Vývoj pruskej a nemeckej armády do prvej svetovej vojny I.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 34.211

Dejiny nemeckého cisárstva a modernej nemeckej armády sú nerozlučne späté s dejinami Pruska. Pôvodne bolo Pruské kniežatstvo jedným z mnohých nemeckých štátov, ktoré spoločne tvorili Svätú ríšu rímsku nemeckého národa pod formálnym vedením cisára. Od obdobia tridsaťročnej vojny sa začína pozvoľný, ale trvalý vzostup pruského kniežatstva. Jadro neskoršieho Pruského kráľovstva tvorilo územie Východopruského vojvodstva a Brandenburskej marky. Z tohto jadra sa vytvorilo neskoršie Pruské kráľovstvo, ktoré svojmu rozmachu vďačilo hlavne násilnej expanzii a politickej šikovnosti jeho monarchov. Pruskí panovníci totiž dokázali územné zisky nielen vojensky získať, ale pri následných diplomatických rokovaniach, ktorými obvykle končili vojenské konflikty si ich aj udržať.

V období tridsaťročnej vojny sa armáda Pruského kniežatstva ničím neodlišovala od vtedajších armád iných štátov. Pozostávala zo žoldnierskych oddielov. Každý žoldniersky pluk vytváral na základe patentu udeleného panovníkom majiteľ pluku. V čase mieru boli tieto jednotky umiestnené v kľúčových mestách krajiny, prípadne v pevnostných objektoch. Počet žoldnierov slúžiacich v čase mieru bol samozrejme nižší. Vo vojne sa počet najatých žoldnierov zvyšoval. Nasadenie žoldnierskych jednotiek, však malo svoje nedostatky. V týchto jednotkách bolo ťažké udržať disciplínu a keďže slúžili pre peniaze, mohli sa zapredať nepriateľovi. Niekedy odmietali plniť úlohy, ktoré sa im nezdali príliš lákavé. S týmito problémami sa potýkali velitelia všetkých armád v tomto období.

Reklama


Žoldnieri z obdobia Tridsaťročnej vojny

V období tridsaťročnej vojny tvorilo pruskú armádu asi 10 tisíc žoldnierov. Táto žoldnierska armáda mala len voľné väzby na pruské kráľovstvo. Jednotkám velili cudzí šľachtici a dobrodruhovia. Armáda slúžila záujmom pruského kurfirsta, len dovtedy, pokiaľ boli včas zaplatené jej služby. Jej loajalita voči pruskému panovníckemu dvoru bola otázna, aj z dôvodu, že časť nákladov na jej fungovanie preplácal rímsko-nemecký cisár.

Do konca tridsaťročnej vojny bolo Prusko spustošenou krajinou. Nebezpečne klesol počet obyvateľov. Prusko doplácalo na svoju geografickú pozíciu. Cez Prusko sa prehnali niekoľkokrát armády mocných susedov. Na severe ohrozovali tento priestor Švédi, na východe Poliaci, na juhu Habsburská monarchia a na západe Francúzsko. Ak mali panovníci Pruska pomýšľať na zabezpečenie hraníc a nezávislosti svojej krajiny museli podniknúť mnohé dôležité kroky. Jedným z nich bolo aj vytvorenie národnej armády.

Túto víziu začal napĺňať kurfirst Fridrich Wilhelm. V jeho novej armáde mala dôležitú úlohu šľachta. Elita pruskej spoločnosti sa mala oddať službe v armáde. Synom zo šľachtických rodín bolo odporúčané zvyšovať si vzdelanie na nedávno otvorenej akadémii. Po získaní vzdelania boli tým pravým materiálom, z ktorého sa mal vytvoriť dôstojnícky zbor pruskej armády.

Do roku 1688 sa podarilo kurfirstovi vytvoriť armádu o sile 30 tisíc mužov. Táto armáda sa skladala z 36 práporov pechoty a 40 eskadrón jazdy. Na krajinu, ktorá mala sotva 1,5 milióna obyvateľov to bola celkom slušná armáda. Obdobie v ktorom za Prusko bojovali žoldnieri bolo definitívne preč.


Veľký kurfirst Friedrich Wilhelm

Následník veľkého kurfirsta Fridricha Wilhelma pokračoval v budovaní armády. Za vlády nového kurfirsta a budúceho prvého kráľa Fridricha III. sa armáda opäť zväčšila. Prusko sa zaplietlo do vojny o Španielske dedičstvo na strane protifrancúzskej koalície. Za svoje služby požadoval kurfirst od cisára udelenie kráľovského titulu pre Prusko. Cisár Leopold v roku 1701 ustúpil a Prusko sa stalo kráľovstvom. V čase smrti prvého kráľa, ktorý vládol pod menom Fridrich I. mala pruská armáda asi 40 tisíc mužov.

Reklama


Postupný rast Pruského kniažactva, neskôr kráľovstva.

Verbovanie dobrovoľníkov bolo nahradené povinnými odvodmi. Systém odvodov nebol spravodlivý. Obsahoval množstvo výnimiek, ktoré majetnejším odvedencom umožňovali vyhnúť sa vojenskej službe. Od šľachty sa však očakávalo, že sa bude hlásiť k službe v armáde a štátnej správe dobrovoľne. Každá provincia bola rozdelená do náborových okresov, ktoré položili základ doplňovacej organizácie pruskej armády.

V roku 1713 nastúpil na pruský trón Fridrich Wilhelm I. Za jeho vlády si Prusko užilo dlhšie obdobie mieru, no napriek tomu sa tento panovník neprestal venovať rozvoju a zväčšovaniu armády. Urobil rozsiahle opatrenia v ekonomickej sfére, postupne vylepšoval systém odvodov do armády. Celá jeho vláda bola zaplnená prípravami na vojnu. Z jeho diela potom mohol ťažiť jeho následník Fridrich II. Veľký. Fridrich Wilhelm vštepil pruskej armáde zmysel pre disciplínu a poriadok. Veľký dôraz sa kládol na organizáciu a výcvik pechotných jednotiek. Posadnutosť poriadkom a disciplínou často prerastala do bezduchého drilu, ktorý sa pre pruskú armádu stal typickým. V každom prípade to prinášalo aj pozitívne efekty.

Fridrich Wilhelm I. zomrel v roku 1940. Svojmu synovi zanechal vycvičenú armádu o sile 66 práporov pechoty a 114 eskadrón jazdy. V armáde slúžilo približne 80 tisíc mužov. Zároveň náklady na armádu presiahli polovicu príjmov krajiny. Túto skvele pripravenú a vycvičenú armádu po prvýkrát naostro použil Fridrich II. Veľký. Tento panovník viedol rozsiahle vojnové konflikty počas celej svojej vlády a podrobil novú armádu tvrdým skúškam.

V roku 1740 vtrhla pruská armáda do rakúskeho Sliezska. Fridrich patril medzi panovníkov, ktorí neuznali pragmatickú sankciu a nástup Márie Terézie na rakúsky trón. Pruská armáda patrila medzi najlepšie armády Európy a bez problémov Sliezsko obsadila. Dňa 10. apríla 1741 pruská armáda dokázala svoje kvality, keď porazila rakúske jednotky v bitke pri sliezskej dedine Molvice (Małujowice, Mollwitz). Po tejto bitke na istý čas Prusko z konfliktu vycúvalo, ale čoskoro sa Fridrich opäť zapojil do konfliktu neskôr známeho ako Vojna o rakúske dedičstvo. V máji 1742 Fridrich II. porazil rakúsku armádu pri Chotusiciach.


Pruská pechota v období Sliezskych vojen

Agresívny a dobyvačný panovník viedol svoju krajinu z vojny do vojny. Najväčším krízam čelilo Prusko v Sedemročnej vojne (1756-1763), v ktorej Fridrich II. čelil veľkej presile Rakúska, Švédska, Ruska a Francúzska. Proti spojencom mohol Fridrich poslať asi 180 tisíc vojakov. Pri vytvorení tejto armády už siahal až na dno demografických zásob svojej krajiny. Len aktívny postup proti svojím protivníkom, ktorých postupne porážal, umožnil Fridrichovi odolať. Napriek tomu bol v závere vojny na pokraji porážky. Krajina bola ekonomicky na kolenách a Prusko stratilo za vlády tohto panovníka skoro milión obyvateľov.

Reklama

V závere vlády Fridricha II. tvorilo pruskú armádu 110 poľných a 43 pevnostných práporov pechoty a 273 eskadrón jazdy. Spolu slúžilo v armáde asi 200 tisíc mužov. Náklady na údržbu armády predstavovali sumu asi 13 miliónov toliarov, z celkových príjmov štátu , ktoré predstavovali sumu 20 miliónov toliarov. Záverečné obdobie jeho vlády však znamenalo aj ďalšie územné zisky, pretože Prusko sa zúčastnilo delenia Poľska. V roku 1786 Fridrich II. zomrel a zanechal po sebe štát, ktorý získal povesť agresora s chúťkami na ďalšie územné zisky.

Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sliezske_vojny
Seaton, A.: The Army of the German empire. London: Osprey Publishing, 1973, ISBN 85045-150-7
Müller, H.: Dějiny Německa. Praha: NLN, 1999, ISBN 80-7106-188-3
http://www.preussenweb.de/preussstart.htm

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více