AUT - ADMK Mulus

Velenie rakúskej armády zadalo v roku 1933 firme Austro-Daimler objednávku na vývoj a výrobu vozidla na prepravu vojakov, munície a prípadne aj ťahanie ľahkých poľných diel. Vývoj vozidla trval približne rok, pričom rakúskymi inžiniermi bola zvolená koncepcia kolesovo-pásového podvozku. Táto umožňovala, oproti čisto pásovému podvozku, rýchlejší presun po komunikáciách, resp. pevnom povrchu na kolesách a v prípade nasadenia v ťažšom teréne mohol byť použitý pásový podvozok. Vozidlo dostalo označenie ADMK "Mulus" (Austro-Daimler Motor Karette).

Prototyp, resp. prvé vyrobené vozidlá, mali pásový podvozok zložený z dvoch pojazdových kolies veľkého priemeru s gumenými obručami. Medzi nimi sa nachádzala špeciálna spojka, slúžiaca na nasadenie zadného páru kolies automobilového typu. V sériovej verzii mal pásový podvozok štyri menšie pojazdové kolesá združené po dvoch do pojazdových vozíkov. Na pohon vozidla slúžil v zadnej časti vozidla umiestnený benzínový, vzduchom chladený, štvorvalec Austro-Daimler FB 12/20 o výkone 18-20 ks pri 1.400 ot/min. Prevod sily motora zabezpečovala mechanická štvorstupňová prevodovka. Priestor pre jedného vodiča a dvoch prevážaných vojakov, resp. náklad bol otvorený. Niektoré vozidlá mali v ložnej časti montáž pre uchytenie guľometu alebo 47 mm protitankového kanónu.

Po spevnených povrchoch sa vozidlo mohlo pohybovať na odmontovateľných kolesách o priemere 18 palcov (457 mm). Pri prechode na nespevnený terén a potrebe pásového pohonu sa buď oba páry, alebo len zadný pár kolies demontovali a uložili na zadnej časti korby. Demontážou oboch párov kolies sa dĺžka vozidla skrátila z 3680 mm na 2900 mm, šírka z 1700 mm na 1360 mm. Výška vozidla na kolesách bola 1300 mm, na pásoch 1460 mm. Výšku vozidla po sňatí kolies zvyšovali práve kolesá, umiestnené na vozidle. Výmena kolies sa vykonávala ručne tak, že sa zdvihla najskôr jedna strana, demontovali sa obe kolesá a potom sa postup opakoval aj na protiľahlej strane. Hmotnosť prázdneho vozidla bola 1.450 kg, maximálna povolená hmotnosť 1.730 kg. Na ceste s nasadenými kolesami sa vozidlo riadilo natáčaním predných kolies, na pásoch brzdením pásov. Polomer otáčania na kolesách bol 8,4 m, na pásoch 2,1 m. Pri jazde na kolesách dosahovalo vozidlo max. rýchlosť 45 km/h, na pásoch 17 km/h.

Výroba začala v roku 1935 a ukončená bola v r. 1938 po vyrobení 334 vozidiel.

Po anšluse Rakúska boli vozidlá ADMK prijaté do výzbroje Wehrmachtu a bolo im pridelené označenie WARK (Wehrmacht Aufbau Rader Ketten Antrieb). V nemeckej armáde sa používali tieto stroje najčastejšie so sňatým zadným párom kolies ako polopásové ťahače diel do kalibru 105 mm. Pre zväčšenie počtu prepravovaných vojakov (najčastejšie obsluhy ťahaného dela) boli v roku 1940 na časti strojov namontované nové celokovové korby. V takto vytvorenej štvordverovej korbe tvaru vane sedel vodič a štyria vojaci. Ďalší dvaja vojaci mohli byť prepravovaní na malých sedačkách medzi prednými kolesami.

Jeden exemplár tohto nekonvenčného vozidla sa dochoval, a to dokonca v pojazdnom stave, do dnešných dní. Umiestnený je v Escola de Material Bélico v Rio de Janeiro. Do Brazílie sa dostal ako predvádzací exemplár v roku 1940 prostredníctvom baróna Ludwiga Kummera spoločne s ďalšími vozidlami vyrábanými spoločnosťou Steyr-Daimler-Puch AG, ktorú barón Kummer zastupoval.

strangevehicles.greyfalcon.us
www.armchairgeneral.com
http://www.ecsbdefesa.com.br/fts/ADMK.pdf
http://www.weltkrieg.ru/transport/357-admk.html
www.aviarmor.net