Mexicko - Guatemalský konflikt

Autor: Wlasto Klucar / wlasto 🕔︎︎ 👁︎ 23.725

Príčiny a situácia pred konflitom

Prezident Guatemaly Miguel Ydígoras Fuentes vládol spolu so svojou administratívou nacionalisticky, populisticky a skorumpovane. Jeho pôsobenie bolo jedným z najhorších v krajine. Proti odporcom zakročoval s pomocou armády a polície a to tvrdou rukou. Ekonomická situácia a nespokojnosť obyvateľstva bola neudržatelná a množili sa protesty v rôznych sektoroch proti vláde a proti korupcii štátnych úradníkov.

Z tohto dôvodu sa prezidentská administratíva a propagnada rozhodla upriamiť pozornosť obyvateľstva na nacionalizmus a na škodcov z vonku. Dobrou zámienkou mu poslúžili niekoľký mexický rybári, ktorý lovili krevety v Guatemalských vodách.

Upriamenie pozornosti Guatemalskej verejnosti

Reklama

Od novembra 1956, Guatemala viac krát upozorňovala mexickú vládu, na to, že od roku 1954, dochádza k ilegálnej ťažbe dreva na území departmánu Petén, ako aj k nelegálnemu výlovu kreviet v Guatemalských vodách Pacifického oceánu. Guatemala taktiež upozorňovala na to, že dané lode nemajú identifikáciu a že si vyhrdadzujen právo na týchto pirátov zaútočiť.

Mexické úrady odpovedali, že Mexico má v oblasti lode pobrežnej stráže, ale že nemôže so situáciou nič robiť, nakoľko nepozná skutočnú identitu týchto lodí a ich posádok. Táto odpoveď vyvolala napätie na Guatemalskej strane a to až do takej miery, že prezident Guatemaly Miguel Ydígoras Fuentes, varoval Mexico, že bude použité sily na ochranu Guatemalskej hranice a prírodného bohatstva.

8.11.1957 Guatemalský minister zahraničných vecí Adolfo Molina Orantes, zasiela diplomatický list v ktorom sa vyjadruje, že ilegálna ťažba dreva a ilegálny rybolov sa stali prakticky systematickým zvykom a vyzýva Mexickú vládu, aby zakroćila prv, ako toto môže spôsobiť problémy vo vzťahoch oboch krajín.

12.11.1958, Generálne riaditeľstvo obchodného námorníctva Mexica vydalo posledné z upozornení pre Vedúceho Mexických prístavov, týkajúce sa problému s Guatemalou, ale toto upozornenie bolo znovu ignorované posádkami lodí.

28.12.1958 lietadlo C-47 Guatemalských vzdušných síl vykonávalo v oblasti prieskumný let, aby mohlo informovať o pohybe Mexických rybárskych lodí. 29.12, minister zhraničných vecí Guatemaly Jesús Unda Murillo sa znovu spojil s Mexickou vládou, aby vykonala opatrenia zabraňujúce posádkam rybolov vo vodách Guatemaly a aby zabránila vyloďovaniu sa posádok týchto lodí na Guatemalskom území, ako sa tomu udialo v predchádzajúcich týždňoch.

Nasledovnáho dňa mexické noviny priniesli otvorený list Guatemalského prezidenta Miguela Ydígoras Fuentesa, kde sa vyhrážal "bombardovaním, rozstrieľaním a potopením všetkých pirátskych lodí vo dne ako aj v noci a likvidáciou pirátov a filibustýrov."

Operácia Drake

Guatemalské letectvo v tejto dobe prežívalo svoje dobré obdobie, skoro všetky jeho stroje boli letuschopné a v regóne najlepšie vybavené.

Veliteľ Guatemalských vzdušných síl (Fuerza Aérea Guatemalteca (FAG)), plk. Luis Urrutia de León, obdržal od prezidenta Guatemaly rozkaz, aby ukončil tento problém s cieľom uskutočniť vojenskú operáciu, lokalizovať a zničiť mexické rybárske lode, nachádzajúce sa v teritoriálnych vodách Guatemaly.

Reklama

S autorizáciou prezidenta Miguela Ydígoras Fuentesa, Guatemalské vzdušné sily spustili 30.12.1958 Operáciu Drake. Toho istého dňa popoludní boli vyslané zo základne La Aurora dve lietadlá T-6 Texan, aby preverily prítomnosť rybárskych lodí v oblasti, čo bolo následne potvrdené.

Nasledovného rána 31.12.1958 6:15 hod. sú vyslané jedno lietadlo Cessna 180 a C-47 Guatemalských vzdušných síl, pričom na palube je prítomný ako pozorovateľ aj reportér novín El Imparcial, Gregorio López Moraga. Lietadlá vykonávajú pozorovanie pobrežia a guatemalsých vôd pacifického oceánu, pričom o 7:27 hod. je spozorovaných 8 malých rybárskych lodí vykonávajúcich rybolov, pričom 5 z nich vo vzdialenosti cca 1.5 - 2 nám. míľ od pobrežia Champerico, Guatemala.

Lietadlo C-47 sa zdržiavalo vo výške 4000 stôp a slúžilo ako centrum velenia. Pilot lietadla Cessna 180 zostúpil a hlásil, že lode nemajú ani vlajku ani označenie pôvodu. Následne priletelo lietadlo Cessna 182 Guatemalského letectva s reproduktormi a nadletelo každú z 5 lodí nízou rýchlosťou, pričom pomocou zvukového zariadenia ohlasovalo lodiam, že sa nachádzajú v Guatemalských vodách a preto nariaďuje, aby sa posádky s loďami presunuli do prístavu obce Champerico, pričom loď ktorá neuposlúchne bude na ňu strieľané a bude poškodená.

Podľa svedkov na palubách lietadiel, posádky lodí odpovedali obscénnymi gestami a pokračovali v činnosti. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté aby sa stiahli lietadlá Cessna. 8:40 hod prichádzajú do oblasti dve lietadlá P 51 Mustang zo základne Felipe Cruz, San José. Jedna z lodí Elizabeth, začala vykonávať plavbu smerom k Mexickej hranici a prvé lietadlo Mustang zahájilo paľbu do vody pred túto loď, pričom po tom, ako loď pokračovala v plavbe pilot vystrelil na provu lode, ktorá bola zasiahnutá 14 zásahmi. Posádka následne zamierila do Champerico s vyvesenou bielou vlajkou. Na tejto lodi nedošlo k stratám na životoch.


P 51 Guatemalských vzdušných síl

Reklama

Ďalšie lode zapli svoje motory a smerovali v plnej rýchlosti smerom k Mexickej hranici. Lietadlá Mustang začali strieľať do vody pred lode, ale lode sa snažili uniknúť do Mexica za každú cenu. Lietadlá Mustang začali strieľať do trupu lodí s cieľom vyradiť motor, lodnú skrutku a kormidlo. Následne lietadlá boli odvolané na základňu k doplneniu paliva a dozbrojeniu a lode naďalej unikali, pričom sa nachádzali v týchto chvíľach v oblasti Ocós.

Kapitán posádky lode Águila 4 bol zastrelený a členovia posádky ranení, pričom loď bola natoľko poškodená, že musela byť vlečená ostatnými loďami.

Zanedlho sa znovu objavuje ďalśie lietadlo Mustang oproti pobrežiu Champerico a strieľa z palubných zbraní na ostatné lode, ktoré sa usilujú uniknúť do Mexica a to na lode San Diego a Puerto de Salina Cruz. Sprvoti pilot strieľa pred lode, pár metrov pred provu. Po tom ako lode nezastavujú, je strieľané do samotných lodí. Avšak údajne ani toto nebolo dostatočné na zastavenie lodí a tito pokračovali v pokuse o únik. Následne v námornej oblasti oproti dedine Tilapa, lietadlo znovu strieľa do lodí, pričom San Diego dostáva zásahy, ktoré prenikajú palubou, zabíjajú kuchára, zrania rôznych mužov posádky a vyraďujú motor.

Druhá loď, Puerto de Salina Cruz, sa pokúšala o únik smerom na východ, a keď posádka videla, že lietadlo strieľa na San Diego, posádka sa pokúšala dostať sa smerom do Mexica, pričom lietadlo zahájilo paĺbu aj na ňu. Následne sa posádka rozhodla otočiť znovu smerom na východ. Posádka nakoniec zakotvila poškodenú loď na pláži pol kilometra od pláže Tilapa.

Koncom operácie boli 3 rybári mŕtvy a 14 zranených.

Zadržanie rybárov a lodí

Cez rádio piloti dostali správu, že na palube lode Puerto de Salina Cruz sú zranení muži. Lietadlo Cessna 180 pristálo na opustenom letisku pri Tilapa, avšak lietadlo nemalo dostatok miesta na transport ranených. Lietadlo C-47 nadletelo pár krát nad letisko, avšak nemohlo pristáť, nakoľko do neho vrazil vták, ktorý poškodil okno lietadla.

C-47 následne odlieta na letisko Retalhuleu a odtieľto je vyslané ďalšie letadlo toho istého typu na záchranu zranených, ktorý boli potom premiestnení do vojenskej nemocnice. V tom istom čase Guetamelské lode Retalhuleu a Quezaltenango zachrańujú stroskotancov, ktorí sa zachraňovali skokom do vody a v nej pobudli cca 6 hodín. Zadržaní rybári boli premiestnení na vojenskú základňu Mazatenango, kde boli podrobení vojenskému vypočúvaniu.

Ihneď po útoku Mexico odpovedalo tým, že do hraničnej oblasti presunulo lietadlá AT-6, jednu švadrónu P 51 Mustangov.

Diplomatické riešenia

1.1.1959 velvyslanec Mexica v Guatemale protestuje proti útoku na lode a požaduje okamžité prepustenie rybárov, lodí a odškodnenie za útok na neozbrojené lode a ich posádky. Mexico taktiež poukazovalo na fakt, že podľa svedkov boli lode v čase útoku už v mexických vodách a nie ako uvádzali piloti a vláde poplatní novinári na palubách lietadiel.

Velvyslanec Guatemaly v Mexicu, plk. Arturo Ramírez Pinto, vyhlasuje, že tento útok nebol vojnovým činom proti mexicu, ale policajnou akciou proti pirátom na území Guatemaly. Na podporenie svojich argumentov, poukázal na množstvo predošlých protestov, ktoré jeho vláda zaslala susednej krajine, ako aj na otvorený list Guatemalského prezidenta.

Po tomto incidente sa mexické námorníctvo rozhodlo, že mexické vojnové lode budú doprevádzať rybárske lode počas rybolovu v blízkosti Guatemaly až do vzdialenosti 3 ných míľ.

V Mexicu sa pohla verejná mienka a verejnosť podporila vládne kroky a začala vydávať vyhlásenia v ktorých videla záujmy guatemalskej nadnárodnej spoločnosti United Fruit Company (nadnárodná spoločnosť ktorá ovládala guatemalskú politiku a krajinu ako takú), ktorá údajne ťahala za nitky v tomto konflikte.

Mexico diplomaticky protestovalo proti porušeniu medzinárodného práva, nakoľko bolo použitých zbraní proti civilným a neozbrojeným osobám a požadovalo aby problém bol riešený Medzinárodným súdnym dvorom, odvolávajúc sa na Americkú dohodu o mierových riešeniach z roku 1948. Guatemala na toto odpovedala, že Mexico taktiež používa vojenské sily na kontrolu svojich vôd a rybárskych lodí z USA a že si nepraje a odmieta, aby bolo do tejto záležitosti zasahované zvonku.

20.1.1959 Guatemala vysiela do hraničnej oblasti svoju armádu, pričom sú zničené dôležité mosty spájajúce obe krajiny a mosty v blízkosti hranice. Taktiež vládna propaganda začala burcovať mienku proti susednej krajine. Boli zakázané mexické filmy, muzika a knihy, ktoré podľa propagandy ohrozovali a podkopávali národnú kultúru.

Rybári boli postavený pred zmanipulovaný súd v Guatemale, na základe Havanskej konvencie z roku 1918, a kde ich súd 22.1.1959, zhliadol vinnými, pričom boli odsúdený každý na zaplatenie 55 quetzal ($55 USD), na osobu a su prepustení na slobodu po tom, ako veľvyslanec mexica skladá hotovosť za odsúdených rybárov.

Nasledovného dňa 23.1.1959 Mexický prezident Adolfo López Mateos prerušuje diplomatické vzťahy s Guatemalou a obviňuje prezidenta Ydígorasa, že nespolupracuje s medzinárodným súdnym dvorom. Na opačnej strane prezident Guatemaly, ovinil Mexico, že neurobilo nič pre zabránenie ťažby dreva, rybolovu a pašovaniu zbraní na území Guatemaly. Ydígoras taktiež vyhlásil, že akcie proti pirátom budú pokračovať a že presun armády k hraniciam Mexica nie je nepriatelským činom, ale je to pre bezpečnosť krajiny a pre zabráneniu pirátom vykonávať svoju činnosť z územia Mexica.

V skutočnosti nastáva na oboch stranách k mobilizácii armád. Mexické vzdušné sily vyhalsujú pohotovosť na svojich základniach v Tuxla Gutiérez (BAM 6) a Cozumel (BAM 4) a začínajú hliadkovať v oblasti 15 km od hraníc z Guatemalou s cieľom zastrašiť protivníkove sily ktoré sa rozmiestnili pozdĺž hranice. Mexické sily boli v tejto dobe dobre vybavené a pripravené čeliť Guatemalskému nepriateľovi a to po dlhý čas.

Reakcia stredoamerických krajín

V oboch krajinách sa o narastajúce napätie stará hlavne tlač, ktorá sa snaží vyburcova´t nárdonú hrdosť u oboch. V oboch krajinách dochádza k manifestáciám a sú hanobené symboli suseda.

Guatemala 26.3.1959 vyhlasuje pohotovosť u svojich ozbrojených síl a prerušuje obchodné styky s Mexicom a to po tom, ako je hraničný most spájajúci Ciudad Hidalgo a Ayutla zničený. Následne prekračuje hranicu skupina 20 ozbrojených mexických občanov a vyplienia obec Santa Ana.

Strana PRI v Mexicu organizuje masívnu manifestáciu pred Národným palácom, ktorej sa zúčastňuje 500.000 ľudí na podporu prezidenta Adolfo López Mateosa.

Manuel Ydígoras si bol vedomý politickej nevraživosti krajín strednej ameriky voči Mexicu a toto využíva keď sa mu podarí primäť generálneho sekretára Organizácie krajín strednej Ameriky (Organización de Estados Centroamericanos (ODECA)), Guillermo Trabannina, aby uskutočnil diplomatickú kampaň na podporu Guatemaly. Týmto sa mu podarí získať podporu a alianciu Hondurasu, El Salvadoru a Nikaragui a ta zvlášť v otázkach požadovania námornej hranice vo vzdialenosti 12 nám. míľ od pobrežia. Nanešťastie pre Trabannina, Costa Rica zostáva neutrálna a nepridáva sa k aliancii, pričom sa ponúka ako sprostredkovateľ. Taktiež Venezuela a Chile sa ponúkli ako sprostredkovatelia, avšak boli odmietnutí zo strany Guatemaly.

Situácia sa vyhrotila ešte viac v marci 1959, keď prezident Ydígoras obvinil Mexico, že napomách bývalým Guatemalským funkcionárom José Gregorio Díazovi a Rogalio Cruz Werovi v príprave na inváziu do Guatemaly. Taktiež zasiela emotívny list zasadnutiu OSN s tým, že Mexico rozmiestňuje svoje pozemné, vzdušné a námorné sily v oblasti s cieľom invázie.

Po tom, ako prezident Guatemaly sústavne odmietal prostriedky na riešenie situácie sa rozhodol Mexický prezident Lopez Mateos zvolať poradu s veliteľmi armády, s cieľo zistiť možnosti vojenského riešenia situácie. Výsledkom bola možnosť zničiť leteckým útokom Guatemalské letectvo, ktoré malo hlavnú základňu La Aurora v meste Guatemala.

Prezident López Mateos sa pokúšal zistiť aké sú možnosti realizácie tejto operácie vzhľadom na meteriál a ľudské zdroje. Gen. Alberto Vieyties, veliteľ letectva podal správu o tom, že letecvo je v problémoch a že zdroje sú obmedzené, iba jedna bombardovacia peruť Beech AT-11, 10 AT-6, nové stroje T-28 a iba jeden prieskumný stroj Beech F-2B sú operácie schopné. Ostatné lietdalá sú nútené byť na zemi, z dôvodu chýbajúcich náhradných dielov. Prezidentovi bolo oznámené, že útok za daných podmienok nie je možný.

Ešte v ten deň je gen. Vieyties prepustený z armádnych služieb a nahradený generálom Robertom Fierro Villalobosom. Nasledovného dňa bolo okamžite uvolnených 100.000 USD pre potreby letectva. Fierro začal okamžite s mobilizáciou dostupného materiálu. Ihneď boli renovované 3 stroje P-47 aby ich bolo možné použiť pre vojenské operácie. Letectvu prichádzaú náhradné diely a výzbroj pre lietadlá.


P 47 Mexického letectva, momentálne vystavený na podstavci pred leteckým kolégion

3 P-47 sú presunuté na základňu vo Veracruz, kde sú dokončované renovačné práce. Po dvoch týždňoch sú stroje presunuté na BAM No.4. Je sformovaná zmiešaná peruť tvorená z lietadiel P-47, T-28, a T-6. Toto podivné zoskupenie vykonalo dvojdňovú prípravu a bolo pripravené na bojovú operáciu.

Operácia Gaviota

Operácia Čajka (gaviota) začala prieskumným letom Beech F-2B nad mestom Guatemala a nad základňou La Aurora vo veľkej výške. 2 hodiny na to, vzlietli zo základne BAM 6 v Tuxla Gutierez stroje T-6 a T-28 smerom na juh s cieľom Guatemala. 20 min. neskôr vzlietli P-47.

T-28 niesli každý stroj podve bomby napalmu a T-6 a P-47 vyzbrojené palubnými guľometmi s cielom ochrániť T-28. Bolo vyslané jedno lietadlo Douglas C-47 ako centrum velenia. Všetky stroje leteli smerom do Guatemaly ponad pacifik. Prvé dosiahli Guatemalský vzduśný priestor T-6. Keď sa nachádzali nad mestom, začali krúžiť. Následne prilieta do oblasti C-47, ktoré začína krúžiť nad základňou La Aurora a nadväzuje komunikáciu z domovskou základňou. Chvíľu na to, prilietajú P-47 a posilujú ochranný priestor, ktorý vytvorili T-6. T-28 po prílete do oblasti preleteli ponad základňu a odleteli na západ s cieľom uskutočniť útok z tohto smeru.


P 47 Mexického letectva

Lietadlá odistili zbrane a začali klesať na cieľ. V čase keď prvé z lietadiel T-28 malo na dohľad hangáre základne, všetky lietadlá dostali urgentnú rádiovú správu zastaviť misiu. T-28 preleteli nad cieľom v malej výške, znovu sa zaradili do formácie a odleteli smerom na pobrežie. Zvyšné stroje krátko na to, taktiež opustili oblasť. Počas návratu T-28 vypustili bomby nad morom, aby tak ušetrili palivo a mohli sa vrátiť na základňu.

Riešenie a zmierenie

V auguste 1959 sa obe krajiny pkúšajú o znormalizovanie svojich vzťahov. Prezident López Mateos, sa vo svojom prejave vyjadruje, že Mexico bude akceptovať sprostredkovanie z tretej strany, pokiaľ sa toto nedotkne hrdosti a cti Guatemaly. Toto vyvolalo okamžitý záujem z Guatemalskej strany.

15.9.1959 prezident Adolfo López Mateos poďakoval občanom Mexica za podporu jeho vlády a krajiny v sporných otázkach s Guatemalou a ohlásil obnovenie diplomatických vzťahov, pričom vyzdvihol solidaritu latinskoamerikých krajín s Guatemalou.

Guatemala akceptovala povinnosť odśkodniť rybárov ako aj rodiny pozostalých a navrátenie zadržaných lodí. Taktiež si ale vyhradila právo zasiahnuť proti nelegálnemu rybolovu vo svojich vodách. Obe krajiny uakceptovali, že v budúcnosti v podobných prípadoch budú rešpektovať riešenie prostredníctvom Medzinárodného súdneho dvora.

Záver

Otázkou ostáva ako vlastne došlo k vyriešeniu tohto konfliktu a k jeho normalizácii, bez vyjednávaní, bez súdu. Situácia sa zmenila zo skoro otvoreného konfliktu k normálnym vzťahom veĺmi rýchlo a skoro zázračne. Hovorí sa o vplyve USA na Mexico, aby sa ukĺudnilo a aby nezaútoćilo na svojho slabšieho suseda, ktorého USA ako sa v nasledovnom období ukázalo potrebovalo na výcvikové základne na jeho území. V čase krízy sa na území strednej ameriky nachádzali pracovníci spravodajských služieb USA a vyjednávali s vládami strednej ameriky o ich podpore a o možnosti zriadenia práve týchto základní na ich územiach.

Taktiež vyvoláva otázky ako je možné že guatemalské letectvo vôbec nereagovalo a taktiež nevyslalo svoje lietadlá proti ohrozeniu.

Ale táto kríza mala aj pozitívne stránky, nakoľko Mexické vzdušné sily si preverili stav svojho letectva a zistili, že je potrebná jeho reorganizácia a modernizácia a ihneď po kríze začali pracovať na jeho vylepšení.

Zdroj:
Fishery Rights and National Honor. Author: Thomas Wolffes
wikipedia.org/wiki/Conflicto_México-Guatemala_(1958-1959)
www.militar.org.ua
www.hobbymex.com/historia/mexicovsguatemala/1958.htm

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více