wlasto

Články

• Adolfo Ruiz Cortines

  Prezident Mexica 1.12.1952 – 30.11.1958

  1.770
• Agustín Munoz Grandes, generál z Maroka a Modrej divízie

  V Afrických horúčavách sa vypracoval na skvelého dôstojníka, republika sa mu za jeho zásluhy odmenila väzením a po vypuknutí občianskej vojny neváhal a pridal sa k povstalcom a tu spoľahlivo velil velkým bojovým telesám.
  Jeho spoľahlivosť, bojové majstrovstvo a obľúbenosť ho predurčili aby velil dobrovolníckej divízii ktorá reprezentovala odhodlanie Španielskych ľudí odplatiť Sovietskemu zväzu miešanie sa do jeho záležitostí a podpory občianskej vojny.

  1.384
• Aung San

  Životopis barmského bojovníka za nezávislost a velitele Barmské nezávislé armády, která během 2. světové války spolupracovala s Japonci.

  26.361
• Bitva u Jemappes 1792

  Bitva u Jemappes sa odohrala 6.11.1792 v okolí Jemappes v Hainaut, Belgicku, blízko Monsu. Bitva je súčasťou bojov medzi vojskami na jednej strane, prvej koalície, tvorenej Rakúskom, Pruskom, Neaposlkým kráľovstvom, Sardínskym kráľovstvom, Velkou Britániou, Spojenými provinciami Nizozemska,  Španielska a Francúzskymi revolučnými vojskami na strane druhej.

  16.620
• Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika I

  Táto časť pojednáva o počiatkoch hnutia za nezávislosť Mexica, sociálno ekonimických podmienkach v Novom Španielsku. Hnutie za nezávislosť sa zrodilo zo spiknutí a hlavne zo spiknutia v  Querétaro. Po jeho odhalení kňaz Hidalgo začína spolu zo svojimi spolubojovníkmi boj za nezávislosť. Po čase je tento aj spolu s prvými vodcami hnutia zajatý a popravený, ale hnutie pokračuje a boj trvá.

  25.751
• Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika II

  Po poprave prvých vodcov hnutia za nezávislosť nastupujú noví bojovníci a boj za nezávislosť pokračuje, stáva sa postupne partizánskym, až kým sa k hnutiu z osobných pohnútok nepridá A.Iturbide, ktorý spolu s V Guerrerom vypracujú plan z Iguala a tri garancie. Následne sa k boju pridávajú skoro všetky strany a s trochou šťastia je podpísaná v Mexico D.F. nezávislosť a vzniká I Mexické Impérium.

  16.316
• Civilní Garda (Guardia Civil)

  Civilná garda je jedným z najstarších bezpepečnostných zborov na svete a zároveň jednou z najdôveryhodnejších inštitúcii Španielska. Od roku 1844 spolahlivo chráni bezpečnosť a majetok občanov a dohliada nad dodržiavaním zákonnosti.
  Počas svojej histórie prešiel mnohými turbolentnými obdobiami tak ako aj celá krajina ale vždy so cťou plnil svoje poslanie odhliadnuc od toho kto práve v krajine vládol. 

  2.126
• Druhá Francúzska intervencia

  2. Francúzska intervencia bola vlastne voľným pokračovaním Vojny za reformu, počas ktorej sa Mexické konzervatívne kruhy chopili svojej druhej šance. Vyvrcholením bolo na krátku dobu pokus o ustanovanie druhého cisárstva, ktoré však po stiahnutí sa intervenčných vojsk rýchlo skončilo porážkou a popravou vedúcichčiniteľov monarchie.

  21.048
• I. mexické Impérium a pokusy o znovudobití Mexika

  Mexické Impérium je vytvorené ihneď po osamostatnení novej krajiny a tervá relatívne veľmi krátko od 1821 do 1823, kedy je na základe Planu Casa Mata rozpusetené a cisár prinútený odísť do exilu v Európe. Následne je vytvorená republika.

  17.975
• Kawabe Masakazu

  Vojenský velitel Barmy

  2.585
• Mexická revolúcia I - Koniec Porfiriátu

  Mexická revolúcia bol ozbrojený konflikt, ktorý začal z dôvodu potreby sociálno politických reforiem v Mexicu, ako aj kôli nepretržitej viac ako 30 ročnej vláde Porfírio Díaza, ktorá bola príčinou tejto situácie. Bola prvou veľkou sociálnou revolúciou v latinskej amerike. Revolúcia začala u P. Díaza a skončila pôsobením L. Cárdenasa. Počas nej sa vystriedalo mnoho prezidentov, prijalo sa mnoho reforiem a bola prijatá ústava.

  23.313
• Mexická revolúcia II - Konšticuionalisti

  Druhá časť revolúcie sa začína keď v krajine nastáva štátny prvrat uskutočnený armádnymi zložkami a gen. Huertom. Guvernér Carranza vyhlasuje neposlušnosť, formuje armádu a nakoniec sa mu podarí Huertu zvrhnúť, zvolať kongresa schváliť ústavu. Postupne dochádza k pacifikácii krajiny a inšticiunalizácii revolučných myšlienok.

  14.913
• Mexicko - Guatemalský konflikt

  Konflikt  Mexico-Guatemala sa začal  31.12.1958, kedy boli mexické rybárske lode napadnuté letectvom Guatemlay, nakoľko vykonávali rybolov v teritorálnych vodých Guatemaly.
  Výsledkom bolo 4 rybári mrtvi a 14 zranení. 10 preživších rybárov bolo zadržaných a vypočúvaných Guatemalskou armádou. Táto udalosť mala za následok prerušenie diplomatických a obchodných stykov, aktiváciu ozbrojených zložiek oboch krajín a zničenie hraničného mostu medzi oboma krajinami.

  18.726
• Pluk lehké pěchoty „Soria“ No 9

  Je najstaršou jednotkou Španielskej armády, ako aj jednou z najstarších jednotiek Európy, má 500 rokov...

  6.613
• Prvá Francúzska intervencia - zákusková vojna

  Prvá Francúzska intervencia v Mexicu, je známa taktiež ako vojna zákusková alebo tortová, je problém pomenovať nakoľko v orginále sa prezýva ako Guerra de los pasteles. Tento konflikt sa odohral v čase od 16.4.1838 do 9.3.1839 a bol prvým ozbrojeným konfliktom medzi týmito dvoma krajinami.

  16.830
• Regimiento de Infantería de Castilla

  Článek o bojové historii pluku.

  5.955
• Revolúcia z Ayutla a koniec Santa Annu

  Revolúcia z Ayutla bolo ozbrojeným hnutím odporu, ktorého základom bol Plan z Ayutla, ktorý vyhlasoval potrebu zvrhnutia samozvaného prezidenta Santa Annu. Revolúcia je nakoniec úspešná a moci sa ujíma nová vláda. Týmto sa končí pôsobenie Santa Annu na scéne a začína obdobie občinaksej vojny - vojny za reformu.

  14.587
• Stanley James Ledger Hill

  Mnohokrát vyznamenaný britský výsadkář, velitel a hrdina z afrického tažení i invaze v Normandii

  2.355
• Stredoamerická občianska vojna 1838-1871- Guatemala

  Stredná Amerika sa po rozpade španielkych kolónii, chcela unifikovať a pokračovať ako moderný federálny štát. Bohužiaľ sa nová krajina musela hneď od zaćiatku potýkať  s mnohými problémami a nestabilitou. Táto situácia bola do veľkej miery umelo vyprovokovaná silami, ktoré mali benefity z koloniálneho zaostalého sociálno ekonomického systému, ktorého sa nemienili bez boja vzdať.

  Z tohto dôvodu dochádza ako po celej amerike ku konfliktu, kde stoja na jednej strane konzervatívne sily, podporované katolíckou cirkvou a na druhej osvietenecký liberáli. Konflikt sa postupne presúva z úrovne ideovej do ozbrojeného boja, ktorý trvá z rôznou intenzitou dlhýčas a postupne zachvacuje rôznym spôsobom celú strednú ameriku. V Guatemalskej histórii stoja proti sebe dve veľké postavy, ktoré ovplyvňujú dianie v celej oblasti a to konzervatívny R. Carrera a liberál gen. F. Morazán.

  Po bojoch si postupne v Guatemale upevňujú postavenie konzervatívne sily, aby ustanovili svoj režim, ktorý krajinu znovu vracia späť k zaostalému koloniálnemu spoloćenkému a sociálnemu systému. Tento režim trvá až do roku 1871, kedy znovu prevratom liberáli získavajú moc.

  15.508
• Válka Peru - Ekvádor 1941

  Zatímco se pozornost světa soustředila na válečné dění v Evropě, bojovalo se roku 1941 též v Jižní Americe. Přiblížit tuto zapomenutou válku se snaží tento článek na serveru válka.cz

  Vojna medzi Peru a Ekvadorom je tiež známa pod menom vojna 41 (Guerra del 41). Vojna začala 5.7.1941 a skončila formálne 31.7.1941 podpisom protokolu v Rio de Janeiro.

  Počas tohto konfliktu jednotky Peru uskutočnili inváziu a okupovali Ekvádorskú provinciu El Oro a časti provincie Loja, postupujúc cez amazónsku zónu, ktorá bola v správe Ekvádoru na základe statu quo, podpísaného v roku 1936...

  24.498
• Vicente Ramón Guerrero Salda

  Osudy mexického prezidenta.

  6.971
• Vojna medzi Perú a Ekvádorom pokračuje - Cenepská vojna

  Cenepská vojna (Guerra del Cenepa) bola ozbrojeným konfliktom, ktorý sa odohral v roku 1995 a odohrala sa v zóne ktorá bola bez demarkácie štátnej hranice medzi Ekvádorom a Perú, ktorej vytýćenie bolo nepresne upravené v protokole z Río de Janeiro z 29.1.1942. Označenie tohto konfliktu je odvodené od rieky Cenepa v zóne ktorej sa odohral tento koflikt.

  22.027
• Vojna za reformu - trojročná vojna

  Vojna za reformu bola konfliktom liberálnych a konzervatívnych síl v Mexickej spoločnosti. Vojna trvala približne tri roky a na jej konci bolo výťazstvo liberálnych síl, avšak aj vyčerpanie síl a zdrojov krajiny.

  13.792