Nezničiteľný Nicholas Stephen Alkemade – neobyčajný život obyčajného človeka

Autor: Janko PALIGA 🕔︎︎ 👁︎ 4.995


www.labrujulaverde.com

Nicholas Stephen Alkemade sa narodil 10.12.1922 v North Walsham v Norfolku. Pred vypuknutím vojny pracoval ako záhradník v Loughborough.

Reklama

Po vypuknutí vojny narukoval a absolvoval výcvik palubného strelca, po ktorom ho pridelili ku 115. peruti. Tam bol zaradený na funkciu zadného strelca bombardéru Avro Lancaster. Dostal služobné číslo No 1431537.


Nicholas Stephen Alkemade, 1940
ww2awartobewon.com, en.wikipedia.org

V noci z 24. na 25. marca 1944 mierila posádka lietadla Avro Lancaster B Mk.II (DS664, A4-K) pomenovaného „Werewolf“ (Vlkodlak) k náletu na hlavné mesto Nemecka – Berlín. Bolo jedným z 811 ďalších bombardérov, ktoré tej noci smerovali na rovnaký cieľ. Pätnásty bojový let F/Sgt. Nicholasa S. Alkemadeho prebiehal po vzlete zo základne RAF Witchford, Cambridgeshire, podľa plánu. Nad cieľ dorazili včas a úspešne splnili svoju misiu. No na spiatočnom kurze sa to malo zmeniť.


Lancaster B I PA474 vo farbách 460. perute (RAAF), v sprievode stroja Hurricane Mk.IIc LF363.
Cpl Phil Major ABIPP, commons.wikimedia.org


Nákres Lancaster B Mk.I s bočnými pohľadmi pre B Mk.I (Special), B Mk.II a B Mk.III (Special)
commons.wikimedia.org

Reklama

Neobvykle silný severný vietor odvial mnoho lietadiel počas ich spiatočnej cesty ďaleko na juh smerom k Porúriu, kde bola silná koncentrácia protilietadlového delostrelectva. Krátko pred polnocou neďaleko Schmallenbergu zachytila nočná stíhačka Junkers Ju 88 G pilotovaná oberleutnantom Heinzom Rökkerom od Nachtjagdgeschwader 2 Alkemadeho Lancastera a úspešne ho zo spodnej polosféry zasiahla. Streľba bola zničujúca. Na pravoboku trupu a krídla došlo ku roztrhaniu konštrukcie, ktorú následne pohltili plamene. Alkemade úspešne opätoval streľbu svojím guľometným štvorčaťom. Pre veľké poškodenie lietadla nariadil jeho pilot F/Sgt. James Arthur Newman posádke opustiť lietadlo na padákoch. Lancaster bol dvanástym zostrelom z celkových šesťdesiatich štyroch Heinza Rökkera a jeho trosky dopadli pri Oberkirchene.


Heinz Rökker

Pre stiesnenosť zadnej streleckej veže Lancastera mal jej strelec uložený padák v trupe lietadla, aby si ho v prípade potreby mohol pripnúť na postroj. Alkemade vycentroval vežu a otvoril dvere do trupu. Na jeho prekvapenie ho privítali plamene požiaru a oblizli po odhalenej tvári a zápästí. Plamene mu zapálili aj odložený padák a od ich tepla sa mu začala roztápať gumová kyslíková maska. Horúčava prinútila Nicholasa zatvoriť dvere veže. Bol v pasci v horiacom a opustenom lietadle vysoko nad nepriateľským územím. A aby toho inferna nebolo málo, požiar prerazil dvere do veže a zapálil hydraulickú kvapalinu pohonu veže. Horiaca kvapalina zapálila aj Nicholasovo oblečenie.

Neskôr takto popísal svoju beznádejnú situáciu: „Mal som na výber, či zostanem v lietadle, alebo vyskočím. Keby som zostal, uhorel by som k smrti – moje šaty už poriadne horeli, tvár a ruky som mal spálené, aj keď som vďaka vzrušeniu sotva vnímal bolesť… Rozhodol som sa vyskočiť a všetko ukončiť rýchlo a čisto, ako som len mohol. Otočil som vežu na pravobok a bez toho, aby som obťažoval so sňatím kukly a interkomu, vykročil som do noci. Cítil som sa zavesený v priestore, okolité ticho narvalo iba vzdálené burácanie leteckých motorov bombardéra. V mojich myšlienkach som ľutoval, že sa nedostanem domov. Len raz som si pomyslel, že mi nepríde vôbec divné to, že o niekoľko sekúnd zomriem.


Padák „hrudného typu“. Dva kovové „D“ krúžky umožňovali posádke lietadla pripevniť ho k postroju iba v prípade potreby. Aspoň teoreticky...
www.rafmuseum.org.uk

F/Sgt. Alkemade padal k zemi s pohľadom upreným ku hviezdnej oblohe. V istom okamihu stratil vedomie, možno reakcia jeho tela na prežitú bolesť. Keď sa o tri hodiny neskôr prebral z bezvedomia, ležal na zasneženej zemi v malom borovicovom lesíku. Na jeho prekvapenie ani nebol príliš zranený. Okrem popálenín a rezných rán na hlave a stehne, utrpel len pomliaždeniny a vyvrtol si koleno. Kosť nemal zlomenú žiadnu. Zostal aj bez topánok, ktoré pri páde niekde stratil. Zapálil si cigaretu a poobzeral sa okolo seba. Ležal v ani nie polmetra vysokom snehu chránenom borovicami. Ak by dopadol len o pár metrov ďalej, neprežil by. Miesto bolo bez snehu a stromov, ktoré stlmili Alkemadeho pád. Keďže nemohol chodiť, aby upútal pozornosť, pískal na tiesňovú píšťalku. Nemeckí civilisti, ktorí ho našli, ho odviezli na miestnu ošetrovňu, odkiaľ ho poslali do nemocnice v Meschede. Z tela mu vybrali množstvo plexiskla a drevených triesok. Rovnako mu ošetrili vzniknuté popáleniny.

Ďalší deň si ho vzalo do parády už Gestapo. vypytovali sa ho, kde skryl svoj padák. Keď im tvrdil, že žiaden padák nepoužil, vyšetrovatelia sa mu vysmiali a obvinili ho, že ako špión ho isto zakopal. Alkemade sa nedal a neustále vyzýval vyšetrovateľov, aby našli jeho postroj, ktorý si odopol na mieste dopadu. Hľadanie bolo nakoniec úspešné. Jeho verziu nakoniec potvrdili aj nájdené trosky Lancasteru, ktorý dopadol asi 40 kilometrov od miesta, kde našli Nicholasa. Kovová rukoväť uvoľňovača a lano jeho padáku boli nájdené v troskách lietadla.

Reklama

Po troch týťdňoch liečenia v nemocnici ho poslali do tranzitného zajateckého tábora Dulag Luft. Alkemade dokonca od dôstojníka Luftwaffe obdržal pamätný list, na ktorom bolo uvedené: „Nemecké úrady prešetrili a potvrdili, že tvrdenie seržanta Alkemadea číslo 1431537 je pravdivé vo všetkých ohľadoch, totiž že skočil z výšky 5400 metrov bez padáku a bezpečne pristál bez zranenia. Padák sa nachádzal v horiacom lietadle. Pristál v hlbokom snehu medzi jedľami.

Pred odoslaním Alkemadeho do zajateckého tábora Stalag Luft III v Sagane ho odfotografovali pre nemeckú tlač. Tam sa stal akousi celebritou, dokonca písal denník vojnových zajatcov. V zajateckom tábore mal číslo 4175. Zhodou okolností v čase keď ho zostrelili, z tábora Stalag Luft III uniklo 76 zajatcov. Táto udalosť sa neskôr stala známou ako „Veľký útek“.

Keď postup Červenej armády začal ohrozovať zajatecký tábor, stali sa Alkemade spolu s ďalšími tisíckami spojeneckých vojnových zajatcov účastníkmi dlhého a úmorného pochodu na západ pred postupujúcou Červenou armádou. Tento „Dlhý pochod“ v studenom zimnom počasí si vyžiadal životy stoviek mužov neschopných prežiť zimu, vyčerpanie, hlad a tragické incidenty priateľskej streľby spojeneckých lietadiel. Po skončení vojny ho v máji 1945 repatriovali do Veľkej Británie.

Z RAF ho prepustili v roku 1946. Nicholas S. Alkemade sa vrátil domov do Loughborough. Našiel si prácu v chemickej továrni. Onedlho po nástupe do novej práce ho opäť prišla pozrieť Pani Smrť. Pri odstraňovaní kvapaliny z nádrže, z ktorej sa vyrábal plynný chlór, ho zasiahol elektrický prúd zo zariadenia, ktoré používal. Počas kŕčov spôsobených elektrickým prúdom sa mu uvoľnila ochranná maska a začal dýchať jedovatý chlór. Trvalo takmer 15 minút, kým ho takmer zaduseného odniesli do bezpečia.

Pani Smrť sa však nevzdávala. Onedlho ho prišla pozrieť opäť. Tentoraz prasklo potrubie a postriekalo Nicholasovu tvár a ruky priemyselnou kyselinou sírovou. Duchaprítomne sa ponoril hlavou napred do neďalekého 40 galónového sudu s vápenatou vodou, ktorá neutralizovala kyselinu. „Unikol“ len s popáleninami prvého stupňa.

Po vyliečení ho, aby toho nebolo málo, po krátkom čase zavalil deväť stôp dlhý oceľový pojazd dverí, ktorý sa uvoľnil z uchytenia, keď prechádzal okolo. Našťastie utrpel len drobné modriny. Po tomto incidente si Alkemade povedal, že už toho bolo dosť a zmenil zamestnanie. Stal sa predajcom nábytku v Loughborough, kde žil so svojou ženou a deťmi.


Nicholas Alkemade so svojím synom po vojne.
Leicester Mercury, historycollection.com

Zvyšok života už prežil pokojne. Zomrel 22.06.1987 v Liskeard, Cornwall. Oskenovaný Alkemadeho denník Prisoner of War je možné si prezrieť na stránke Loughborough Echo website

Zo sedemčlennej posádky zostreleného Lancasteru B Mk.II DS664 „Vlkodlak“ okrem Alkemadeho prežil aj navigátor F/Sgt. John P. Cleary a radista F/Sgt. Geoffrey R. Burwell. Obaja boli výbuchom z lietadla vymrštení. F/Sgt. Cleary dopadol na poškodenom padáku do rovnakého lesa ako Alkemade. Pri náraze do kmeňa stromu upadol do bezvedomia. V chladom počasí kvôli omrzlinám skoro prišiel o nohu a skolabovali mu pľúca. V nemocnici v Meschede strávil šesť mesiacov liečenia a vo februári 1945 ho v rámci výmeny chorých a zranených väzňov repatriovali.

Ostatní členovia posádky Lancasteru zahynuli – pilot F/Sgt. James Arthur Newman, palubný inžinier F/Sgt. John Warren, bombometčík F/Sgt. Charles Alfred Hilder a predný strelec F/Sgt. John Joseph McDonough. Pochovali ich na hannoverskom vojenskom cintoríne.


Bomber Command Loss Card o zničení Lancaster DS664 a osudoch jej posádky.
www.rafmuseum.org.uk

Zdroje:
www.rafmuseum.org.uk
aviationtrails.wordpress.com
historycollection.com
115squadron-raf.be

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více