Dien Bien Phu

Autor: Aranai / aranai 🕔︎︎ 👁︎ 16.097

Protiútoky

V ten istý deň (28. marca) uskutočnili francúzske jednotky protiútok s cieľom zničiť batériu protilietadlových diel západne od Dien Bien Phu. Útok sa mal začať o pol siedmej ráno po polhodinovej delostreleckej príprave. Prvú vlnu útočiacej pechoty tvorili jednotky 6.BPC, ktorých cieľom bolo dobyť Bang Ong Pet na juhu a útočná pchoty, ktorej cieľom bolo Ban Pan na severe. V zálohe zostal 1.BEP. Jedotky výsadkárov sa začali zhromažďovať pod pevnosťou Huguette o piatej hodine ráno. Vojaci 1/2.REI sprevádzali výsadkárov do predsunutých zákopov. Všetko sa odohrávalo v absolútnej tichosti. Celý útok vedie Marcel Bigeard. Veliteľom prvej čaty, vedúcej útok a udávajúcej smer postupu, je spoľahlivý mladý abolvent Saint-Cyr, poručík Le Vigouroux. Jeho hladní a unavení výsadkári čakajú na začiatok delostreľby. 36 diel a mínometov ráže 120mm začína so streľbou presne o šiestej hodine ráno. Po pol hodine sa delostreľba končí a bombardovanie preberajú 81mm mínomety a lietadlá, ktoré napádajú vzdialenejšie ciele v tyle nepriateľa. V tom istom momente vyrážajú po vyhlásení kódu „BRUNO“ do útoku aj výsadkári. 300 mužov preniká cez oblaky dymu a prachu a získava prvé metre nepriateľského územia. Jednotky VC sa pomerne rýchlo spamätali zo šoku po bombardovaní a začínajú pokladať silnú krížovú paľbu na prvé čaty útoku. V prvých zákopoch „na druhej strane“ sa objavujú celé družstvá VC. Výsadkári prvých čiat sú prečíslení v pomere štyri ku jednej v útoku !!! Zrazu je jasné, že mezdi nimi a pozíciami protilietadlových diel sú celé dva prápory vojakov Viet Congu. Nad bojisko prilietajú prvé francúzske lietadlá a likvidujú hromadiace sa družstvá VC palbou z palubných zbraní a vlnami napalmu. Výsadkári nespomaľujú, stále postupujú, tlačia pred sebou jednotky Viet Congu a meter po metry sa približujú ku svojim cieľom. Za použitia samopalov a granátov na krátku vzdialenosť sa presekávajú k protilietadlovým delám protivníka. Čata poručíka Le Vigourouxa je v čele útoku, hľadá nepriateľské pozície a koordinuje paľbu delostrelcov. Po jeho útočí ľahká pechota. Jej veliteľ motivuje svojich vojakov do posledného náporu smerom k delám. Padol v čele útoku proti poslednému guľometnému hniezdu a s ním aj všetci jeho vojaci. Ale Le Vigoroux stále útočí, nehľadiac na straty naokolo. Po obsadení posledného zákopu, v momente, keď sú všetky protilietadlové delá v rukách Francúzov volá poručík vysielačkou velenie a Marcela Bigearda, svojho veliteľa a učiteľa zo Saint-Cyru. V momente, keď podáva hlásenie o splnenej úlohe je zasiahnutý a na mieste zomiera.

Útok 28. marca 1954 na pozície protilietadlových diel Viet Congu sa skončil absolútnym francúzskym víťazstvom. Padlo 20 a zranených bolo 76 výsadkárov. Na druhej strane stratil protivník zhruba 1500 mužov, mŕtvych, zrananých alebo zajatých. Výsadkári zničili päť 20mm diel Flak a dvanásť ťažkých guľometov kalibru .50. Bohužiaľ toto víťazstvo nemohlo zmeniť celkový priebeh boja pretože francúzske lietadlá už do Dien Bien Phu nepriletia...

Zákopová vojna

Reklama

30 a 31. marca boli podniknúté silné útoky na Eliane 1 a Eliane 2. Zatiaľ čo prvá, bránená dvomi rotami 1/4.marockého pešieho pluku, sa dokázala udržať iba dve hodiny, Eliane 2 sa ubránila všetkým útokom jednotiek VC. Po tom, čo na miesto dorazili posily z radov výsadkárov cudzineckej légie, dokázali sa obrancovia udržať a podstúpiť 107 hodín ťažkých bojov. Po tom, čo utrpeli značné straty, stiahli sa jednotky VC späť do svojich východiskových pozícií.

V posledných dvoch marcových dňoch sa začala aj bitka o pevnosť Huguettes. Táto pevnosť predstavovala základ obrany celého Dien Bien Phu, pretože bezprostredne susedila s pristávacou plochou , jedinou cestou do a z celého obliehaného územia. Medzi časti pevnosti boli zaradené aj Anne-Marie 3 a 4, po tom, čo časti 1 a 2 padli do rúk VC. Boli premenované na Huguette 6 a 7. Tieto dve boli bránené následujúcimi jednotkymi:

Huguette 6 - add Hoc rota 1/2. pešieho pluku cudzineckej légie pod vedením poručíka Francoisa.

Huguette 7 - 1. rota 5. vietnamského výsadkového práporu, ktorej velil poručík Rodeaux

Práve tieto dve posledne pripojené sa stali prvými cieľmi útokov pechoty VC. 30. marca zaútočili Giapovi ženisti na Huguette 7. Tá sa dokázala ubrániť iba dva dni – do 2. apríla. Potom bol osud celej bývalej pevnosti Anne-Marie spečatený. Na 30. marca bol naplánovaný aj útok na pevnosť Dominique, konkrétne jej časť 1 a 2, rozmiestnenie Francúzov v tejto pevnosti bolo nasledovné:

Reklama

Dominique 1 - bola bránená 11. rotou 3/3. pluku alžírskej pechoty.

Dominique 2 - tu boli posádkou dve roty, 9. a 10. obidve z 3/3. pluku.

Dominique 3 - pod velením poručíka Filaudeaua sa tu nachádzala 12. rota.

Pevnosť Dominique sa rozprestierala nad štátnou cestou číslo 41. Jej časť číslo 2 okupovala najvyššie položený kopec v celom Dien Bien Phu s dokonalým výhľadom na letisko a celé okolie. V tejto pevnosti boli rozmiestnené aj 4,2 palcové mínomety a 105mm delá, veľmi cenná podpora výsadkárov. Spomínaného 30. marca sa mohutný útok sapérov Viet Congu sústredil na časť 1 a 2. Obidve boli po nočnom boji stratené, ale už na 31. marca bol naplánovaný protiútok. Výsadkárom sa znovu podarilo za neľudského úsila prelomiť línie VC a získať späť obidve časti. Jednotky, ktoré sa na tomto útoku podieľali, však boli príliš vysilené, aby mohli obrániť obidve časti pevnosti, a preto padlo tragické rozhodnutie opustiť Dominique 2 ešte v ten istý deň. Kruh obrancov v Dien Bien Phu sa kriticky zmenšoval z hodiny na hodinu.

2. apríla zoskakujú do obliehaného perimetru ďalšie posily. Ako prvý pristáva 2/1.výsadkový koloniálny pluk, nasledovaný časťami ľahkého delostreleckého výsadkového pluku. Ďalšie čelné útoky sa po páde pevností od 6. apríla neopakovali, nepriateľ však zintenzívnil kopanie tunelov a zákopov, dňa 1. apríla bola ich celková dĺžka až 400km . Krátkymi prepadovými akciami sa nepriateľ zmocnil okolia Dominique 2, pričom kontrola tohto vysoko postaveného bodu znepríjemňovala život v zvyšných častiach pevnosti Dominique, ale aj Eliane a používanie pristávacej plochy sa stalo vyslovene nemožné. Oveľa horším bol však fakt, že bol stratený kontakt s pevnosťou Isabelle. Táto pevnosť bola vzdialená 6 km na juh od centrálnej časti s pristávacou plochou. Bola bránená 3/3. peším plukom cudzineckej légie. Jej zhruba 1000 mužov pod velením plukovníka Lalanda zostalo od 6. apríla v izolácií. Od 9. do 11. apríla pristál v perimetry 2. výsadkový prápor cudzineckej légie, čo umožnilo niekoľko ďalších protiútokov v najkritickejších častiach obrany.

Eliane

Smelý plán na znovuzískanie Eliane 1, stratenej 31. marca, bol posledným zo série protiútokov, ktoré mali uľahčiť stále sa zhoršujúcu situáciu obrancov. 10. apríl je deň, keď sa Bigeardov prápor, zredukovaný na štvrtinu mal poslednýkrát vrhnúť do zúfalého útoku na línie Viet Congu. Delostrelecká príprava, to posledné, na čo sa ešte Bigeard môže spoľahnúť, začína o šiestej hodine. Jeden z veliteľov rôt navrhol, aby jednotky postupovali tesne za delostreleckou paľbou, bez ohľadu na riziko presne tak, ako to robili pri útokoch jednotky Viet Congu. Tento návrh bol po skúsenostiach z 28. marca, kedy mali nepriateľské jednotky dostatok času na spamätanie sa z delostreľby prijatý. Útok sa začal presne podľa očakávaní. 105mm delostrelecké granáty prečesávali oblohu nad rotami, čakajúcimi v predsunutých zákopoch. Na vrcholku Eliane 4 zhromaždil poručík Allaire dvadsať 81mm mínometov. Sú to všetky mínomety, ktoré majú výsadkári k dispozícií. Mínomety pokladajú dymovú clonu pred vŕšky Old Baldy a Phony Mountain, kde sú umiestnené guľomety VC. Roty opúšťajú svoje zákopy a približujú sa k pozíciám nepriateľa. Prekonávajú posledné stúpanie a zaľahnú len pár metrov od pozícií VC. Vlastné delostrelectvo ich zasypáva hlinou a kameňmi, ale toto je jediný spôsob, ako obsadiť pozície nepriateľa hneď, keď sa delostreľba skončí. 0615 hod delá stíchli. Až do tohto momentu dopadlo na zákopy Viet Congu 1800 granátov. Prvá vlna útoku je tvorená vietnamskými Commandos - profrancúzskymi dobrovoľníkmi. Je ich šestnásť a v zákopoch pred nimi stoja dve celé roty. Aj napriek tomu však útok napreduje. Čistenie zákopov sa stáva rutinou. Za prvou jednotkou Commandos nasledujú dalšie dve. Pomalým postupom čistia zvyšky bunkrov a zákopov od delostreľbou otrasených vojakov VC. Nakoniec obsadili celú zvyšnú časť pevnosti. Viet Cong vždy podniká tamer okamžité protiútoky, ale terazt sú výsadkári pripravení. Hore kopcom k Eliane 1 už postupuje Bréchignackov prápor. Straty teraz stúpajú závratným tempom. 1. rota už nemá žiadnych veliteľov čiat. 3. rota pod velením Perreta sú straty tiež neúnosné. Mnoho vojakov bolo zranených ručnými granátmi, ktoré sa ukázali ako mimoriadne nebezpečná zbraň v rukách vojakov Viet Congu. V momente, keď už 2. rota nemá žiadnych dôstojníkov, ktorí by dokázali stáť na nohách a slnko začína zapadať za horizont, je celá pevnosť Eliane v rukách Francúzov. Preživší vojaci sú v novonadobudnutej pozícií vystriedaní dvoma rotami výsadkárov z koloniálneho práporu. 2 rota napríklad, stratila počas svojho zbesilého útoku 37 mužov z celkového počtu 80 mužov (15 mŕtvych, 22 zranených).

11. apríla prichádza protiútok dvoch celých peších plukov VC. Bigeard posiela do boja zálohy. Ako prví sa na kopec vyštverali vojaci 3. roty, nasledovaní 1.BEP (výsadkovým práporom cudzineckej légie). Posili dorazili včas a obidva pluky museli po ťažkých stratách a s nalomenou morálkou ustupovať. 20 vojakov VC sa dokonca vzdalo. Ďalším práporom, postupujúcim hore kopcom ako posila, je Botellov vietnamský výsadkový prápor. Počas postupu vojaci spontánne začali spievať „Marseillaisu“. Na Eliane 1 sa teraz miešajú Bigeardov a Bréchignackov prápor, obidva v stálom boji. Hneď ako je situácia stabilizovaná, musia sa niektoré jednotky presunúť späť na Eliane 4 . Bigeard sa bojí, že veľké sústredenie jeho vojakov by mohlo prilákať delostreleckú paľbu. V momente, keď Fromont, mladý veliteľ, ktorý organizoval celú obranu, podáva pri západe slnka rádiom správu Bigeardovi, je zabitý zblúdilou guľkov. Velenie okamžite preberá Loulou Martin z BEP. Rovnako ako Le Vigoroux, aj Fromont zahynul v momente svojho víťazstva.

Prichádza monzún a posili

V posledných aprílových mesiacoch prišiel monzún. Husté zrážky premenili celé bojisko na obrovskú otvorenú kanalizáciu. Zákopy boli zaplavené špinavou vodou a bahnom. Mnohé opevnené pozície a bunkre, ktorých statika bola poškodená prudkou delostreľbou v minulých týždňoch sa začali rozpadať. Neprestajné delostrelecké ostreľovanie spôsobovalo obrovské zosuvy pôdy, ktoré sťažovali obranu. Monzún bol aj posledným faktorom, ktorý uzemnil francúzske letectvo. Účinný zásah letectva bol poslednou nádejov pre obkľúčené jednotky. Mnoho faktorov však nedovoľovalo využiť veľký potenciál francúzskeho letectva. Okrem už spomínaného monzúnu to bol aj hornatý terén, veľká vzdialenosť zo základní v Hanoi (350 km) a nečakaný vývoj na bojisku, ktorý zmenil francúzsku garizónu v údolí s letiskom na hrsť zbesilo sa brániacich bunkrov. Aj napriek týmto nevýhodám sa podarilo do obliehaného sektoru letecky dopraviť 4306 vojakov, ktorí však nemohli nahradiť 1500 mŕtvych a 4000 zranených. Zranení boli v zložitej situácií. Tiesnili sa v zle chránených bunkroch, ktoré boli často zaplavené špinavou vodou, stále vystavení delostreľbe nepriateľa. Po 20. apríli sa všetky ďalšie výsadkové operácie vykonávali v nočných hodinách. Spolu s kvalifikovanými výsadkármi sa do akcie dobrovoľne prihlásilo aj 709 vojakov, ktorí nemali žiadny výsadkársky výcvik a na bojisko skákali prvýkrát v živote. Mnohí z nich boli vojaci vietnamského pôvodu, ktorí sa snažili dostať ku svojim obkľúčeným kamarátom. Mnoho jednotiek je beznádejne zdecimovaných. Problémy sa objavujú aj v samotnom srdci obrany. 18. apríla padlo rozhodnutie opustiť Huguette 6. Tá bola v sústavnom ohni od 2. apríla. De Castries sa rohodol túto pevnosť opustiť, pretože jej zásobovanie sa stalo takmer nemožným. Kapitán Bizard, ktorý velil mužom z Huguette dostal rozkaz prebiť sa k hlavným pozíciám vlastnými silami a tak sa aj stalo. Huguette 1 bola v tomto čase už celá obkolesená tunelmi a zákopmi, ktoré vykopali sapéri Viet Congu a ktoré používali na svoje prekvapivé útoky. Finálny útok na Huguette 1 prišiel 23. apríla. Pevnôstka sa nevzdala. Bojovala, až kým nebola preválcovaná masou útočiacej pechoty. Z Huguette 2 bol ešte 23. apríla podniknutý protiútok, ale už to vlastne ani nebol protiútok. Rozpadol sa hneď v úvode. Ďalším cieľom útočných brigád Viet Congu bola Huguette 5. Odvážna a rozhodná obrana roty zmiešanej z najrôznejších jednotiek pod velením poručíka de Stabenratha vydržala až do noci 1-2 mája. Už nie je kam ustúpiť. Všade je nepriateľ...

Reklama

Ale Huguette 2 a 4 sa stále bránia. 1. a 2. výsadkový prápor cudzineckej légie sa museli kvôli stratám zlúčiť pod velením majora Guirauda. Stále kladú odpor.

Na konci apríla sa nepriateľ začal sústreďovať na posledný, definitívny útok na Dien Bien Phu. Od 2. do 5. mája zoskočilo do obkľúčenej oblasti posledných 388 mužov rezervných výsadkových práporov.

Légia umiera

Veľké májové dažďové kvapky padali na helmy a kabáty legionárov v dňoch kedy sa z obholy zniesli vojaci 1. koloniálneho výsadového práporu, onej poslednje rezervy, ktorú si plukovník De Castries vyžiadal z Hanoia. Huguette 5 padla a podobný osud čaká aj na Eliane 1. Noc z 1. na 2. mája sa stala osudnou obom pevnôstkam. Práve táto noc je zlomovým okamihom v celej bitke. Poslednou stratou 2. mája je Dominique 3. Filaudeauova 12. rota nemala dosťsíl. Sily už nemal nikto. S pádom pevnôsty číslo 3 zaniká celá pevnosť Dominique. Už nie sú jednotky, ktorými by sa dal podniknúť protiútok na opätovné získanie týchto pozícií.

4. mája sa znovu ozvalo francúzske dolostrelectvo. Vystrielalo 4000 granátov na postavenia jednotiek VC, ktorých stupňujúce sa útoky v predchádzajúcich dňoch prevalcovali mnoho postavení obrancov. Aj delostreľci VC zintenívnili ostreľovanie. Stupňujúce sa útoky teraz podporili aj prenosné odpaľovacie zeriadenia „kaťuše“, ktoré začali od 4. mája ostreľovať centrálne francúzske bunkre. Takéto útoky mali mimoriadne ničivý dopad na morálku výsadkárov. Všetkým bolo jasné, že sa celá tragédia v DienBien Phu, ktorej finálna fáza sa začala v noci z 1. na 2. mája blíži k definitívnemu koncu.

6. mája sa naposledy vyjasnila obloha a prileteli posledné lietadlá, ktoré zhodili 196 ton munície a zásob. Tieto zásoby však už nikto nepozbieral. Potom priletela dlhoočakávané francúzske bombardéry. Takmer 120 lietadiel krúžiacich nad pozíciami VC vyvolalo taký silný dojem, že ani jedno z protilietadlových diel sa neodvážilo vystreliť a prezradiť svoju pozíciu. Bomby a napalm sice spomalili finálny útok, nemohli ho však odvrátiť.

6. máj, deväť hodín večer. Celé Dien Bien Phu sa v jednom okamihu premenilo na obrovskú ohnivú guľu. Všetky delá Viet Congu strieľali s maximálnou rýchlosťou na zostávajúce bunkre. Aj keď výsadkári odpovedajú mínometmi, delostreľba sa znova stupňuje o hodinu neskôr. Je noc, ale sila explózií a svetlice osvetľujú bojisko ako vo dne. O jedenástej v noci sa na zem zniesla skutočná apokalypsa. Sapéry Viet Congu sa pokúsily náložami v celkovej sile asi jednej tony TNT vyhodiť do vzduchu Eliane 2 V predchádzajúcich dňoch podkopaly pevnosť tunelmy a ohromujúca explózia, ktorá ztrhla zo zemského povrchu polovicu pevnosti bola signálom pre posledný útok. Celé bojisko zahalené do tmy, dymu a prachu z tejto explózie sa stalo dejiskom nesmiernej tragédie. Aj keď sa to zdá neuveriteľné, Eliane stále kládla odpor. Bunkre už vlastne ani neexistujú. V ceste ešte stojí Eliane 4 . Sťahujú sa sem všetci obrancovia, ktorý prežili explóziu. Na Eliane 4 sa Francúzi znovu zabarikádujú a budú klásť odpor celé noc. Noc zo 6. na 7. mája 1954 bude najdlhšou nocou v histórií francúzskej armády. Zákopy sa každú hodinu plnia novými a novými zranenými. Obväziská už nepracujú. Výsadkári bojujú všetkým, čo im ešte zostalo. Puškami, bodákmi, poľnými lopatami, kameňmi. Samopaly MAT štekajú celú noc. Vysielačky v jednotlivých bunkroch a zákopoch s postupujúcimi nočnými hodinami jedna po druhej prestávajú vysielať. Ale niektorí sa stále držia. Jednotky Viet Congu narážajú stále na zúfalý odpor. Plukovník de Castries je v raňajších hodinách povýšený na generála. Táto rádiová depeša ho zastihla v jeho veliteľskom bunkry o siedmej ráno, v tom istom momente, keď definitívne padla Eliane 10. Nad ránom ju bránili už iba dvaja dôstojníci: poručík Bailly a poručík Boudec, obidvaja zranení sa zabarikádovali na streche jedného z bunkrov. Eliane 4 na tom nebola o nič lepšie. Major Bréchignac a Botella sa ukryli v bunkri, ktorý bol ich domovom od začiatku apríla. Ich výsadkový prápor bol príliš vysilený, aby dokázal podniknúť protiútok alebo utiecť. Jediné, čo mohli bolo opevniť sa na vrcholku kopca.Odpor tu skočli o desiatej ráno. Eliane 3 bola v tom istom čase dobýjaná sapármi VC. Postupovali od bunkra k bunku, od zákopu k zákopu. Zopár zranených, ktorí ešte dokázali ovládať svoje zbrane ich už nedokázalo zastaviť.

Medzi veliteľským bunkrom a jednotkymi Viet Congu stojí len riečka NamYum, tiahnuca sa cez celé údolie Dien Bien Phu. Všetko na východ od tejto riečky je ráno 7. mája v rukách Viet Congu. Dominique, Eliane... Beatrice, Gabrielle Anne-Marie padli už dávno. Čo nám zostalo ? Časti Huguette a Claudine, kde sa nachádzal už iba de Castriesov veliteľský bunker. A Isabelle, vzdialená niekoľko kilometrov na juh, obkľúčená, bez záloh a takmer bez munície. De Castries vydáva svoj posledný rozkaz. Nariaďuje vyhodiť do vzduchu všetky zásoby a potom o piatej hodine poobede zastaviť paľbu. Posledná rádiová depeša, odoslaná do Hanoia znie „Vyhodíme všetko do vzduchu. Adieu !“. Cez rieku Nam Yum po ústupe z pevnosti Eliane sa dostalo iba zopár marockých a thajských dobrovoľníkov. Je s nimi aj poručík Allaire. Na obrannom bode Juno, blízko veliteľského bunkru ich zachytila de Castriesova depeša o zastavení paľby. Allaire však nedokázal uveriť tomu, čo počul z vysielačky. Bitka je sice stratená, ale ako sa môže légia vzdať ? Bigeard posiela za Allairom spojku s písomným rozkazom:

Pre Allaira:

Zastavenie paľby o 1730. Už žiadna streľba. Žiadna biela zástava.

Uvidíme sa skoro. Bruno

Jednotky, ktoré bránil Huguette 2,3,4 a Caludine sa s definitívnou platnosťou vzdali do šiestej hodiny poobede. Z juhu sa však stále ozýva delostrelecká paľba. Šesť kilometrov južným smerom leží pevnosť Isabelle, izolovaná od Dien Bien Phu. Bez zásob, posíl a spojenia. Už od 6. apríla je 1000 mužov 3. práporu 3.REI plukovníka Lalanda v izoácií.

6. mája, v momente, keď sa všade naokolo rozpútalo peklo, boli všetky mínomety v pevnosti zničené. Zostalo iba jedno 105mm delo a 2000 rán munície. Strieľalo celú noc, bez prestávky. 7. mája ráno jevšetkým jasný rozsah skazy naokolo a obrancovia Isabelle zrazu chápu svoju pozíciu. Francúzska základňa v Dine Bien Phu už neexistuje, no oni ignorujú rozkazy na zastavenie paľby a pokračujú v boji. Zdá sa to neuveriteľné, ale 1000 mužov plukovníka Lalanda dokáže vzdorovať celý 7. máj. Na pevnosť už teraz útočí minimálne 20 000 vojakov Viet Congu a pridávajú sa k ním ďalší a ďalší, všetkých 60 000 Giapových vojakov, ktorí pred pár hodinami pokorili 14 000 Francúzov o šesť kilometrov severnejšie sa teraz sťahuje k tejto osamelej pevnosti. Nad pevnosťou sa zmráka, ale odpor stále pokračuje. Stmieva sa.

O 2100 hod vysiela Isabelle rádiovú depešu: „Držíme sa

O 2200 hod: „Stále sa držíme

O 2300 hod: „Stále sa držíme

Hodinu po polnosti sa Lalande rozhodne o prielom a ústup južným smerom. Útok sa však nepodarí, veď v okolí je celá Giapova armáda ! O druhej v noci oznamuje Isabelle, že ústup sa nepodaril a že prápor sa vracia do pevnosti, aby pokračoval v odpore. Nad ránom je po všetkom. Vojaci Viet Congu premohli posledných niekoľko desiatok totálne vysilených a zúbožených obrancov.

8. mája 1954, 57 dní po začiatku bitky sa na letiskovej ploche bývalej francúzskej vojenskej základne v údolí Dien Bien Phu zhromažďujú kolóny odzbrojených zajatcov. V okolí leží 1500 ich mŕtvych kamarátov a 4000 zranených. O niekoľko hodín neskôr, na mierovej konferencii v Ženeve, požiada francúzska vláda oficiálne zástupcov Viet Mihnu o prímerie.

Dodatok: Straty bojujúcich strán

Francúzsko:

Od 20. novebra 1953 do 7. mája 1954 sa na bojisku v Dien Bien Phu vystriedalo 17. práporov, tj. 15709 mužov. V posledný deň bitky, tj. 7 .mája bolo na bojisku 10133 vojakov v Dien Bien Phu a 1588 v Isabelle. Z tohto počtu bolo 4436 zranených, takže v posledných hodinách bojovalo iba 5864 mužov. V bojoch zahynulo 1726 mužov. Do zajatia sa po zastavení bojov dostalo niečo cez 10000 vojakov, z ktorých bolo 3500 zranených s malou šancou na prežitie. Po štyroch mesiacoch bolo zo zajatia prepustených iba 3290 mužov, treba však poznamenať, že tento posledný údaj zachytáva iba občanov francúzskej národnosti. O osude výsadkárov vietnamského pôvodu nemáme žiadne informácie. Niektorí sa dostali do pracovných táborov, iný dobrovoľne zostali v Severnom Vietname.

Viet Cong (Viet Minh):

Bojov sa zúčastnilo 5 divízií, s celkovým počtom 33 práporov. Spolu so zásobovacími jednotkami a lokálnymi pomocníkmi to bola skoro 100 000 mužov. Straty nie sú presne známe, ale môžeme vychádzať z toho, že predstavovali zhruba 10 000 mŕtvych a asi 20 000 zranených, z ktorých mnohí neprežili v dôsledku nedostatočnej lekárskej starostlivosti.

Aranai Osbourne 29.12.2004

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více