Revolúcia z Ayutla a koniec Santa Annu

Autor: Wlasto Klucar / wlasto 🕔︎︎ 👁︎ 18.346

Úvod

Revolúcia z Ayutla bolo vlastne hnutie odporu, ktoré začalo svoju činnosť v departmáne Guerrero (dnešný štát Guerrero) v roku 1854. Príčinou tohto povstania bola nespokojnosť s diktatúrou prezidenta Antonio Lópeza de Santa Anna, ktorý využíval pre vlastný prospech federálnu ústavu z roku 1824 a vládol diktátorským spôsobom a dával sa oslovovať Jeho jasnosť (Su Alteza Serenísima).

Revolúcia bolo ozbrojeným konfliktom, ktorý sa odohral za pôsobenia aj prezidentov Juana N. Álvareza a Ignacio Comonforta. Pričom za pôsobenia Comonforta bola schválená a vyhlásená Ústava 1857.

Reklama

Obdobie tejto revolúcie sa končí abdikáciou Comonforta a začatím Vojny za reformu. Nespokojnosť rastie, aj kôli predaju národného územia a liberáli pod vedením Juana Álvareza a Florencio Villarreala, Ignacio Comonforta zverejnili 1.5.1854 Plan Ayutla. Medzi liberálmi ktorí sa podieľali na tomto dokumente boli aj Diego Álvarez a Tomás Moreno.

Základným bodom tohto dokumentu bolo vyhlásenie neuznania Antonio Lópeza de Santa Annu ako prezidenta Mexica. Taktiež sa v dokumente spomína, že je potreba zvolať reprezentantov všetkćh štátov, aby bol zvolený dočasný prezident, ktorý sa ujme úradu a do 15 dní zvolá minoriadny kongres, ktorý následne vypracuje novú ústavu a ustanoví novú republikovú vládu, ktorá následne demokraticky reorganizuje celú krajinu.

Santa Anna a jeho vláda

Santa Anna je jednou z najrozporuplnejších postáv mexickej histórie. Jeho osoba bola považovaná za hrdinu (víťazstvo proti šanieleom v bitve pri Pueblo Viejo v čase pokusu o reconquistu), a následne bol zatracovaný (po osamostatnení sa Texasu). Bol prezidentom Mexica 12x a neustále menil svoju politickú pozíciu, podľa toho ako mu to vyhovovalo.

Jeho diktatúra vlastne neprekvapovala, nakoľko v minulosti, v čase keď sa Texas pokúšla o osamostatnenie, sám sa vymenoval za diktátora Mexica. Ale táto jeho druhá diktatúra a jeho vlastné prevzatie moci bol už extrém, jeho solovenie ktoré si dal aj uzákoniť ústavným dekrétom bolo to najmenej. Jeho vláda a vlastne krajina, vďaka nemu bola na pokraji bankrotu, tak si Santa Anna vymyslel že zavedie dane za okná a dvere na domoch v hlavnom meste.

Vláda Santa Annu znamenala pre väčšinu obyvateľstva Mexica katastrófu, jeho vláda bola tiež volaná vláda 15 nechtov (to pre to, nakoľko stratil v boji jednu nohu).

Jeho vláda bola hlboko skorumpovaná, štátne peniaze sa využívali netransparentne, rástla korupcia a opozícia bola potlačovaná. Najväčšia nespokojnosť s vládou Santa Annu začali prejavovať liberáli, ktorý sa sformovali z novovytvorenej buržoázie, ktorá vznikla v krajine počas prvej polovice 19 stor.

Nespokojná buržoázia

V skutočnosti vláda Santa Annu preferovala isté skupiny obyvateľstva a tímito skupinami bola Mexická aristokracia 19 stor. Taktiež druhá skupina bola katolícka cirkev, ktorej majetok a vplyv začali obrovsky rásť. Ďalším problémom bolo, že diktátora lákala pôda, ktorú vlastnili napríklad indiánske komunity. V tomto období novovytvorená osvietená buržoázia nevideli nič dobré v pôsobeni Santa Annu a v jeho úmysloch.

Reklama

Katolícka cirkev bola v tom čase v Mexicu veľmi silná a vplyvná inštitúcia s veľkým politickým vplyvom. Počas vlády Santa Annu iba máloktoré štátne a vládne rozhodnutie bolo prijaté bez vzatia na vedomie názor cirkevných inštitúcii. Taktiež v tomto čase ešte prežívali mnohé prežitky z koloniálnych čias ako boli vnútorné colnice, a tieto prežitky bránili modernizácii krajiny a obchodu, čím vlastne trpela novovytvorená buržoázia.

Pre nesúhlas s jeho pôsobením Santa Anna prenasledoval opozíciu a hlavne liberálov, ktorí mnohokrát museli opustiť krajinu, medzi nimi Melchor Ocampo, Benito Juárez, Ponciano Arriaga, Guillermo Prieto a mnohí iní, ktorí boli nútení odísť do exilu v USA.

Vysťahovalci pochopili, že tu vo vyhnanstve si môžu nakloniť susednú krajinu a s ekonomickou pomocou USA vstúpiť do chaotickej situácie v Mexicu a spoločne krajinu priviesť na cestu progresu. Ale toto všetko si vyžadovalo ako prvá zvrhnúť Santa Annu a vytvoriť novú vládu, vládu liberálov.

Plan Ayutla

1.3.1854 bol vyhlásený Plan de Ayutla, v rovnomennom meste v departmáme Guerrero. Túto deklaráciu pripravili Juan N. Álvarez, Ignacio Comonfort a Florencio Villareal. Prvý bol bývalým bojovníkom vojny za nezávsilsoť a Villareal bol relatívna mladým plukovníkom. Plán bol sformovaný, spísaný na haciende de la Providencia a následne vyhlásený.


Vyhlásenie deklarácie v meste Ayutla - Plan de Ayutla

Dokument sa vyslovoval za vytvorenie národne´ho frontu s cieľom zvrhnúť diktátorksú vládu Santa Annu. Álvarez a ComonfortBenito Juárez, Melchor Ocampo a ďaľší liberáli v exile v USA. Aj keď títo sa priamo nepodieľali na ozbrojených akciách, ideovo viedli politickú ideu tohto boja. sa postavili na čelo jednotky roľníkov. K tomuto plánu sa pridali aj

Plán predpokladal nahradenie Santa Annu, dočasným liberálnym prezidentom, ktorým sa nakoniec stal Juan N. Álvarez, ktorý zvolá Ústavodárny kongres, aby tento vypracoval novú ústavu.

Reklama

Aj keď sa jednalo o značne radikálny dokument, získal si podporu vo veľkej časti krajiny a občianska vojna sa začala rozširovať na väčšinu krajiny.

Začínajú boje

Po tom ako sa Santa Anna dozvedel o povstaní v Guerrero, ihneď sa začal pokúšať o jeho potlačenie. Ihneď vydal dekrét o treste smrti pre všetkých, ktorí vlastnia exemplár plánu z Ayutla a odmietnu ho vydať vládnym jednotkám. Taktiež vydal dekrét o povinosti zapísať sa do armády a zdvihol rozpočet federálnej vlády zo 6 na 17 miliónov MXN, zdvohol dane a zdvihol vnútroštátne clá.


Povstalecké vojsko

Santa Annasa postavil na čelo 6.000 mužov a 19.4.1854 dorazil do Acapulco. Armáda obnovenia slobôd (Ejército Restaurador de las Libertades), zorganizovaná Comonfortom, v čele ktorej stál Álvarez, sa vyzbrojila v pevnosti San Diego. 500 vojakov Obnoviteľskej armády úspešne odrážali útoky armády Santa Annu. Jeho vojsko cítilo výrazné straty z dôvodov dezercie, tropických nemocí ako aj z dôvodov bojových strát. Z tohto dôvodu sa Santa Anna rozhodol vrátiť do hlavného mesta. Na ceste z acapulco do hlavného mesta začal zisťovať že veľké množstvo oblastí sa pridalo k planu z Ayutla a že nemá veľkú podporu medzi obyvateľstvom.

Plan z Ayutla bol rýchlo prehlásený aj ďaľších častich krajiny. Prvým departmánom ktorý sa pridal k revolúcii bol Michoacán, ktorému vládol Epitacio Huerta. V polovici roku 1854, plán bol vyhlásený v Tamaulipas, San Luis Potosí, Jalisco, México a Guanajuato. Povstalci oslovovali nielen mladú buržoáziu, ale aj masy obyčajných ľudí, ktoré boli zruinované divokými Santa Annovými daňami.

Protiopatrenia diktátora

Aby diktátor zabránil šíriacej sa revolúcii, začal využívať štátny teror ako bolo napríklad zabratie majetku povstalcov, schvaľovateľov a tích čo boli s týchto skutkov podozriví. Taktiež dediny, ktoré poskytnú podporu povstalcom, bude vyplienená a vypálená, civili vlastniaci zbrane budú odsúdení na trest smrti.

Stratégiou Santa Annu bola kombinácia sily a demagógie. Z tohto dôvodu všetky náboženské a vlastenecké oslavy sa konali za účasti vlády a s jej veľkou podporou. Taktiež vyhlásil konkurz na národnú hymnu a vyśledky boli zverejnené 11.8.1854. Víťazom sa stal Francisco González Bocanegra, pričom v jednej strofe ospevuje Santa Annu ako hrdinu, táto časť bola po jeho páde vypustená.

Vládna ofenzíva a krátiace sa zdroje revolucionárov spôsobovali problémy a preto sa v júni 1854 Comonfort rozhodol odísť do USA, aby tam získal zdroje pre pokračovanie v boji. Tu dostáva pôžičku od Gregorio Ajuria, bohatého španiela, Álvarezovho priateľa a sympatizanta liberálov. Comonfort sa vracia do Alacapulca v decembri a následne do Michoacánu, kde boj prebieha pod velením Santosa Degollada.

Na druhej strane Santa Anna zvoláva občiansky plebiscit, kde sa majú ľudia vysloviť, či si želajú jeho pokračovanie na čele krajiny, alebo aby posta zastávla iná osoba. Niektorí z obačanov vážne napísali, že by boli radi keby úrad začal zastávať ÁlvarezSanta Anna nemal v úmysle abdikovať, takže uveznil sympatizantov revolúcie a tích, čo si želali jeho odchod z funkcie ako dočasný prezident. Ale

1.2.1855, bol vydaný dekrét kde sa hovorilo, že národ si želá jeho zotrvanie vo funkcii. Ihneď nato sa Santa Anna vydáva do Michocánu, aby tu rozdrvil povstalcov. Jediné však čo dosiahol, bolo že ich ešte viac nahneval a vytlačil na pobrežie. Následne sa vracia do hlavného mesta, kde sa vyhlasuje víťazom.

V tom čase však rebélia už je v rôznych častiach krajiny. Santiago Vidaurri dosiahol viaceré víťazstvá v departmáne Nuevo León. Vo Veracruze, Ignacio de la Llave obsadil mesto Orizaba, a liberáli z Oaxaca už kontrolujú Tehuantepec.

Konzervatívci videli a domnievali sa že Santa Anna je neschopným viesť krajinu a vyhlásili, že sú za znovuzaloženie monarchie. Toto vlastne bolo zárodkom myšlienky na ktorej konci bolo ustaovenie Druhého Mexického Impéria.

V tomto čase v roku 1855, už bola revolúcia tak silná, že občianska vojna bola nevyhnutná. V tomto čase Juan de la Granja zavádza v krajine telegraf, barón Gaston de Raousset-Boulbon (ktorý sa pokúsil o osamostatnenie departmánov Sonora a Baja California) bol zastrelený po tom ako prehral bitvu v Guaymas, ale žaiadna s týchto skutočností nehýbali krajinou ako revolučné pohybi.

Diktátorov koniec

V tomto čase sa vyhnaní liberáli v USA rozhodli, že sa budú podieľať na boji. V polovici roku 1855, sa Benito Juárez presúva do hlavného štábu povstalcov v Acapulco a pôsobí tu ako politický poradca povstalcov. V tom istom čase skupina okolo Ocampa ustanovuje revolučnú radu a zachvíľu na to sa tiež zapájajú do bojov.

Vláda Santa Annu sa v tomto čase nachádza na konci svojich finančných zdrojov. Ani represie, ani demagógia neukončili revolúciu. Nopak všetky tieto snahy iba znížili prestíž osoby Santa Annu. Mesiac na to, v auguste jednotky pod velením ÁlvarezaVidaurriho obkľúčili hlavné mesto. a jednotky z Nového Leónu pod velením

Vo svetle týchto udalostí sa Santa Anna rozhodol 9.8.1855 opustiť hlavné mesto a nalodiť sa na loď smerujúcu preč z krajiny.Keď mesto opúšťal, veľká časť občanov demonštrovala otvorene odpor k nemu. Vykopali jedho nohu, ktorú stratil v bitve a ktorá bola predtým za jeho vlády pochovaná s poctami a tiahli ju ulicami mesta.


Ejército Restaurador de las Libertades vstupuje do hlavého mesta México

Konzervatívci, bývalí spojenci diktátora využili chaosu v meste, naoko podporovali plán Ayutla a rýchlo vymenovali zasadnutie reprezentantov (Junta de Representantes) (v súlade s plánom), a toto zasadnutie vymenovalo Martína Carreru ako dočasného prezidenta.

Tento v úrade zotrval iba 28 dní, kedy ho opustili konrevatívne jednotky, aby unikli pred postupujúcimi liberálmi. 1.10.1855, revolučné jednotky obsadili Cuernavaca. Tu sa menovalo druhé zasadnutie reprezentantov pod vedením Valentína Gómeza Faríasa. Zasadnutie vymenovalo ako dočasného prezidenta Juana Álvareza, a tento už ako prezident vymenoval svoj kabinet v ktorom boli zastúpení rozliční liberálni ideológovia, z ktorích mnoho prešlo vyhnanstvom Santa Annu.

Prezidentom Álvarez, Comonfort

27.10.1849, je vyhlásený ako Federálny štát, Guerrero, Juan Álvarez je menovaný dočasným guvernérom a následne riadne zvolený v roku 1850 v riadnych voľbách. 4.10.1855 je menovaný prezidentom republiky, pričom na post rezignuje 15.9.1856.

S víťazstvom revolúcie z Ayutla, k moci sa dostáva nová generácia liberálov a skoro všetko sú to civili, medzi nimi sú Benito Juárez, Melchor Ocampo, Ignacio Ramírez, Miguel Lerdo de Tejada a Guillermo Prieto. Po prevzatí moci Ignaciom Comonfortom, tento zvoláva kongres, aby vypracoval novú ústavu krajiny.

Comonfortov tím pripravil mnoho dôležitých zákonov, medzi nimi La Ley Juárez (podľa B. Juáreza) z roku 1855, kde sa rušili privilégiá kléru a armády a boli deklarovaný všetci občani rovní pred zákonom, La Ley Lerdo (podľa Miguela Lerdo de Tejada), z roku 1856, ktorý dával za povinosť združeniam občianskym ako aj cirkevným predať pozemky a domy, ktoré neužívajú a ktoré sú držané iba aby generovali bohatstvo pre tieto skupiny, La Ley Iglesias (podľa José María Iglesiasa), z roku 1857, ktorým sa regulovali poplatky a práva farností a cirkevných zariadení.

zdroj:
Instituto Nacional de Estudios Históricos de las Revoluciones de México - INEHRM
http://es.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_de_Ayutla
http://es.wikipedia.org/wiki/Plan_de_Ayutla
Alvear Acevedo, Carlos (2004) Historia de México, Editorial Limusa
http://www.e-local.gob.mx/work/templates/enciclo/guerrero/municipios

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více