Nechutná hra s kosťami mŕtvych vojakov pokračuje ...

Autor: Martin Drobňák 🕔︎︎ 👁︎ 16.492

Čo nasledovalo a deje sa do dnešných dní je tragikomickou ukážkou toho, kam až môžu viesť chamtivosť a hyenizmus takzvaných „podnikateľov“ kombinované s nekompetentnosťou a diletantizmom úradníkov. Ukazuje sa, že za všetkým treba hľadať peniaze. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako akademický spor o historickú pravdu, je očividný podvod ktorého účelom bolo oklamať nemeckých donorov a vylákať od nich peniaze na exhumácie. A to za každú cenu.

Zvláštna násobilka

V lete 2011 bol slávnostne posvätený vojnový cintorín v Medzilaborciach (za mestským úradom). Michal Bochin zo Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove vtedy pre Tlačovú agentúru SR (TASR) uviedol, že na vojnovom cintoríne je pochovaných vyše 400 obetí vojny, z ktorých väčšina sú nemeckí vojaci. Verejne sme tieto údaje spochybnili. Téme sa začali venovať média a dnes po roku je zaujímavé sa spätne pozrieť na argumentáciu, s akou svoje tvrdenia obhajovali zástupcovia Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby z Prešova a úradníci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR).

Reklama

Od začiatku sme argumentovali, že podľa archívnych podkladov je na uvedenom cintoríne v Medzilaborciach dokázateľne pochovaných 1692 obetí vojny a iba 5 vojaci, ktorí sú pochovaní v 4 hroboch, boli príslušníkmi nemeckej armády. Poznáme aj ich mená: poručík Otto Koch, šikovateľ Eduard Kuchnel a vojaci Jan Kinge, Albert Vogel a A.Waldeberg

S otázkou, na základe čoho prešovská Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby tvrdí, že väčšina obetí pochovaných na tomto vojnovom cintoríne sú nemeckí vojaci sa na konateľov spoločnosti obrátil redaktor Slovenského rozhlasu (SRo) Martin Kalužák. V jeho reportáži z júna 2011 Michal Bochin tvrdil nasledovné:

Celkovo tam bolo pochovaných evidovaných 352 padlých vojakov z prvej svetovej vojny, plus tam bolo prepochovaných 52 z ďalšieho cintorína v Medzilaborciach. Čiže momentálne je tam pochovaných 404 vojakov.“ Hneď dodal: „Ja tu mám úmrtne listý z tých 280 plus 52 vojakov s menami, hodnosťami, číslami, dátumom narodenia. Komplet podchytené.“ Na otázku odkiaľ mal tieto údaje, odpovedal: „Časť zo slovenských archívov, časť z nemeckých. Čiže každý vojak ktorý je tam pochovaný z tých 380 ho máme podchytené menovite, z ktorej jednotky pochádza, kde bol pochovaný, v ktorom čísle hrobu a pod. Všetko je podchytené.

Tri vety v jednom rozhovore a tri rôzne čísla...

V novembri 2011, keď sa o kauzu zaujímal redaktor rádia Lumen Martin Ďurčo, v písomnom stanovisku obdržal od Michala Bochina a Jána Tomka z prešovskej spoločnosti znova iné počty pochovaných vojakov. V liste z 24. novembra 2011 uvádzajú: „Na tomto cintoríne bolo pochovaných 352 vojakov, z toho 320 ríšskych Nemcov a zvyšok rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Z týchto 320 ríšskych Nemcov je 246 známych mien s úmrtnými listami nemeckých vojakov.

O niekoľko mesiacov neskôr sa vyjadrenia znova menili. V reportáži SRo z marca 2012 už pán Bochin hovorí: „Máme 190 úmrtných lístkov, kde je priamo uvedené: nemecký vojak, jeho meno, hodnosť a číslo hrobu.

Niečo Vám tu nesedí? Nuž a to sme len na začiatku...

Vyrábanie falošných nemeckých vojakov

V novembri 2011, keď sme prišli na plochu vojnového cintorína v Oľke, ostali sme v šoku. Cintorín bol vybagrovaný a zrovnaný so zemou. Nechápali sme dôvod exhumácií, keďže na cintoríne sa nachádzalo len 6 vojnových hrobov nemeckých vojakov a aj k tým v archívnej zložke chýbali evidenčné listy.

Reklama

Exhumácie boli povolené úradníkmi MV SR rozhodnutím č. SVS-OKMVS1-2011/0263340. V rozhodnutí sa konštatuje, že MV SR: „...povoľuje exhumácie vojnových obetí v katastrálnych územiach obcí Zbojné, Zbudská Belá, Oľka, Valentovce a Topoľa v súvislosti s vykonaním prác pri identifikácii nemeckých vojnových hrobov a nemeckých vojnových obetí z I. a II. svetovej vojny.

Michal Bochin v liste pre redaktora SRo z jesene 2011 k vykonaným exhumáciám na cintoríne v Oľke konštatuje: „Nemeckí vojaci boli aj po overení 1925-1926 pochovaní v hroboch 2 až 7, 70 až 89 a v 7 hroboch spodného radu, ktorý už v súčasnosti nebol označený a slúžil ako prechod k civilným hrobom. Z uvedeného obdobia existuje náčrt s presným uvedením hrobov ríšskych Nemcov.“ Stačí však porovnať originálny archívny dokument z Vojenského historického archívu (VHA) Bratislava, kde je červenou farbou vyznačených 6 hrobov nemeckých vojakov a čierno-bielu kópiu, ktorú predložil médiám Michal Bochin a hneď je jasné, že exhumácie v Oľke boli vykonané na základe sfalšovaného dokumentu. Na čierno-bielej kópii už nie je možné odlíšiť 6 nemeckých hrobov označených červenou farbou od ďalších 20 číslovaných hrobov rakúsko-uhorských a ruských vojakov, takže Spoločnosť z Prešova mohla podvodom navýšiť počet Nemcov a klamlivo tvrdiť, že: „nemeckí vojaci boli aj po overení 1925-1926 pochovaní v hroboch 2 až 7, 70 až 89 a v 7 hroboch spodného radu...


Porovnanie náčrtov v Oľke. Vľavo overený originál (VHA Bratislava), vpravo kopírovaný dokument predložený Spoločnosťou starostlivosti o nemecké vojnové hroby.

Upozornili sme na to média aj úradníkov MV SR. Podľa listu Ministerstva vnútra SR pre redaktora SRo z 22. novembra 2011 bolo v Oľke exhumovaných 74 ostatkov z toho 54 nemeckých vojakov. Na otázku či kontroluje MV SR spôsob vykonania exhumácii úradníci odpovedali: „Po vykonaní exhumácie a následného prepochovania voj. obetí máme k dispozícii podrobné informácie o vykonaných prácach“.

Avšak jediný dokument o exhumáciách, ktorý úradníci MV SR po viacerých urgenciách poskytli, je Protokol z 21.11.2011, v ktorom sa uvádza: „V súlade s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, zo dňa 6.10.2011 bola vykonaná v dňoch 7.11. – 11.11.2011 exhumácia nemeckých a ďalších vojnových hrobov a obetí z I. svetovej vojny v obci Oľka. Celkovo bolo exhumovaných 74 telesných ostatkov, ktoré budú prepochované na novo zrekonštruovaný cintorín v Medzilaborciach. Po ukončení identifikačného procesu Vás budeme informovať o konkrétnom mieste pochovania na cintoríne v Medzilaborciach a o umiestnení informačného panelu.“ Takto v ponímaní úradníkov MV SR vyzerá podrobná informácia, ktorá až na neuveriteľných 7 riadkoch sumarizuje výsledok toho, akým spôsobom prebehlo exhumovanie 74 obetí...

Ak si uvedomíme, že už pred začiatkom samotnej exhumácie boli použité sfalšované čierno-biele kópie pôvodných archívnych dokumentov, je potrebné zamyslieť sa aj nad odbornosťou s akou boli exhumácie vykonané a položiť si zásadnú otázku: o akej identifikácii je vôbec reč? Vôbec sa neberú do úvahy archívne dokumenty VHA Bratislava, na základe ktorých je možné určiť štátnu príslušnosť 47 vojakov rakúsko-uhorskej, 2 ruskej armády a 6 nemeckých vojakov, ktorí boli na cintoríne v Oľke pochovaní. Namiesto toho ministerskí úradníci slepo opakujú klamstvá prešovskej spoločnosti o74 ostatkoch, z toho 54 nemeckých vojakov.

Úradnícke vadí – nevadí?

Na všetky tieto fakty sme ako my, tak aj žurnalisti viac krát upozornili. Niekoľko krát sme hovorili o možnom podvode a o vážnej hrozbe medzinárodného škandálu. Úradníci MV SR v liste z 11.4.2012 pre redaktora SRo však len sucho konštatovali: „Ministerstvu vnútra SR pred vydaním rozhodnutia č. SVS-OKMVS1-2011/0263340 bola doručená žiadosť Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku a k nahliadnutiu boli nasledovné dokumenty: situačné plány cintorínov, katastrálne listy, menný zoznam nemeckých vojakov, exhumačné protokoly, situačný plán zrenovovaného vojnového cintorína v Medzilaborciach.

Reklama

Čo na tom, že sa odhalilo, že dokumenty k nahliadnutiu boli sfalšované. Zodpovedným pracovníkom MV SR sme poslali úradne overené farebné kópie archívnych dokumentov z VHA Bratislava, ktoré boli očividným preukázaním podvodu prešovskej spoločnosti. Zaslali sme im situačné plány cintorínov v Oľke a Medzilaborciach, ako aj menné zoznamy a evidenčné listy 5 nemeckých vojakov reálne pochovaných v Medzilaborciach. Avšak ani potom úradníci Ministerstva vnútra SR nepripustili, že boli prešovskou spoločnosťou podvedení a dôvod na zastavenie exhumácii nevideli a ani k dnešnému dňu nevidia. Je to nekompetentnosť a diletantstvo, alebo vám to zaváňa niečím iným?

Starostlivosť o vojnové hroby má vo svojej agende Sekcia verejnej správy MV SR – Odbor koordinácie a modernizácie verejnej správy. Smutnú skutočnosť, že úradníci majú chaos v tejto agende, za ktorú zodpovedajú a za ktorú ich platíme z našich daní, dokumentuje už viac ako rok trvajúca komunikácia KVH Beskydy a médií s MV SR. V oficiálnom liste z novembra 2011 pre redaktora SRo Martina Kalužáka úradníci MV SR o vojnovom cintoríne Medzilaborce (pri mestskom úrade) tvrdili: „Na cintoríne, ktorý bol zrekonštruovaný je pochovaných 404 vojakov a z toho počtu 327 ríšskych Nemcov. Na cintoríne sa nachádza 32 vojakov Rakúsko-uhorskej armády (Bosniaci) a 45 vojakov Ruskej armády.“ Keď sa redaktor pýtal na zdroj týchto tvrdení, dostal odpoveď: „Naše tvrdenia sa opierajú o dokumentáciu nemeckých archívov a spracovaný archívny výskum Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Uvedená spoločnosť vykonala prieskum vojnového cintorína v Medzilaborciach. Archívnymi dokumentami MV SR nedisponuje.

V marci 2012 však riaditeľ Odboru koordinácie a modernizácie verejnej správy MV SR JUDr. Gejza Petrík obhajuje celú činnosť svojho úradu a na jasnú otázku o aké dokumenty a podklady opierajú svoje tvrdenia a či sú schopní ich doložiť, pre SRo reaguje: „Tie (dokumenty – pozn. autor) máme k dispozícii, tie boli doložené. Dokonca potvrdené nemeckou stranou.


Vojnový cintorín v Oľke zničený po exhumácií na základe sfalšovaných dokumentov.

Zaujímavé. V liste pre redaktora rádia Lumen z marca 2012 totiž na otázku či MV SR disponuje relevantnými dokladmi, podriadení úradníci JUDr. Gejzu Petríka odpovedali: „Ministerstvo vnútra nedisponuje archívnymi dokumentami. Prístup k týmto dokumentom je vo Vojenskom historickom archíve a archívnych inštitúciách SRN.

Suma sumárum. Z týchto oficiálnych vyjadrení úradníkov MV SR pre média jasne vyplýva, že sa vo svojej práci nevyznajú a nie sú odborne kompetentní zaoberať sa agendou vojnových hrobov. Čo je zarážajúce je fakt, že úradníci MV SR slepo prevzali argumentáciu prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Dokumenty predložené touto spoločnosťou si neoverili a čo je ešte horšie, tak svojím diletantským prístupom bez štipky odbornosti, požehnali vybagrovanie cintorína v Oľke a pretvorenie spoločného cintorína v Medzilaborciach na údajný „Nemecký cintorín“.

Imaginárny zoznam

Ako už bolo viac krát spomenuté, svoje podozrenia o cielenej manipulácii s historickými faktami a falšovaní dokumentov sme niekoľkými oficiálnymi listami zaslali priamo na MV SR a priložili k nim aj dôkazy z archívnych fondov VHA Bratislava. V marci 2012 sme od úradníkov MV SR dostali stručnú odpoveď na naše podozrenia: „Vo fondoch Vojenského historického archívu sa nachádza menný zoznam nemeckých vojakov, ktorí sú na uvedenom cintoríne pochovaní. Zoznam obsahuje 188 konkrétnych mien a 3 vojaci sú označení ako nemeckí bez uvedenia mena.

Opýtali sme sa teda Vojenského historického ústavu na existenciu takéhoto zoznamu. V odpovedi riaditeľa VHÚ Bratislava bolo jasne uvedené: „V súvislosti s Vašou žiadosťou boli preverené archívne škatule č. 42, 43, 44 a 45 archívnej zbierky „Vojnové hroby a vojnové cintoríny, pomníky a pamätníky“, v ktorých sú uložené archívne dokumenty obsahujúce informácie o vojnových hroboch a vojenských cintorínoch v okrese Medzilaborce. Ďalej boli preverené archívne škatule č. 1 – 11 archívneho fondu „Zemské vojenské veliteľstvo Bratislava – vojnové hroby. V uvedených archívnych škatuliach nebol nájdený archívny dokument, ktorý by obsahoval záznam: „Menný zoznam nemeckých vojakov

S týmito faktami sme oboznámili MV SR a odpoveď, ktorú vypracovala úradníčka MV SR Jana Kraľová bola naozaj čarovne humorná: „To, že menný zoznam nemeckých vojakov nebol podľa listu riaditeľa VHÚ nájdený v archívnych škatuliach, neznamená, že takýto dokument neexistuje. Tento bol žiadateľom sondážnych a exhumačných prác riadne predložený ministerstvu vnútra.“ Treba dodať, že do prílohy listu už úradníci tento zoznam samozrejme nepriložili a do dnešného dňa nám ani žurnalistom tento „corpus delicti“ neukázali. V čom je problém? Veď tento zoznam by očistil ich pošramotenú reputáciu a poslúžil ako dôkaz ich tvrdení. Napriek tomu ho skrývajú a menný zoznam nemeckých vojakov naďalej ostáva imaginárnym dokumentom.

Zaujímavé je sledovať nelogické a nepredvídateľné zákruty argumentácie, ktorú používali úradníci MV SR. V čase vypuknutia celej kauzy tvrdili, že dôkazom nemeckej štátnej príslušnosti vojakov pochovaných na vojnovom cintoríne v Medzilaborciach sú evidenčné lístky padlých. Keď sme im vysvetlili, že evidenčné lístky sa týkajú nemeckých vojakov pochovaných v Čabinách a nie v Medzilaborciach, tak bez mihnutia oka zmenili argumentáciu. Začali tvrdiť, že dôkazom je imaginárny menný zoznam nemeckých vojakov. Problémom však je, že ho nikto nikdy nevidel. Dokonca ani archivári Vojenského historického archívu v Bratislave, ktorí ho na náš podnet hľadali.

Úradníci MV SR si zrejme z agendy vojnových hrobov spravili akési pohanské náboženstvo. Nám obyčajným smrteľníkom ostáva len veriť v existenciu ich imaginárneho zoznamu, ku ktorému sa máme klaňať ako k modle. Vzhľadom na to, že argumentácia prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku a úradníkov MV SR sa menila ako veštby treťotriednej čarodejnice, tak ja ich zaklínaniam neverím.

Guinessova kniha úradníckych rekordov

Nekompetentnosť a diletantstvo úradníkov MV SR má však aj ďalší rozmer. V roku 2010 Ministerstvo vnútra SR vydalo „Katalóg vojnových hrobov nemeckých vojakov padlých v období 1. a 2. svetovej vojny na území Slovenskej republiky“ v hodnote niekoľko miliónov vtedajších korún. (Cena za vyhotovenie dvoch katalógov – katalógu nemeckých vojakov a katalógu vojakov Červenej armády – bola 10.793.300 SK, čiže 358.272 €). Záslužný počin. Problémom však je, že nasledujúca činnosť úradníkov robí z tohto katalógu zdrap papiera. Úradníci MV SR totiž nerešpektujú fakty uvedené v katalógu ich vlastného ministerstva a v rozpore s týmito údajmi dokonca vydávajú exhumačné povolenia!

Len na ilustráciu. Katalóg uvádza, že na cintoríne v Medzilaborciach II. (pri mestskom úrade) boli pôvodne len piati nemeckí vojaci. Po exhumácii cintorína pri železničnej stanici (Medzilabroce V.) ich počet stúpol na 42. S toho jasne vyplýva, že údaje uvádzané prešovskou Spoločnosťou starostlivosti o nemecké vojnové hroby a úradníkmi ministerstva vnútra SR nesedia s údajmi z katalógu MV SR, ktorý stál daňových poplatníkov niekoľko miliónov vtedajších korún. Kladieme si preto legitímnu otázku, boli peniaze občanov vynaložené úplne zbytočne, keď úradníci MV SR ignorujú údaje uvedené v katalógu, ktorý vydalo MV SR?!

Pripomínam, celý čas je reč o ostatkoch ľudských obetí. Vojakov, ktorí padli ďaleko od svojho domova. Ich identita je mnohokrát to jediné, čo po nich ostalo. Ale ak ide o peniaze tak nič nie je sväté.

Záver? Ešte si naň počkáme...

V októbri 2012 sa v Medzilaborciach konalo stretnutie organizované veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko a Ľudovým spolkom pre nemecké vojnové hroby (VDK). Po prvý krát od vypuknutia tejto kauzy sa za okrúhlym stolom stretli predstavitelia Klubu vojenskej histórie Beskydy a prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Diskusia sa sústredila na otázku pochybných exhumácií obetí z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Na základe prezentovaných argumentov nemecká strana dočasne pozastavila exhumácie aj rekonštrukcie cintorínov, až kým sa celý problém nevyšetrí. Úradníci MV SR však na takýto krok dodnes žiadny dôvod nevidia.

Za zmienku stojí ešte jedna skutočnosť. Predstavitelia VDK a nemeckého veľvyslanectva hneď v úvode stretnutia konštatovali, že všetky rekonštrukcie vojnových cintorínov a s tým súvisiace exhumácie sa musia diať na základe archívne doložených údajov. Žiaľ kvôli bombardovaniu vojenského archívu v roku 1945 nemecká strana takýmito dokumentmi pre obdobie I. sv. vojny nedisponuje. Musí sa tak spoľahnúť na dokumentáciu dostupnú v našich archívoch.

Od konateľov prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku a od úradníkov MV SR už rok a pol počúvame čosi o dokumentoch z Nemecka. Ukazuje sa však, že tieto dokumenty neexistujú! Rok a pol dostávame odpoveď, že všetko je podchytené nemeckým archívnym výskumom. Najprv sa odvolávajú na evidenčné lístky padlých nemeckých vojakov. Keď žiadame o predloženie týchto dokumentov, tak sa už argumentuje zoznamom nemeckých vojakov. Keď sa aj ten ukázal ako imaginárny dokument, tak nás vyzývajú, aby sme uverili v slovo úradníka. Ako však máme veriť úradníkom MV SR, ktorých slovo sa menilo s každou odpoveďou...?

Možno sa čitateľ na tomto mieste spýta: príliš veľa otvorených otázok, ale kde sú odpovede? My môžeme naformulovať iba hypotézu, avšak odpovede musia dať orgány činné v trestnom konaní, ktoré od apríla 2012 túto kauzu vyšetrujú. Naša hypotéza je jednoduchá – za všetkým treba hľadať peniaze.

Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku sa exhumácii padlých nemeckých vojakov a obnove cintorínov venuje od prvej polovice 90. rokov. Za uplynulé dve desaťročia exhumovala väčšinu z 24.000 nemeckých vojakov z II. svetovej vojny, ktorých miesto posledného odpočinku je evidované na území Slovenskej republiky. Za každého exhumovaného vojaka a za každý obnovený cintorín dostala táto prešovská spoločnosť od nemeckej strany veľmi slušne zaplatené. Čo však robiť, keď neexhumovaných padlých nemeckých vojakov z II. svetovej vojny čím ďalej tým viac ubúda a koniec výnosného podnikania sa neúprosne približuje?

Existuje jednoduché riešenie: sú tu predsa ešte nemeckí vojaci padlí v prvej svetovej vojne! Bolo ich síce iba 1.200, ale stačí malá falzifikácia archívnych dokumentov a ich počet začne narastať geometrickým radom... Biznis na ďalšie desaťročie je tak zaistený. Veď nemecký donor bude platiť exhumácie rakúsko-uhorských a ruských vojakov, ktorí sa označia za nemeckých a nanovo sa pochovajú na takzvané „nemecké cintoríny“. Geniálne jednoduchý spôsob, ako aj naďalej zarábať na kostiach mŕtvych vojakov!

Aké miesto majú v tejto hypotéze úradníci MV SR? Bez ich súhlasu a vydania exhumačných povolení by tento biznis fungovať nemohol. Popri nemeckých donoroch, ktorí financujú exhumácie a pochovávanie falošných nemeckých vojakov je preto potrebné oklamať aj úradníkov MV SR. Ešte šťastie, že sú to takí nekompetentní diletanti, ktorí uveria každému ich slovu a nevyznajú sa v archívnych dokumentoch, takže sa im dá podstrčiť aj triviálny falzifikát. Alebo nie sú až takí neschopní a naivní, ako to vyplýva z ich korešpondencie a veľmi dobre si uvedomujú, že nad čím zakrývajú oči...? Tu však končí hypotéza a nastupujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré musia vyšetriť kde je pravda.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více