Velitel první samostatné experimentální raketové dělostřelecké baterie v Rudé armádě

Autor: Janko PALIGA 🕔︎︎ 👁︎ 7.120


Hrdina Ruské federace Ivan Andrejevič Fljorov
www.polkmoskva.ru, ru.wikipedia.org

Ivan Andrejevič Fljorov sa narodil 05.04.1905 (dňa 24.03.1905 juliánskeho kalendára) v obci Dvurečki v Lipeckej oblasti.

Reklama

Po skončení školy najprv pracoval v rodnej obci, neskôr sa stal zámočníckym učňom v Borinskom cukrovare. V roku 1926 ukončil závodnú učňovskú školu (FZU) v zlievarni v Lipecku. Ako jeden z najlepších absolventov učilišťa nejaký čas pôsobil ako majster výcviku.

Do Červenej armády nastúpil v rokoch 1927-1928 ku delostreleckým jednotkám. V roku 1933 ho povolali na 45 dňový kurz záložných dôstojníkov. Odvtedy zostal trvalo v armáde. Od roku 1939 sa zapísal ako študent veliteľskej fakulty Vojenskej delostreleckej akadémie F. E. Dzeržinského. Zúčastnil sa sovietsko-fínskej vojny, kde sa v hodnosti nadporučíka vyznamenal pri prelamovaní Mannerheimovej línie vo funkcii veliteľa batérie 94. húfnicového delostreleckého pluku. Za svoju bojovú činnosť obdržal Rad Červenej hviezdy. Po skončení bojov sa vrátil opäť ku štúdiu na akadémii.

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa nariadením ľudového komisára obrany od 28.06.1941 začala formovať v 1. moskovskom delostreleckom učilišti L. B. Krasina Samostatná skúšobná batéria pre bojovú previerku 132 mm raketometov. Už o pár dní ju premenovali na Samostatnú delostreleckú batériu (SDB, rusky Samostojateľnaja artillerijskaja batareja - SAB). V batérii bolo sústredených všetkých sedem exemplárov raketometov (posledný ôsmy, patriaci vojenskému námorníctvu, sa nachádzal v Sevastopole) a jedna 122 mm húfnica. Jej veliteľom bol na návrh vedúceho delostreleckej akadémie generálmajora Govorova ustanovený kapitán Ivan Andrejevič Fljorov. Počas svojej služby v armáde a aj počas štúdia preukazoval dobré organizačné schopnosti a výbornú vojenskú pripravenosť. Výučba v batérii bola sťažená aj neexistenciou predpisov či akýchkoľvek príručiek. Vzhľadom na prísne tajný charakter zbrane bolo dokonca zakázané viesť si o zbrani písomné poznámky.

Fljorovova batéria sa už v noci 02.07.1941 začala presúvať na front z Moskvy cez Možajsk, Vjazmu, Jarcevo a Smolensk. Tvorili ju tri palebné čaty so siedmymi raketometmi BM-13 na podvozku vozidiel ZiS-6 a jednou 122 mm húfnicou. Presun batérie prebiehal výlučne v noci. Cez deň sa ukrývala v lesoch okolo Minskej cesty, kde prebiehal aj bojový výcvik. Na líniu Západného frontu dorazila jednotka dňa 04.07.1941 a prešla do podriadenosti 20. armády.

Na príkaz náčelníka delostrelectva Západného frontu uskutočnila batéria kpt. Fljorova dňa 14.07.1941 o 15:15 hod. palebný prepad 112 raketami M-13 na železničnú stanicu Orša, v tom čase preplnenú vojenskými transportami a technikou. Účinok novej zbrane prekonal všetky očakávania. Ešte v ten istý deň batéria o 17:20 hod. vypustila 96 rakiet na nemecké prepravisko cez rieku Oršica. Výsledkom streľby bola prerušená preprava na tomto úseku, ktorú sa už nepodarilo obnoviť.

Reklama

Nasledujúci deň batéria uskutočnila palebné prepady v Smolenskej oblasti pri meste Rudňa. Po použití novej sovietskej zbrane začal na ňu Wehrmacht hon. Rýchlym opustením streleckého postavenia sa batérii darilo vyhýbať nielen odvetnej delostreleckej streľbe, ale aj leteckému bombardovaniu. Rovnako sa nepodaril prepad batérie skupinou parašutistov.

Vďaka pribúdajúcim skúsenostiam a neustálemu výcviku sa obsluhám darilo znižovať časy potrebné na plnenie palebných úloh. Neskôr batéria skoro mesiac podporovala sovietske vojská v bojoch pri Jelni. Po začatí operácie Tajfun sa Skupine armád Mitte podarilo prelomiť obrannú líniu a západne od Vjazmy spoločne s inými jednotkami obkľúčili aj batériu kpt. Fljorova. Tá sa do obkľúčenia dostala po uskutočnení raketového útoku na prepravu pri Roslavli. Podľa rozkazu začala presun v smere Spas-Demjansk – Znamenka. V noci zo šiesteho na siedmeho októbra 1941 pri obci Bogatyr (dnes zaniknutá obec juhovýchodne od obce Znamenka, 54.8543472N, 34.6386219E) neďaleko Vjazmy, padla batéria do pasce a v následovnom boji našla väčšina príslušníkov batérie aj so svojím veliteľom smrť. Z obkľúčenia sa podarilo uniknúť len 46-im vojakom včítane zdravotníčky Julie Avtonovovej. Raketomety a dokumenty sa však podľa rozkazu podarilo úspešne zničiť a nedostali sa tak do rúk nepriateľa.

Po skončení vojny sa na bojovú históriu batérie, rovnako aj na jej veliteľa kpt. Fljorova skoro zabudlo. Keď sa neskôr vypátral na Hlavnej kádrovej správe Ministerstva obrany jeho spis, posledný zápis bol z roku 1940 spolu s poznámkou, že I. A. Fljorov bol v máji 1946 ako nezvestný vyškrtnutý zo zoznamu Sovietskej armády.

Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa v ZSSR začalo pátrať po doposiaľ žijúcich príslušníkoch Samostatnej delostreleckej batérie. Pátranie bolo úspešné. Poznámka o nezvestnom kpt. I. A. Fljorovovi tak z jeho spisu zmizla. Fljorova nominovali na titul Hrdina Sovietskeho zväzu, pod predloženie ktorého sa podpísal veliteľ raketových síl a delostrelectva pozemných síl maršal delostrelectva K. P. Kazakov. Prezídium najvyššieho sovietu ZSSR ho však dekrétom zo dňa 14.11.1963 posmrtne vyznamenalo len Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa in memoriam. Vyznamenanie z rúk generála D. Z. Vorobjova prevzala dňa 19.11.1963 manželka a syn I. A. Fljorova.

Zadosťučinenia sa jeho rodina dočkala dňa 21.06.1995, keď bol kapitánovi I. A. Fljorovovi dekrétom prezidenta Ruskej federácie číslo 619 za odvahu a hrdinstvo prejavené v boji proti nacistickým útočníkom vo Veľkej vlasteneckej vojne udelený titul Hrdina Ruskej federácie in memoriam. Na príkaz ministra obrany Ruskej federácie číslo 111, bol dňa 05.03.1998 hrdina Ruskej federácie kapitán Ivan Andrejevič Fljorov navždy zapísaný do zoznamov veliteľskej fakulty Vojenskej akadémie strategických raketových síl.


Strom z místa smrti I.A. Fljorova (exponát Muzea vítězství)
Красный, CC BY-SA 4.0, commons.wikimedia.org

Na jeseň roku 1995 našla skupina vyhľadávačov „Vjazma“ pozostatky delostrelcov samostatnej delostreleckej batérie, ktorí zahynuli pri jej obrane, asi 250 metrov západne od obce Bogatyr. Jednalo sa o pozostatky 7 mužov. Medzi nimi boli identifikované aj pozostatky kapitána Fljorova. Dňa 06.10.1995 boli všetky telesné pozostatky pochované vedľa obelisku pri ceste neďaleko zaniknutej obce Bogatyr, postaveného na pamiatku hrdinských činov raketových delostrelcov (54.8622131N, 34.6359961E).


Obelisk a hrob kapitána Fljorova a ostatních pochovaných příslušníků Samostatné dělostřelecké baterie raketometů BM-13
Юрий Буров, www.google.com/maps


Pamětní komplex „Kaťuša“, Orša
Антон Алегавіч Макоўскі, CC BY-SA 3.0, commons.wikimedia.org

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více