Bitka pri Vozokanoch

Autor: Moresby 🕔︎︎ 👁︎ 82.792

Miesto kde sa odohrala táto prvá víťazná bitka proti Turkom na území Slovenska, avšak širšiemu okruhu ľudí takmer neznáma, sa nachádza medzi obcami Malé a Veľké Vozokany na mieste odvtedy zvanom Martovo pole, len kúsok od známeho arboréta v Tesárskych Mlyňanoch.

Udalosti predchádzajúce bitke

Reklama

V auguste 1652, tak ako po ostatné roky, končil na našom území zber úrody a práce spojené z žatvou. A Turci o sile 4000 mužov, pod vedením vezíra Kara Mustafu, kapitána ostrihomskej posádky, s posilou podmanených obyvateľov Esztergomu, Párkáňu, Budína, Pešti, Székesfehérváru, Egeru a Szolnoku sa vydali rabovať do horného Uhorska, napriek tomu že v tej dobe formálne vládol mier, ktorý trval od roku 1606, kedy sa skončila pätnásťročná vojna s Tureckom (1591 – 1606). Toto počínanie nebolo v tomto „mierovom“ čase raritou, bežne dochádzalo k potýčkam medzi hradnými posádkami, vypaľovaniu obcí a ku koristníckym výpravám . Turci prekročili Dunaj, zrejme niekde pri Ostrihome, a vydali sa smerom na pevnosť Nové Zámky, čo mal byť zastierací manéver. Tá, pod velením grófa Adama Forgáča, veliteľa obrany banských miest a Pohronia, za pomoci nemeckých mušketierov a uhorských hajdúchov, ktorí už v pevnosti boli, ich útok hravo odrazila. Proti tureckej presile však mimo pevnosti nemal veľkú šancu. Turci sa preto vydali na sever a rabovali popri rieke Nitre. Aj pevnosť Vráble, ktorá slúžila od roku 1624 na ochranu mosta cez Žitavu, sa iba ubránila, postupu Turkov nezabránila. Pri Vrábľoch porazili jednotky grófa Mikuláša Nadaného (Nadányi) a prekročili most cez Žitavu a pokračovali v rabovaní popri rieke cez Topoľčianky, v blízkosti ktorých zlikvidovali osadu moraveckých Kumánov, až k Oslanom. Cestou vyrabovali majetky Forgáčovcov a Oponickovcov. Ďalej do hôr sa už nepustili a s veľkým lupom sa chceli vrátiť späť do Ostrihomu. Adam Forgáč, ktorý takýto postup predpokladal, povolal na pomoc proti rabujúcim Turkom posádky z okolitých protitureckých pevností Levíc a Vrábľov. Na pomoc prišla tiež šľachtická rodina Eszterházyovcov, konkrétne Ladislav, František, Tomáš, Gašpar, Ján, Žigmund, Mikuláš, Alexander a posádky vzdialenejších hradov Balažské Ďarmoty (Balassagyarmat) a Pápa. Na hradskej, ktorá spájala Požitavie s Pohroním, pri veľkovozokanskom Starom háji dal Forgáč postaviť provizórnu vozovú hradbu kde mal k dispozícii už 1300 mužov.

Pondelok 26. augusta 1652

V Pondelok 26. augusta sa Turci s veľkou korisťou vracali späť a cestou okolo obeda vypálili dediny Tesáre aj Mlyňany a po mostoch cez Žitavu smerovali po hradskej, ktorá bola spojnicou hradov Gýmeš a Tekov (Levice), k Vozokanom cez terajšie tesárske vinice. V tom, keď vyšli na kopec z ktorého vidieť obec Vozokany, spozorovali vozovú hradbu a kresťanské vojsko. Keďže vliekli veľkú korisť museli sa vrátiť späť za Žitavu, kde rozvinuli tábor v ktorom pod dozorom stráží nechali celú korisť - 150 až 300 kresťanských zajatcov a 2000 kusov ťažného dobytka. Znovu prešli cez most, tentoraz ale nešli po hradskej do dediny ale hneď za riekou zišli z cesty a popri Žitave smerovali cez obec Vieska, vŕšok Jovka k Nevidzanom. Pred Nevidzanmi sa turecký batalión preskupil do dvoch vojov a smeroval k hradbe postavenej pri Starom háji. Približne o pol siedmej večer, keď boli Turci na dostrel z pevnosti, začala paľba z kanónov kresťanského vojska. Tá trvala takmer do 22. hodiny. Vojsko, vrátane delostrelcov, vyčkávalo po stranách vozovej hradby. Po ukončení delostreleckej paľby vyrazilo vojsko proti Turkom cez veľkovozokanský chotár Barcová. V mieste stretnutia sa strhla ostrá bitka ktorá trvala do 23. hodiny. V tento deň padli štyria bojovníci z rodu Eszterházy. Ladislav (nar.1626 vo Viedni) zahynul podvečer pri oslobodzovaní kresťanských zajatcov. To sa mu podarilo a zajatcov odovzdal bratovi Žigmundovi. Avšak pri bitke z Turkami sa jeho kôň dostal k močiaru a spadol na zem ale aj potom hrdinsky bojoval ďalej. Utrpel 24 rezných rán a na prednej časti brnenia ho zasiahla guľka zo strelnej zbrane. V tejto potýčke zahynulo aj 31 zajatcov. František (nar. 1617 v Bratislave) zahynul pri ústupe pravého krídla z bojovej línie a to v mieste pamätníka kde mu Turek odsekol hlavu. Bratia Tomáš (nar. 1625 v Beckove) a Gašpar (nar. 1628 v Beckove) boli smrteľne ranení na bojovej línii v mieste terajšej obce Malé Vozokany, kde Turci prerazili kavalériu ľavého krídlo kresťanského vojska. Tomáša zabili guľky z pušiek a Gašpar padol pri prerazení jeho jazdy kde mu Turci dobodali telo. Neskoro v noci bola bitka pre tmu prerušená. Turci sa stiahli do tábora v Tesároch a kresťanské vojsko k vozovej hradbe.


Pohľad od pamätníka na miesta kde bojovalo ľavé krídlo kresťanského vojska.

Utorok 27. augusta 1652

Ďalší deň, 27. augusta skoro ráno bitka opäť začala. Turci tentoraz viedli rýchli a priami útok po hradskej na vozovú hradbu pri Starom háji. Turci však nevedeli že ešte včerajšiu noc, hneď po bitke, gróf Adam Forgáč rozposlal okrem hliadok na pozorovanie tureckého tábora aj verbovacie jednotky do okolitých obcí. Miestny obyvatelia, ktorý ešte len minulé dni pocítili turecké rabovanie mali veľkú motiváciu na boj a preto sa zbehli až z 16 okolitých obcí (ich počet však dodnes nieje známi). Táto roľnícka armáda vyzbrojená väčšinou poľnohospodárskymi nástrojmi a to sekerami, vidlami, cepmi a kosami, sa ukryla v Starom háji severne od hradby. Po napadnutí vozovej hradby predným vojom tureckého vojska sa okolo siedmej hodiny ráno zo Starého hája vyrojila roľnícka armáda a napadla zadný voj tureckého vojska. Po tomto útoku bol zranení kôň vezíra Kara Mustafu a ten sa dal na útek a za ním sa pustil aj zbytok tureckého vojska čo spôsobilo chaos a to kresťanská armáda využila a napadla Turkov spoza hradby. Predný voj sa takto ocitol v obkľúčení. Ústup bol nemožný. V boji padlo za celú bitku z tureckej strany asi 800 vojakov, tiež hatvánsky beg Aga Omar, ostrihomský beg Aga Hussein a ďalších 17 popredných tureckých veliteľov. Z kresťanského vojska padlo 48 vojakov vrátane štyroch Eszterházyovcov. Oslobodených bolo asi 150 zajatcov a zajatých 60 Turkov. Veľkú časť bojovníkov pochovali údajne na neznáme miesto neďaleko Tesár. Telá štyroch Eszterházyovcov boli v cínových rákvách uložené v kaplnke hradu Šintava a neskôr prevezené do Trnavy kde sa 26. novembra 1652 konal veľkolepý pohreb na ktorom sa zúčastnili najvýznamnejší predstavitelia kráľovstva. Bolo daždivé počasie a smútočný sprievod sa zhromaždil pri východnej bráne mesta. Odtiaľ sa za zvukov bubnov vydal k univerzitnému chrámu sv. Jána Krstiteľa. Za vedúcim sprievodu nasledovali stovky jazdcov z hradov Eszterházyovcov, zástupcovia šľachty, stolíc a miest. Za nimi kráčala Trnavská univerzita (800 osôb), mariánska kongregácia a trnavská mestská rada. Za dvanástimi trubačmi v červených rúchach niesli vojaci zbrane, vyznamenania a hodnosti padlých Eszterházyovcov. Za nimi išli symbolicky neosedlané štyri kone pokryté až po zem červeným súknom a štyri rakvy takisto pokryté červeným súknom. Kráľa zastupoval gróf Erdödy. Na čele smútiacej rodiny išiel starý barón Daniel Eszterházy. Práve on stratil vo Vozokanskej bitke dvoch synov. Za ním pokračovali ďalší Eszterházyovci. Sprievod dotvárali kardináli v purpurovom, biskupi vo fialovom, františkáni v hnedom a jezuiti v čiernom rúchu. V univerzitnom chráme viedol latinskú kázeň ostrihomský kanonik Tomáš Pálfi. Za smútočného spevu uložili rakvy štyroch padlých Eszterházyovcov do rodinnej krypty v presbytériu. Na tomto mieste v pokoji odpočívajú dodnes.1

Zloženie vojsk bojujúcich strán

Kresťanské vojsko sa skladalo z pravého krídla, vozovej hradby a ľavého krídla a hlavným veliteľom bol gróf Adam Forgáč. Pravé krídlo pozostávalo z kompánie hradu Pápa a to 100 jazdcov s veliteľom Ladislavom Eszterházym, kompánie hradu Balažské Ďarmoty o sile 120 jazdcov s veliteľom Františkom Eszterházym, kompánie pevnosti Nové Zámky s plukovníkom Žigmundom Eszterházym a nemeckej kavalérie s plukovníkom Walterom ktorý sa zdržiavali v pevnosti Nové Zámky. Za vozovou hradbou bolo skrytých asi 300 nemeckých mušketierov a uhorských hajdúchov. Ľavé krídlo pozostávalo z ľahkej kompánie grófa Forgáča neskôr prešli pod velenie grófa Mikuláša Pálfiho kde bojovali šabľami. Ďalej bola vrábeľská posádka grófa Nadaného o sile 100 koní a nakoniec levická posádka o sile 120 koní ktorých viedol zástupca kapitána Nadaného Tomáš Eszterházy. Tzloženie sedliackej armády z 16 okolitých obcí nieje známy.

Turecké vojsko pozostávalo z bataliónu s 27 zástavami, ktorý sa zoradil do dvoch vojov. Pravé krídlo sa skladalo z Budínskeho a Peštianskeho obyvateľstva a velil mu Hatuchan. V strede predného voja bojovali obyvatelia miest Esztergom, Parkáň a Székesfehérvár. Ľavé krídlo tvorili obyvatelia miest Eger, Szolnok a ďalších tureckých hraničných pevností. Zloženie zadného voja nieje známe. Veliteľom celého vojska bol vezír Kara Mustafa.

Pamätník

Prvý pamätník na počesť bitky dal v roku 1734 postaviť ostrihomský veľprepošt Imrich Eszterházy v roku 1734 a išlo o kamenný obelisk, ktorý ale zničil zub času. Ďalší pamätník bol postavený až v roku 1896 a vytvoril ho sochár Béla Markup z Hámrov. Tento stojí dodnes. Ide o sediaceho bronzového leva otočeného v smere bitky a drviaceho tureckú zástavu (tá chýba) na mramorovom podstavci. Okrem pamätníka je v hájiku obklopujúcom toto miesto aj drevená tabuľa zo slovenským textom. Na mramorovom podstavci sú tiež nápisy v latinčine a jeden v maďarčine, ktoré uvádzajú stručný priebeh bitky a osud štyroch Eszterházyovcov. Ich text v preklade znie asi takto:

Reklama

SISTE VIATOR ET LEGE
IN HOC CAMPO VNO DIE VNA EX FAMILIA
OVATVOR HEROES INVICTI CECIDERE

Preklad:
Zastav sa, pútnik a  čítaj.
Na tomto poli padli v jeden deň z jednej rodiny
štyria nepremožiteľní hrdinovia2


LADISLAVS II. COMES ESZTORAS
PERP. IN FRAKNÓ S.C.R. MATTIS CON-
SILIAR CAMER. PRÆSIDII PAPEN
SVPREMVS CAPITAN

Preklad:
 Ladislav II gróf Eszterházy,
večný majiteľ hradu Fraknó, radca Cisársko-kráľovskej vznešenej komory a hlavný veliteľ pevnosti v Pápe3

FRANCISCVS VII. ESZTORAS
PRÆSIDII GYARMATH SVPREMVS INV. CAPIT.
THOMAS II. ESZTORAS PRÆSIDII LEVEN V CAPIT.
CASPAR I. ESZTORAS EOVES AVRATVS

Preklad:
 František VII Eszterházy,
hlavný veliteľ pevnosti v Ďarmotách.
Tomáš Eszterházy, zástupca veliteľa Levického hradu.
Gašpar Eszterházy, rytier Zlatej ostrohy4

HVIVS TAM INVICTA VIRTUTIS HOC
MONVMENTVM PP EMERICVS ESZTER-
HAZY VT PRÆPOSITVS MAIOR CAPITVI
STRIGONIENSIS PRO DEBITO EIVS
BONA PERLVSTRANS


Preklad:
Na pamäť udatnosti dal postaviť ostrihomský veľprepošt Imrich Eszterházy…?

MEGÚJÍTTATTA AZ ESZTERHÁZY CSALÁD MAGYARORSZÁG EZERÉVEZ FENÁLLÁSÁNAK EMILÉKUNNEPE ALKALMÁBOL
1896

Reklama

Preklad:
Obnovila Eszterháziovská rodina  z Uhorska
pri príležitosti tisícročného jubilea vzniku
8965

ENTALIS SANGVINI ESZTORADII MARS TVRCIVS ERRAVIT / VOLVIT FATALIS
ESSE NON FVIT. QVIA VIROS QVOS NECVIT NON TOTOS EXTINXIT
HIC TERGENINA ROSA ESZTERHAZA EFFLORANT IN NOVAM PVRPVRAM
QVATVOR HEROVM SANGVINE IRRIGATA ERGO MARTIVS HIC CAMPVS
EST QVEM NE SOLA IAM HABEAT ROMA HEROIBVS ESZTERHAZIIS
DEBET HVNGARIA

Preklad:
Turecký boh vojny neuspel pri Esterháziovcoch, chcel byť smrtonosný, ale nebol; lebo mužov, ktorých usmrtil, nezničil úplne. Tu vykvitla esterháziovská trojitá ruža, znovu purpurovo sfarbená krvou štyroch hrdinov. Toto je teda Marsovo pole, ktoré nemá už iba Rím. Uhorsko zaň vďačí hrdinom Esterháziovcom6


ANNO 1652 HI QVATVOR ESZTERHAZII IN CAMPO NAGY-VEZEKENENSI IN CONFLICTV
INTER 1300 CHRISTIANOS ET 4000 TVRCAS HABITO OCCVBVERVNT IN QVO EX
CHRISTIANIS INTEREMPTI SVNT 48, EX TVRCIS 800 OCCASIONE ILLA LIBERA-
TI CAPTIVI PER TVRCAS DVCTI 150 AD SVA CVM COMITIVA REVERS

Preklad:
Roku 1652 títo štyria Esterházyovci na veľkovozokanskom poli padli v boji medzi 1300 kresťanmi a 4000 Turkami; v tomto boji zahynulo 48 kresťanov a 800 Turkov. Pri tejto príležitosti bolo z tureckého sprievodu oslobodených 150 zajatcov, ktorí sa vrátili ku svojim.7

Venované k 355. výročiu bitky (1652-2007)

Poznámky:
1 www.zitava.sk, in: Vozokanská bitka 2. časť. Tu je pohreb opísaný podrobnejšie.
2 preklad: www.zitava.sk, in: Vozokanský lev
3, 4, 5, 6, 7 pozri pozn. 2
Zdroje a použitá literatúra :
Ing. Gabriel Šutka CSc. – Bitka pri Vozokanoch, In: Historická Revue 11/2004, str. 10-13
PhDr. Vojtech Dangl CSc. -  Bitky a bojiská v našich dejinách, Perfekt, 2005, vydanie prvé, ISBN 80-8046-310-7
Strategický leták Vozokanskej bitky, in: Historická Revue 11/2004, str. 10
www.zitava.sk
www.slachta.kosztolanyi.com
archív autora
fotografie zhotovil autor

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více