Posádky a kasárne na Slovensku v rokoch 1848 - 1914

Autor: Ján Kovačič 🕔︎︎ 👁︎ 34.240

Až do polovice 19. storočia nebolo neobvyklé ubytovávanie vojakov v civilných rodinách najmä na dedinách, no po zavedení stálej vojenskej služby sa exteritoriálny systém doplňovania armády v zásadnej miere zmenil. Do jednotlivých plukov sa začalo odvádzať z vojenských oblastí, ktoré sa kryli s územím jednotlivých žúp, čím sa do jednotlivých peších vojenských útvarov dostávali odvedenci z relatívne blízkeho okolia. Na našom území však vo väčšine prípadov, predovšetkým z kapacitných, čisto vojenských, ale aj politických dôvodov neboli pluky sústredené v jednom meste kompletne, ale skôr po jednom, 2 či 3 práporoch, vo výnimočných prípadoch aj stotinách. Prevažná väčšina útvarov, veliteľstiev a vojenských inštitúcií bola rozmiestnená v mestách. Prípady dislokovania posádok v obciach boli výnimočné a dočasné.

Nedostatok kasárenských budov sa vojenské správy snažili preklenúť výstavbou tzv. vojenských táborov, v ktorých sa stavali technicky nenáročné baraky, resp. budovy pavilónového typu. Slúžili najmä počas vojenských cvičení, a preto boli stavané v priestoroch vhodných na vojenské cvičiská. Jeden z prvých kasárenských táborov postavili roku 1875 v Košiciach a bol dimenzovaný na 6 000 mužov a 600 koní. Podobný tábor s polovičnou kapacitou bol roku 1884 vybudovaný aj v Nitre.

Reklama

Zákon z roku 1879 presne stanovoval požiadavky na výstavbu kasární a určoval aj výhody, ktoré z toho pre mestá vyplynuli. Pre mestá bol lákavý najmä príspevok zo štátnych prostriedkov a navyše tak odpadli náklady a komplikácie v minulosti spojené s ubytovávaním vojsk v súkromných domoch.

V Košiciach bol v roku 1876 vybudovaný veľký Vojenský barakový tábor, v rokoch 1883 – 1885 tu boli postavené barokové kasárne Františka Jozefa. Ďalší významný prírastkom boli Husárske kasárne a po roku 1882 postavila vojenská správa na mieste zrušeného cintorína sv. Jána Nepomuckého Delostrelecké kasárne. V rokoch 1883 – 1886 sa realizovala výstavba rozsiahla výstavba ďalších dvoch delostreleckých kasární. V roku 1895 boli v tomto meste vybudované Delostrelecké kasárne s krytou jazdiarňou. V 80. rokoch 19. storočia tu boli postavené aj prvé objekty Vlastibraneckých kasární, ktoré boli po roku 1889 rozšírené o ďalšie budovy. V 2. polovici 19. storočia tu boli vybudované aj Vozatajské kasárne a Vojenské sklady.

V Bratislave slúžila v rokoch 1849 – 1857 budova bývalého snemu ako vojenské kasárne. Ďalšie kasárne tu boli v pôvodných budovách lazaretu, sirotinca a rytierskeho rádu pod názvom Špitálske kasárne, neskôr Svätoplukove kasárne. Pred rokom 1867 boli v Bratislave postavené kasárne pre pionierske oddiely a od roku 1870 sa do bývalého pálfiovského paláca nasťahoval poľný delostrelecký pluk. Boli tu zriadené aj jazdecké kasárne, kasárne jazdenej polície, kasárne vozatajského pluku spoločnej armády a vybudované tu boli aj vojenské cvičištia a baraky. Čo do počtu posádok, 3. najväčším vojenským mestom v Hornom Uhorsku bolo Komárno. Roku 1900 sa tu nachádzalo 10 budov slúžiacich na kasárenské účely. V Prešove sa na prelome storočí nachádzali rozsiahle delostrelecké kasárne a vojenské ubytovne. V Trenčíne boli roku 1886 postavené moderné kasárne pavilónového typu pre 71. peší pluk spoločnej armády. Roku 1889 tu boli vybudované ďalšie kasárne a roku 1904 postavili na okraji mesta aj baraky na ubytovanie vojsk, ktoré sa využívali najmä počas vojenských cvičení. V Nových Zámkoch vojenská správa prenajímala tzv. Vodné a Horváthove kasárne. Roku 1893 tu postavili husárske kasárne. Hotel Zlatý lev sa spomína ako Kasárenský hotel, v ktorom boli ubytovaní dôstojníci. V Nitre stavali honvédske a iné kasárne od roku 1890 a v roku 1900 tu stálo až 21 budov. V Lučenci začali budovať pechotné kasárne roku 1879, delostrelecké boli vybudované roku 1905.

V Bratislave tak 5 kasárenských komplexov postavilo mesto a 5 bolo majetkom armády. V Komárne bol tento pomer 2 : 1 v neprospech mesta. V Košiciach bolo všetkých 13 budov majetkom mesta. Kasárenské budovy v Leviciach, Novej Bani, Ružomberku, v Lučenci, Nových Zámkoch, v Nitre, Pezinku, Modre, Svätom Jure, Jelšave, Sabinove, Spišskej Novej Vsi, Levoči taktiež patrili mestu. V Trenčíne patrili 2 kasárenské budovy vojenskému eráru, v Banskej bystrici z 2 kasární jedna a v Prešove zo 6 kasárenských budov 4 patrili mestu. Z prehľadu je tak jasné, že prevažnú väčšinu kasárenských a k nim priľahlých budov si mestá na území Slovenska budovali na vlastné náklady, niekde za podpory príslušnej župy. Z nich najväčšiu zastavanú plochu vykazovali kasárne v Košiciach o rozmere 23 887 m2, v Bratislave 36 949 m2, v Prešove 25 260 m2 a v Komárne 23 887m2. Ak berieme do úvahyiba územie Slovenska, v týchto mestách boli sústredené posádky s najvyššími početnými stavmi.

Poskytovanie kapacitných možností armáde od miest na území Slovenska v roku 1900 sú zobrazené v nasledujúcej tabuľke:

Počet vojakov a žandárov
Názov mesta Spol. armáda Honvédstvo Žandárstvo Spolu
Bratislava 3 308 877 145 4 330
B. Štiavnica, B. Belá 4 - 1 5
Komárno 3 170 2 8 3 180
Košice 3 541 829 146 4 516
Levice - 159 4 163
Ružomberok 5 156 6 167
Lučenec 562 3 13 578
Nové Zámky 5 172 4 181
Nitra 4 403 10 417
Pezinok 77 - 4 81
Modra 49 - - 49
Trnava 743 2 14 759
Svätý Jur 187 - - 187
Trenčín 699 462 15 1 176
B. Bystrica 354 213 16 583
Jelšava - 186 1 187
Rim. Sobota 65 - 8 73
Prešov 1 168 173 8 1 349
Sabinov 294 3 6 303
Spišská N. Ves 251 123 4 378
Levoča 1 011 3 7 1 021
Spolu 15 497 3 766 420 19 683
Reklama

Z tabuľky vyplýva, že z 34 municipiálnych miest a miest so zriadeným magistrátom na našom území, bol vojsko dislokované v 21 lokalitách mestského charakteru. V mestách tak bolo sústredených 15 497 príslušníkov spoločnej armády, 3 766 príslušníkov uhorského honvédstva a 435 uniformovaných členov žandárskych staníc. Vo všetkých z týchto miest boli už kasárne vybudované, v niektorých sa stavali kasárne nové alebo sa rekonštruovali, modernizovali a rozširovali.

Do roku 1910 sa tieto čísla do určitej miery zmenili, čo bolo dané jednak nárastom počtu obyvateľstva, jednak dislokačnou politikou armády. Roku 1910 klesol počet príslušníkov posádok v Košiciach na 3 735, v Komárne na 3 474 príslušníkov armády, v Bratislave sa ich stav naopak zvýšil na 4 762 a v Lučenci na 1 402 mužov, v Prešove sa posádka rozrástla o 247 vojakov.

Zo 138 miest v Uhorsku bolo roku 1910 vojsko dislokované v 67 mestách. Tieto mestá a obce na svoje náklady postavili 162 kasární.

Pred prvou svetovou vojnou bolo na našom území sústredených celkom 23 práporov pechoty spoločnej armády, 14 práporov pechoty uhorského honvédstva, 3 strelecké prápory spoločnej armády, 6 husárskych švadrón spoločnej c. a k. armády, 2 honvédske husárske koruhvy, 21 guľometných oddielov pechoty spoločnej armády a honvédstva, 27 poľných delostreleckých plukov honvédstva a spoločnej armády, 8 batérií poľných húfnic a 3 batérie jazdeckých delostreleckých oddielov. Ďalej 4 batérie ťažkých húfnic, 2 poľné roty pevnostného delostrelectva spoločnej armády, 3 roty zákopníckych práporov, 4 roty pionierskych práporov, 13 vozatajských švadrón, 3 sanitné oddiely a 2 zborové telegrafné útvary spoločnej armády.

Zdroje:
DANGL, Vojtech: Armáda a spoločnosť na prelome 19. a 20. storočia. Bratislava : Veda, 2006.
výstavbe vojenských objektov v meste podrobnejšie: ČAPLOVIČ, Miloslav: Košice v období dualizmu – významná vojenská posádka monarchie v rokoch 1867 – 1914. In: Armáda, mesto, spoločnosť od 15. storočia do roku 1918. Zost. V. Dangl. – János J. Varga. Bratislava : VHÚ, 2002.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více