Ján Chalupka
* 26.10.1791, Horná Mičiná
+ 15.07.1871, Brezno
Slovenský dramatik.
Pochádzal z obce Horná Mičiná (okres Banská Bystrica), z učiteľsko-farmárskej rodiny. Študoval na gymnáziách v Ožďanoch (okr.Rimavská Sobota) a Levoči, pokračoval filozofickým, teologickým a jazykovedným štúdiom na univerzite v Jene, v Nemecku.
Po ukončení štúdia pôsobil ako profesor na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 bol evanjelickým farárom v Brezne, kde zostal až do smrti. V malomestskom spoločenskom živote našiel významný zdroj pre námety svojich hier, v ktorých sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu.
Sústavné a nepretržité začiatky novodobej slovenskej drámy sa spájajú s jeho menom.
Svojim dielom "Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe neostali" (1830) uviedol do dramatickej tvorby pojem "Kocúrkovo", dodnes označujúci pomery a ľudí s obmedzeným malomestským zmýšľaním a všeobecne smiešne stránky životného štýlu remeselníckych pánov majstrov a magistrátnych úradníkov. Chalupka do hry vnáša aj typický "hornouhorské" (t.j.slovenské) prvky spoločenskej komiky, kedy sa toto tradične zaostalé prostredie chce aspoň zdanlivo prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova z okolitého sveta. Práve z prelínania starej a módnej smiešnosti vyťažil autor najživšie plôch charakterovej a jazykovej komiky, prekonávajúcej jednostranný pôdorys jeho hier.
Uvedením "Kocúrkova" roku 1830 v Liptovskom Mikuláši začal knihár Gašpar Fejérpataky-Belopotocký rad ochotníckych predstavení, na ktoré nadviazali v iných menších či väčších slovenských mestách v 30.rokoch 19.stor. i v nasledujúcich desaťročiach, a ktoré až do roku 1918 tvoria základ slovenských divadelných dejín.
Po úspešnej inscenácii tejto hry autor spracoval kocúrkovskú tematiku aj v ďalších svojich hrách, ako "Všetko naopak", "Trasorítka", "Trinásta hodina". Tieto hry už nemajú pôvodnú originalitu, ale sú takým odvodením z prvej hry. Nové okamihy do tematiky Kocúrkova vniesol jeho román "Bendeguz", z roku 1841, ktorý je obrazom prehlbujúceho sa úpadku feudalizmu.
Základné myšlienky jeho hier a tiež kritika rôznych spoločenských zlozvykov, ako napr.: egoizmus, namyslenosť, neúprimnosť, šovinizmus, klebetníctvo, rodinkárstvo, sú aktuálne dodnes, a preto sa často nachádzajú v programoch popredných divadelných scén.
Zaujímavosťou je, že Chalupkove hry boli pôvodne napísané v češtine, on sám ich však neskôr poslovenčil.
Zomrel roku 1871.
* 26.10.1791, Horná Mičiná
+ 15.07.1871, Brezno
Slovenský dramatik.
Pochádzal z obce Horná Mičiná (okres Banská Bystrica), z učiteľsko-farmárskej rodiny. Študoval na gymnáziách v Ožďanoch (okr.Rimavská Sobota) a Levoči, pokračoval filozofickým, teologickým a jazykovedným štúdiom na univerzite v Jene, v Nemecku.
Po ukončení štúdia pôsobil ako profesor na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 bol evanjelickým farárom v Brezne, kde zostal až do smrti. V malomestskom spoločenskom živote našiel významný zdroj pre námety svojich hier, v ktorých sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu.
Sústavné a nepretržité začiatky novodobej slovenskej drámy sa spájajú s jeho menom.
Svojim dielom "Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe neostali" (1830) uviedol do dramatickej tvorby pojem "Kocúrkovo", dodnes označujúci pomery a ľudí s obmedzeným malomestským zmýšľaním a všeobecne smiešne stránky životného štýlu remeselníckych pánov majstrov a magistrátnych úradníkov. Chalupka do hry vnáša aj typický "hornouhorské" (t.j.slovenské) prvky spoločenskej komiky, kedy sa toto tradične zaostalé prostredie chce aspoň zdanlivo prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova z okolitého sveta. Práve z prelínania starej a módnej smiešnosti vyťažil autor najživšie plôch charakterovej a jazykovej komiky, prekonávajúcej jednostranný pôdorys jeho hier.
Uvedením "Kocúrkova" roku 1830 v Liptovskom Mikuláši začal knihár Gašpar Fejérpataky-Belopotocký rad ochotníckych predstavení, na ktoré nadviazali v iných menších či väčších slovenských mestách v 30.rokoch 19.stor. i v nasledujúcich desaťročiach, a ktoré až do roku 1918 tvoria základ slovenských divadelných dejín.
Po úspešnej inscenácii tejto hry autor spracoval kocúrkovskú tematiku aj v ďalších svojich hrách, ako "Všetko naopak", "Trasorítka", "Trinásta hodina". Tieto hry už nemajú pôvodnú originalitu, ale sú takým odvodením z prvej hry. Nové okamihy do tematiky Kocúrkova vniesol jeho román "Bendeguz", z roku 1841, ktorý je obrazom prehlbujúceho sa úpadku feudalizmu.
Základné myšlienky jeho hier a tiež kritika rôznych spoločenských zlozvykov, ako napr.: egoizmus, namyslenosť, neúprimnosť, šovinizmus, klebetníctvo, rodinkárstvo, sú aktuálne dodnes, a preto sa často nachádzajú v programoch popredných divadelných scén.
Zaujímavosťou je, že Chalupkove hry boli pôvodne napísané v češtine, on sám ich však neskôr poslovenčil.
Zomrel roku 1871.
