Hrad Pajštún

Autor: koba 🕔︎︎ 👁︎ 52.327

Hrad Pajštún (Kvetov, Stupavský kameň)

Zrúcanina hradu Pajštún leží na počiatku pohoria Malé Karpaty na vápencovom brale nad obcou Borinka, nedaleko obce Stupava, asi 20 kilometrov od Bratislavy. Zrúcaniny ležia vo výške 486 metra nad hladinou mora.
Poloha: 48° 16′ 31,2" N; 17° 4′ 57,9" E

Hrad vznikol pravdepodobne v 13. storočí ako uhorská pohraničná pevnosť. Presný dátum vybudovania nie je známy. Za budovateľa hradu sa označuje Rugerius z Tallesbrunu. (Podľa neoverených podkladov hrad mohla založiť začiatkom 13. storočia česká kráľovna Konštancia - dcéra uhorského kráľa Béla III. Okrem nej sa ešte niekde za zakladateľov označujú i pezinskí a svätojurskí grófovia (obdobie 1270-1290), či okolití obyvatelia hľadajúci útočište pred tatárskym vpádom (1241 ?). Ide však len o hypotézy, či špekulácie.) Existencia hradu je písomne dokladovaná od roku 1273. (Iný zdroj hovorí, že ide o omyl a prvú zmienku datuje do roku 1349.) Jedným z prvých doložených vlastníkov hradu bol Rugeriov syn Oto, ktorému panovník Karol Róbert potvrdil vlastníctvo Pajštúnu (1314). Otovi potomkovia však hrad vymenili s kráľom Ľudovítom I. za iné pozemky.

Reklama

Neskôr hrad užívali pezinskí a svätojurskí grófovia na základe darovacej listiny panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý ho v roku 1390 daroval grófovi Petrovi III. Svätojurskému. Po smrti jeho (1412) i jeho potomkov hrad zdedil Peter V. Pezinský. Po jeho smrti nastali majetkové spory medzi vdovou Hedvigou Marczal a Petrovým bratom Jurajom III. Svätojurským. Na základe delenia v roku 1446 sa hrad síce stal majetkom Hedvigy, vdovy Petra V., no po vymretí ďalších dedičov hrad napokon aj tak získal Juraj III. a potom jeho syn Peter VII. Svätojurský. Rody pezinských a svätojurských grófov, však postupne vymreli a po smrti posledného vlastníka hradu - Krištofa II. Pezinského v roku 1543 sa hrad stal kráľovským majetkom.

V roku 1546 dal panovník Ferdinand I. rozsiahle územia (vrátane hradu) do zálohy Gašparovi Serédymu ako odmenu za jeho úspechy v boji, ktorý ho užíval do svojej smrti v roku 1550. Hrad a jeho opevnenie bolo okolo roku 1550 modernizované. Po smrti Gašpara Serédyho hrad vlastnil rod grófov z Salmu a Neuburgu - od roku 1552 Eck zo Salmu a Neuburgu a po jeho smrti v roku 1574 jeho brat Július zo Salmu a Neuburgu.

V roku 1592 však panovník Rudolf II. povolil Mikulášovi II. Pálffymu vymeniť hrad Pajštún s Júliom zo Salmu. Mikuláš Pálffy však nemal dostatočné množstvo peňazí a tak hrad vykúpil s pomocou staršej sestry Kataríny a jej manžela - Štefanova Illésházyho, za čo im hrad na krátke obdobie prepustil. Po jeho smrti v roku 1600 získala hrad a majetky jeho manželka Mária Magdaléna Fuggerová a synovia na základe darovacej listiny z roku 1603.

Majetok sa medzi synmi delil v roku 1619 a hrad pripadol Pavlovi IV. Pálffymu. Ten sa rozhodol hrad zveľadiť a modernizovať. Prestavbu Pajštúna viedol taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese. Dôkladne prestaval hrad a dobudoval nové opevnenia, napríklad dve delové veže na severnej strane (na jednej veži je v pieskovci zachovaná časť vytesaného letopočtu "16?5"). Po jeho smrti hrad zdedil jeho syn Ján III. Anton Pálffy, ktorý zomrel v roku 1694. Po ňom vlastnil hrad jeho synovec - Mikuláš VI. Jozef Pálffy, ktorý zomrel v roku 1706 bez potomkov.

V roku 1707 preto došlo k veľkému deleniu pálffyovských majetkov a hrad Pajštún zdedil Mikuláš V. Pálffy - vnuk Pavla IV. Pálffyho a užival ho do svojej smrti v roku 1732. Po ňom hrad vlastnila rodová línia jeho syna Leopolda II. Štefana Jozefa Pálffyho a jeho priamych potomkov. Leopold II. Pálffy zomrel v roku 1773. Počas panstva jeho syna Leopolda III. Pálffyho bola v hrade prítomná len vojenská posádka. Po zásahu bleskom hrad vyhorel a opravený bol len provizórne. Leopold III. zomrel v roku 1799 a hrad sa dostal pod správu jeho syna Leopolda IV. Pálffyho. V roku 1809 hrad vyhodili do vzduchu Napoleonove vojská. Došlo k zničeniu celej hornej časti a hrad sa zmenil na ruinu.

Reklama

Po smrti Leopolda IV. Pálffyho v roku 1825 zdedil pozemok na ktorom ležal i zdemolovaný Pajštún jeho syn Ferdinand III. Leopold Pálffy-Daun. Ten v roku 1868 vymenil celé stupavské panstvo aj s ruinou hradu s grófom Alojzom Karólyim. Posledným vlastníkom pozemku s ruinou bol jeho syn Ľudovít Károlyi, ktorý v roku 1945 pred príchodom Rusov odišiel do Maďarska.

Dnes jestvujú len niektoré steny a múry hradu a prepadnutá nádrž na vodu. Medzi najväčšiu zaujímavosť nepochybne patria renesančné maskaróny - "pajštúnske levy", ktorých je zachovaných už len šesť. Ďalší sa nachádza na zemi neďaleko vchodu. Ruiny sú obľúbeným turistickým miestom, nachádza sa tu veľa ohnísk. Tiež sa tu realizujú skalolezci.

Fórum s nákresmi hradu;
Fotogaléria z hradu.

Pajštún - vstupná brána
fotografia: (c) koba

použité zdroje:
Slovenské hrady (Ľudovít Janota, 1935)
www.zamky.sk
www.hrady.sk
www.castles.sk
kamvyrazit.szm.sk
informačné panely

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více