Main Menu
User Menu

Iránsky Schindler - Abdol Sardari

Autor : 🕔22.09.2021 📕1.277
Rozpočet valka.cz 2021 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 83.494,- Kč
♡ Chci přispět


Abdol Hossein Sardari

Abdol Hossein Sardari sa narodil v roku 1914 ako potomok Kadžárovskej kráľovskej rodiny, ktorá vládla Iránu v rokoch 1789 až 1925. Keď bol v spomínanom roku 1925 vyhlásený za panovníka Rezá Šáh Pahlaví, opustil mladý Abdol Sardari Irán. Neskôr vyštudoval právo na Ženevskej univerzite vo Švajčiarsku, kde promoval v roku 1936.

O rok na to, v roku 1937, získal vo veku 23 rokov miesto na iránskom veľvyslanectve v Paríži, kde bol v tom čase veľvyslancom jeho švagor (sic!). Invázia wehrmachtu do Francúzska a následné obsadenie Paríža 14.06.1940 viedla k odchodu iránskeho veľvyslanca z Paríža, pričom chod veľvyslanectva dostal za úlohu zabezpečovať práve Abdol Sardari. Mnoho jeho kolegov z ambasády utieklo do bezpečnejšieho Vichy v neokupovanej časti Francúzska, on sa však rozhodol zostať v Paríži. A práve to mu umožnilo stať sa záchrancom  množstva ľudských životov.

V čase vpádu nemeckých vojsk do Francúzska žilo totiž v Paríži pár stovák Iráncov a medzi nimi aj nie malý počet iránskych židov. Na základe iniciatívy a diplomatických aktivít iránskeho vodcu Rezá Pahlavího Nemci vyhlásili Iráncov za osoby, na ktoré sa nevzťahujú Norimberské zákony z roku 1936. V ponímaní nacistickej rasovej teórie boli totiž potomkovia Peržanov „čistokrvnými Árijcami“. Nejasnosti však panovali vo vzťahu k iránskym židom. Spočiatku noví páni Európy akceptovali ich postavenie ako iránskych občanov, ale to sa mohlo kedykoľvek zmeniť. A práve vtedy nastúpil na scénu „iránsky Schindler“. Na vyľudnenom veľvyslanectve sa totiž nachádzalo niekoľko stovák nevyplnených iránskych pasov, ktoré Sardari začal vyplňovať práve pre iránskych židov. Vďaka tomu sa mnohým z nich podarilo bezpečne vycestovať z okupovanej Európy späť do vlasti, pričom viaceré pasy boli použité opakovane pre rôzne osoby.


Abdol Hossein Sardari, druhý sprava, v Paříži.

Pretože opatrenia proti židovskému obyvateľstvu v okupovanom Francúzsku sa neustále sprísňovali, začali sa na Sardariho s prosbou o záchranu obracať aj židia, ktorí neboli iránskeho pôvodu. Zdroje sa však rozchádzajú v otázke, či Sardári pomáhal aj im. Sardariho synovec Fereydoun Hoveyda, ktorý bol v 70. rokoch minulého storočia iránskym veľvyslancom pri OSN, v rozhovore v roku 1998 uviedol, že Sardari počas vojny pomáhal v záchrane aj neiránskych Židov v Paríži vydaním 1 500 iránskych pasov ohrozeným Židom v roku 1942. Tento počet sa však javí byť značne nepravdepodobným vzhľadom na početnosť iránskej komunity v Paríži, počet prázdnych pasov na veľvyslanectve a počet už vydaných pasov iránskym židom.

Bez ohľadu na to, či Sardari pomáhal len občanom vlastného štátu alebo aj cudzincom, je jeho  konanie obdivuhodné.  V nacistami okupovanej krajine, ďaleko od svojho domova bez vedomia svojich nadriadených vydávať neoprávnene pasy pre záchranu úplne cudzích ľudí -  klobúk dole! No napriek svojim nesporným zásluhám na záchrane života množstva ľudí, za ktoré nikdy nežiadal žiadnu odmenu či prospech, sa po skončení vojny k svojej činnosti Sardari nehlásil a ani sa ňou nechválil. Po roku 1945 pracoval ďalej v diplomatických službách Iránu ako zástupca vedúceho diplomatickej misie (chargé d’affaires) v belgickom Bruseli.

V osobnom živote ho v zmysle cynického príslovia „Každý dobrý skutok bude po zásluhe potrestaný“ nečakalo, žiaľ,  nič dobré. Jeho milenka Tchin Tchin (Chiao-Yen Chow), čínska operná speváčka, zmizla  bez stopy počas čínskej občianskej vojny v roku 1948, keď odcestovala do Číny, aby dostala požehnanie od svojich rodičov na svadbu zo Sardarim. Aj v profesijnom živote ho čakali len komplikácie. A to paradoxne práve pre pasy, ktorými zachránil množstvo životov. Po návrate do Iránu v roku 1952 bol obvinený zo zneužitia úradných právomocí pri vydávaní iránskych pasov počas vojny. Až v roku 1955 sa mu podarilo objasniť  motiváciu svojho konania, napriek tomu však musel odísť z iránskeho diplomatického zboru a presťahoval sa do Londýna.

Povestným klincom do rakvy Sardariho nešťastného osudu sa stalo vypuknutie Iránskej revolúcie v roku 1979, počas ktorej bol zavraždený jeho synovec Amir-Abbas Hoveyda, ktorý bol v rokoch 1965-1977 predsedom vlády Iránu. Navyše bol počas revolúcie zničený či zabavený všetok Sardariho  hnuteľný i nehnuteľný majetok, ktorý v Iráne vlastnil.

Koniec svojho života preto prežil v chudobe v britskom Nottinghame, zomrel v Londýne v roku 1981.

Zdroje:
en.wikipedia.org/wiki/Abdol_Hossein_Sardari
cs.wikipedia.org/wiki/Abdol_Hosejn_Sardari
encyclopedia.ushmm.org/content/en/article/abdol-hossein-sardari

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔22.09.2021 📕1.277