Main Menu
User Menu

Kollár, Ján

Ján Kollár - slovenský národný buditel´a básnik


(1793 - 1852)
URL : https://www.valka.cz/Kollar-Jan-t18467#68446Verze : 0
Narodil sa v obci Mošovce (okres Turčianske Teplice), kde aj chodil do ľudovej školy. Vyštudoval gymnáziá v Kremnici, Banskej Bystrici a Bratislave, avšak pre odpor otca si na štúdium musel sám privyrábať. Vyššie bohoslovecké a filozofické štúdia absolvoval podobne ako P.J.Šafárik v nemeckom meste Jena, ktoré bolo v tej dobe (po porážke Napoleona pri Lipsku) strediskom nemeckej nacionalistickej mládeže, organizujúcej demonštrácie proti feudalizmu a požadujúcej zjednotenie rozdrobeného nemeckého územia. Kollár si povšimol aj tienistú stránku ich nacionalizmu – dobyvačnosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov. Na štúdiách v Nemecku sa dostal aj na miesta bývalého slovanského osídlenia, ktoré pripomínali už len niektoré názvy riek, vrcholov a nápisy na hroboch.
Okrem teológie v Jene s nadšením študoval dejiny slovanských národov a ich jazyky.
Na Kollárovu básnickú tvorbu mala vplyv aj láska, ktorú prežil v Jene k dcére miestneho evanjelického farára, Frederike Schmidtovej. V roku 1835 sa s ňou oženil a vrátil sa do Uhorska, konkrétne do Budapešti. Tam potom pôsobil 29 rokov ako evanjelický kňaz a usiloval sa v praxi realizovať svoje myšlienky, hlavne v otázke národnostnej znášanlivosti.
Stal sa prívržencom austroslavizmu, teda politického smeru slovanských politikov, usilujúcich sa o spoluprácu Slovanov v rámci Rakúsko-Uhorska.
V prvej básnickej zbierke „Básně Jána Kollára“, z roku 1821, sa jej autor zameriava na vlastenecké lyrické básne a ľúbostnú lyriku, ktorá tam vlastne aj prevažuje. Básne v tejto zbierke boli napísané formou sonetov, mnohé z nich však cenzúra nedovolila publikovať. Medzi nimi bola aj báseň „Vlastenec“ (1820), ktorá vyjadruje myšlienky spravodlivosti a národnej slobody, a ktorá bola vydaná až po jeho smrti.
Skladba „Básně Jána Kollára“ sa stala základom, ku ktorému pridával ďalšie znelky, čo nakoniec podnietilo vznik rozsiahlejšej skladby „Slávy dcéra“, ktorú Kollár vo finálnej podobe vydal roku 1832. Skladba pozostáva zo 151 sonetov rozdelených na päť spevov (I. „Sála“, II. „Labe, Rén, Vltava“, III. „Dunaj“, IV. „Léthé“, V. „Acheron“) a „Předzpěv“, v ktorom sú vyložené základné motívy básne a na rozdiel od piatich spevov je napísaný časomierou (elegické distichon).
V sonetoch „Slávy dcéra“ ospieval minulosť a prítomnosť Slovanstva. Je to lyrická skladba, v ktorej sa na pozadí jednoduchého deja básnik vyslovil k rozličným javom národného života a vyjadril svoje dojmy a pocity (hlavne z cesty z Jeny do Bratislavy). Ide o jeho najvýznamnejšie dielo.
Scenár, ktorý Kollár básnicky vyjadril v skladbe „Slávy dcéra“ teoreticky vysvetlil v rozprave „O litrární vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slávskými“, z roku 1836, kde podáva návod na kultúrne zblíženie Slovanov. Tým, že vo svojej koncepcii uznával len štyri hlavné slovanské spisovné jazyky (ruštinu, poľštinu, čechoslovenčinu a srbochorvátčinu) sa dostal do sporu s niektorými slovanskými národnosťami, ktoré sa v tej dobe pokúšali o svoju národnú svojbytnosť (napr.Slovinci), ale aj s mladšou generáciou slovenských národovcov vedených Ľ.Štúrom, usilujúcich sa uzákoniť vlastný spisovný jazyk.
V súlade s vtedajšími názormi sa venoval aj zbieraniu, zapisovaniu a vydávaniu ľudových piesní, v ktorých videl veľké jazykové a estetické bohatstvo ľudu. Výsledkom tejto jeho práce je dielo „Národnie Zpievanky čili písně světské Slovákův v Uhrách“, ktoré vyšlo v rokoch 1834-35.
Kollár svojou umeleckou tvorbou a teoretickými názormi prerážal cestu tej literatúre, ktorá by stála čo najbližšie k životu. Prenikanie prvku citu do jeho poézie súvisí s utváraním preromantickej poetiky. V jeho diele sa však prejavili rozpory medzi klasicizmom a romantizmom.
Na sklonku života bol vymenovaný za profesora na viedenskej univerzite.
Zomrel roku 1852 vo Viedni.
Jeho pozostatky boli roku 1904 slávnostne prevezené a uložené na Olšanskom cintoríne v Prahe
URL : https://www.valka.cz/Kollar-Jan-t18467#68447Verze : 0