovni velenia armády, a samozrejme najmä na úrovni velenia frontov, prešli armádne jednotky v pondelok 16. apríla 1945 do útoku. 4. gardová tanková armáda postupovala úspešne a postupne dobyla mestá Spremberg, Calau, Luckau a Babelsberg, aby 21. apríla dosiahla prístupy k juhozápadnému predmestiu Berlína. 63. gardová tanková brigáda, pôsobiaca ako predvoj 4. gardovej tankovej armády, porazila nemeckú posádku v Babelsbergu (južne od predmestí Berlína) a oslobodila sedem tisíc zajatcov z koncentračného tábora. V tábore boli internovaní aj prominentní väzni, napr. bývalý premiér Francúzska Édouard Marie Herriot a jeho manželka. V nedeľu 22. apríla dobyl 5. gardový mechanizovaný zbor mestá Beelitz, Treuenbritzen a Jüterbog, kde obsadil letisko s cca 300 nepriateľskými lietadlami. Po dosiahnutí línie Treuenbritzen-Beelitz začal mechanizovaný zbor boj s predsunutými jednotkami nemeckej 12. armády pod velením generála tankových jednotiek Wencka, ktorá sa snažila preraziť do Berlína. Všetky nepriateľské útoky boli odrazené a nemecké jednotky boli vytlačené späť na ich pôvodné pozície. 23. apríla prekročil 10. gardový tankový zbor Teltowský kanál.

Po vstupe do nemeckého hlavného mesta z juhu sa 4. gardová tanková armáda pripojila k jednotkám 1. bieloruského frontu a uzavrela obkľúčenie Berlína zo západu. V noci na 25. apríla dobyla 35. gardová mechanizovaná brigáda mesto Ketzin, ležiace 22 km západne od Berlína, kde sa spojila s 328. streleckou divíziou a so 65. gardovou tankovou brigádou 1. bieloruského frontu, a uzamkla tak obkľúčenie v tejto oblasti.


Súčinnosť sovietskej pechoty a tankistov, Berlín, 24. apríl 1945. 

Ďalšie úlohy 4. gardovej tankovej armády v prebiehajúcej operácii boli nasledovné:

  • zamedziť nepriateľským jednotkám ústup z Berlína na juhozápad,
  • zabrániť nemeckej 12. armáde postúpiť k hlavnému mestu, keďže jej úlohou bolo deblokovať obkľúčený Berlín s jeho dvestotisícovou vojenskou posádkou,
  • blokovať odchod zvyškov nemeckej 9. armády, ktoré sa cez tyl sovietskych vojsk v oblasti Luckenwalde snažili prebiť na západ do americkej zóny.

V utorok 1. mája jednotky 5. gardového mechanizovaného zboru zaútočili v smere na západ, jednotky  6. gardového mechanizovaného zboru zase v smere na východ a juhovýchod mesta. V úzkej spolupráci s jednotkami 13. armády (veliteľ general-polkovnik Puchov) boli úplne zničené vojská nemeckej 12. armády, ako aj zvyšky nepriateľskej 9. armády. Napriek vysokým stratám živej sily a techniky neprestávali sovietske jednotky vyvíjať enormný tlak na nepriateľa. Vojaci 10. gardového tankového zboru, spoločne s ďalšími jednotkami, útočili na juhozápadnú oblasť Berlína, tlačiac nepriateľa k jednému so symbolov mesta – Brandenburskej bráne.

Ráno 2. mája nemecké vojská, prebíjajúce sa z obkľúčenia, nečakane vošli do oblasti, v ktorej sa nachádzal štáb armády. Odrazeniu útoku velil osobne veliteľ armády Leľušenko a na poludnie boli útočiace jednotky zničené. Toho istého dňa o tretej hodine popoludní nemecká berlínska posádka, na čele s generálom Weidlingom, kapitulovala.[1]


Generál delostrelectva Helmuth Weidling (prvý zľava) a dôstojníci jeho štábu po vzdaní sa sovietskym vojskám.

Pražská útočná operácia

Vojna sa však ešte zďaleka neskončila. Na území Protektorátu Čiech a Moravy bolo dislokované silné zoskupenie vojsk Skupiny armád Stred, pod velením generála poľného maršála Ferdinanda Schörnera, o sile takmer jedného milióna vojakov a dôstojníkov. Ich hlavným cieľom bolo nepadnúť do zajatia sovietskych vojsk a prebojovať sa na západ. Na elemináciu ich snáh bola sovietskym velením vypracovaná Pražská útočná operácia.

Tejto poslednej útočnej operácie sovietskych vojsk v Európe sa zúčastnili aj vojská 4. gardovej tankovej armády, ako súčasti 1. ukrajinského frontu. Už na druhý deň po kapitulácii Berlína, 3. mája 1945, armáda odovzdala svoj bojový sektor 69. armáde 1. bieloruského frontu a začala sa sústreďovať v lesoch 35-50 km južne od Berlína, aby sa pripravila na útok na Prahu. Armáda dostala rozkaz postupovať v pásme pôsobnosti 13. armády pozdĺž západných brehov Labe a Vltavy v smere Teplice - Šanov - Praha.

V sobotu 5. mája jednotky armády prekročili rieku Labe v oblasti nemeckého mesta Torgau, aby 6. mája, teda o deň skôr ako bolo naplánované, prešli do ofenzívy. Dôvodom skoršieho započatia útoku bolo vypuknutie Pražského povstania. Do večera 6. mája armádne jednotky, po prekonaní vzdialenosti 50 km, dosiahli líniu Waldheim-Siebelen. Jej prvosledové jednotky postúpili dokonca až o 65 km a dobyli dôležitý železničný uzol - mesto Freiberg. Dňa 7. mája postúpila 4. gardová tanková armáda o ďalších 50-60 km, k línii Frauenstein-Sayda. Čoskoro sovietske jednotky obsadili aj všetky priesmyky cez Krušné hory. 10. gardový tankový zbor oslobodil české mestá Teplice a Šanov a 6. gardový mechanizovaný zbor západočeský Duchcov.

8. mája v noci 10. gardová mechanizovaná brigáda pod velením polkovnika V.N. Buslajeva, pôsobiaca ako predsunutý oddiel armády, narazila v meste Žatec na kolónu nepriateľských vozidiel, presúvajúcu sa z Jaroměře do Plzne. Sovieti na kolónu z chodu zaútočili a v spolupráci s ďalšími jednotkami 5. gardového mechanizovaného zboru túto rozprášili. Až po boji sa ukázalo, že išlo o presúvajúci sa štáb Skupiny armád Stred, ktorého zničením došlo de facto k paralyzovaniu velenia nemeckých vojsk. Do zajatia sa vzdala väčšina nemeckých vojakov, vrátane deviatich generálov. Veliteľovi armádnej skupiny, generálovi poľnému maršálovi Schörnerovi, sa podarilo ujsť a spoločne s pobočníkom, ktorý ovládal češtinu, sa prezlečení do civilu po piatich dňoch putovania vzdali Američanom.

Vojaci 16. gardovej mechanizovanej brigády pod velením G. M. Ščerbaka vnikli 8. mája ráno do mesta Most, ktoré malo veľký vojensko-priemyselný význam, a oslobodili ho. V noci 9. mája sa ako jedna z prvých prebojovala do Prahy 63. gardová tanková brigáda. Ráno o 04.00 hod. vstúpil do českej metropoly celý 10. gardový tankový zbor a dostal sa na jej severovýchodný, východný a juhovýchodný okraj. 6. gardový mechanizovaný zbor - na južný a juhozápadný okraj mesta, 5. gardový mechanizovaný zbor - na západný okraj. Spolu s týmito jednotkami vstúpili do mesta aj príslušníci 3. gardovej tankovej armády, 3. gardovej armády a 13. armády.


Tankisti 7. gardového tankového zboru na uliciach Prahy, máj 1945.

Posledné bojové operácie

Po oslobodení Prahy, na základe rozkazu velenia frontu, postupovala 4. gardová tanková armáda východným a juhovýchodným smerom a odrezala porazeným nemeckým jednotkám únikové cesty na západ. 11. gardová mechanizovaná brigáda, pôsobiaca v smere na Plzeň, sa 9. mája 1945 o 11. hodine stretla s 2. pešou divíziou 5. armádneho zboru americkej 3. armády v oblasti Říčany. Najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva sa skončila.

Po skončení vojny bola 4. gardová tanková armáda zaradená do Strednej skupiny vojsk s dislokáciou v sovietskej okupačnej zóne. V roku 1946 bola armáda premenovaná na 4. gardovú mechanizovanú armádu a jej podriadené zbory boli, v rámci povojnového znižovania stavov Červenej armády, premenované na divízie. 

[1] bližšie informácie o útoku sovietskych vojsk na Berlín - viď článok Bitva o Berlín 

Zdroje:
Ivlev, I.I.: Vsje tankovyje i mechanizirovannyje armii SSSR i Rossiji 1924-2021, Litres, Samizdat 2021 (Ивлев И. И.: Все танковые и механизированные армии СССР и России в 1942-2021 гг., ЛитРес, Самиздат, 2021)
pamyat-naroda.ru
militera.lib.ru
mil.ru
tankfront.ru
ru.wikipedia.org
waralbum.ru/403179/
waralbum.ru/290307/
waralbum.ru/208545/

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔09.11.2022 📕2.896