Main Menu
User Menu

Markus, Mikuláš

     
Příjmení:
Surname:
Markus
Jméno:
Given Name:
Mikuláš
Jméno v originále:
Original Name:
Mikuláš Markus
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
divisní generál
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
27.06.1897 Málinec /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
31.01.1967 Ružomberok /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ IV. taktickej skupiny "Muráň" (1944)
veliteľ 4. československej samostatnej brigády (1945)
veliteľ V. zboru (1945-1949)
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
Vojenský ústřední archiv Praha, fond Kvalifikační listiny vojenských osob
https://www.22mprmi.mil.sk/4579/
URL : https://www.valka.cz/Markus-Mikulas-t70544#429075Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Markus
Jméno:
Given Name:
Mikuláš
Jméno v originále:
Original Name:
Mikuláš Markus
Všeobecné vzdělání:
General Education:
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.12.1947-DD.02.1948 Kurz pre vyšších veliteľov, Vysoká škola válečná, Praha
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.08.1917 poručík v zálohe
DD.MM.RRRR demobilizovaný
25.05.1919 vstúpil do československej armády
DD.05.1921 nadporučík
01.04.1929 kapitán
DD.04.1936 štábny kapitán
17.05.1939 major
01.07.1940 podplukovník
01.01.1943 plukovník
01.06.1945 brigádny generál
DD.10.1948 divízny generál
01.08.1950 záloha
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
01.09.1939-01.10.1939 Velitel : Pěší pluk 6
DD.11.1939-01.10.1940 Velitel : Horský pěší pluk 3
01.10.1940-25.07.1941 Velitel : Pěší pluk 3
25.07.1941-19.11.1941 Velitel : Pěší pluk 101
DD.12.1941-DD.09.1942 Velitel : Pěší pluk 3
01.09.1942-DD.04.1943 Velitel : Motorisovaný pěší pluk 20
DD.07.1943-01.01.1944 Velitel : Pěší pluk 3
DD.01.1944-18.05.1944 Velitel : Velitelství divisní oblasti 1
18.05.1944-00.08.1944 Velitel : 1. pěší divise
14.09.1944-23.10.1944 Velitel : 4. taktická skupina
23.10.1944-26.10.1944 Velitel : 3. taktická skupina
DD.04.1945-15.05.1945 Velitel : 4. československá samostatná brigáda
15.05.1945-25.05.1945 Velitel : 4. československá divise
01.06.1945-11.06.1945 Velitel : Vojenská oblast 4
11.06.1945-20.10.1945 Velitel : Vojenská oblast 4
01.10.1945-01.10.1947 Velitel : VII. sbor
01.10.1947-18.10.1948 Velitel : V. sbor
18.10.1948-01.05.1949 Velitel : V. sbor

Ručně vyplněné položky:
11.07.1916-DD.09.1917 východný front
DD.09.1917-13.06.1918 nemocničné ošetrenie následkom ťažkých zranení
DD.06.1918-DD.10.1918 veliteľ roty, taliansky front
25.05.1919-DD.09.1928 veliteľ roty / čaty, Peší pluk 25 / Peší pluk 25
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Peší pluk 31
DD.09.1936-DD.09.1938 zástupca veliteľa roty vojenských akademikov, Vojenská akadémia, Hranice
15.09.1938-24.09.1938 Peší pluk 6
DD.11.1938-DD.MM.1939 zástupca československej vojenskej správy, Oblastné veliteľstvo Hlinkovej gardy, Banská Bystrica
DD.05.1939-DD.10.1939 veliteľ Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe, Banská Bystrica
DD.11.1939-DD.07.1941 veliteľ Pešieho pluku 3
DD.07.1941-DD.12.1941 veliteľ Pešieho pluku 101
DD.12.1941-DD.09.1942 veliteľ Pešieho pluku 3
DD.09.1942-DD.04.1943 veliteľ Pešieho pluku 20
DD.04.1943-DD.01.1944 veliteľ Pešieho pluku 3
DD.01.1944-DD.05.1944 veliteľ Divíznej oblasti 1
18.05.1944-DD.08.1944 veliteľ 1. pešej divízie
14.09.1944-22.10.1944 veliteľ IV. taktickej skupiny "Muráň"
23.10.1944-DD.10.1944 veliteľ III. taktickej skupiny "Gerlach"
03.04.1945-25.05.1945 veliteľ 4. československej samostatnej brigády / 4. československej samostatnej divízie
01.06.1945-19.10.1945 veliteľ Vojenskej oblasti 4
28.10.1945-DD.04.1949 veliteľ VII. zboru / V. zboru
01.05.1949-DD.07.1950 zástupca veliteľa Vojenskej oblasti 3
Vyznamenání:
Awards:

DD.MM.1940

Medaile Za hrdinstvo 3. stupně
Bravery medal - 3rd Class
Medaila Za hrdinstvo 3.stupňa
-

DD.MM.1940

Pamětní medaile: Za obranu Slovenska v březnu 1939
Commemorative Medal for the Defence of Slovakia in March 1939
Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939
so štítkom "Javorina"

DD.MM.1941

Záslužný řád německé orlice 4. třída
Order of Merit of German Eagle 4th Class
Verdienstorden vom Deutschen Adler 4. Klasse
udelené skoršie vyznamenanie "2. Stufe"

DD.MM.1942

Pamätný odznak Za ťaženie proti ZSSR - II. trieda
Commemorative Badge for Campaign against the Soviet Union - Class II
-

DD.MM.1942

Železný kříž 1939 II. třídy
Iron Cross 2nd Class
Eisernes Kreuz II. Klasse
-

DD.MM.1943

Medaile Za hrdinstvo 2. stupně
Bravery medal - 2nd Class
Medaila Za hrdinstvo 2.stupňa
-

DD.MM.1943

Pamätný odznak Za ťaženie proti ZSSR - I. trieda
Commemorative Badge for Campaign against the Soviet Union - Class I
-

DD.MM.1943

Železný kříž 1939 I. třídy
Iron Cross 1st Class
Eisernes Kreuz I. Klasse
-

DD.MM.1943

Řád rumunské koruny 4. třída
Order of Crown of Romania 4th Class
Ordinul Coroana României Ofițer
"cu spade" / s mečmi / with swords

DD.MM.1945

Válečný kříž 1939
War Cross 1939
-

DD.MM.1945

Medaile za zásluhy I. stupeň
Medal for Merit 1st Class
-

DD.MM.1945

Řád Slovenského národního povstání I. třída
Order of Slovak National Uprising 1st class
Rad Slovenského národného povstania I. trieda
-

DD.MM.1946

Medaile Za chrabrost před nepřítelem
Medal "For Gallantry"
-

DD.MM.1947

Medaile Za vítězství nad Německem ve Velké Vlastenecké válce 1941-1945
Medal for Victory over Germany in Great Patriotic War 1941-1945
Медаль За победу над Германией в Великой Отечественной войне 1941-1945 гг.
-

Rumunská spojená knížectví [1861-1881] / United Principalites of Romania [1861-1881] DD.MM.1947

Řád Rumunské hvězdy 3. třída s meči
Order of Star of Romania 3rd Class with Swords
Ordinul Steaua României Comandor
-

DD.MM.RRRR

Partizánský kříž
Partisan Cross
Krzyż Partyzancki
-

DD.MM.RRRR

Medaile Za osvobození Prahy
Medal for Liberation of Prague
Медаль За Освобождение Праги
-


DD.MM.1944 Vojenný víťazný kríž - III. tr.
DD.MM.1948 Rád Virtuti Militari
Poznámka:
Note:
03.09.2007-DD.MM.RRRR po generálovi Markusovi udelený čestný názov 22. mechanizovaného práporu
Zdroje:
Sources:
Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
https://www.22mprmi.mil.sk/4579/
URL : https://www.valka.cz/Markus-Mikulas-t70544#488865Verze : 0
MOD
Divízny generál Mikuláš Markus



* 27.6.1897, Málinec (okr. Poltár)
+ 31.1.1967, Ružomberok



- vojak c.k. rakúsko-uhorskej armády, dôstojník Československej armády (1918-1939), veliteľ Pešieho pluku 3 a Motorizovaného pluku 20 na východnom fronte, veliteľ 1. divízie tzv. Východoslovenskej armády, veliteľ IV. a neskôr III. taktickej skupiny počas SNP



Narodil sa 27. júna 1897 v rodine dedinského maloobchodníka v obci Málinec (dnes okres Poltár). V čase vypuknutia prvej svetovej vojny navštevoval štátnu reálku, ale už 15. októbra 1915 musel nastúpiť základnú vojenskú službu v Lučenci. Po narukovaní absolvoval školu dôstojníkov v zálohe a v marci 1916 odišiel na študijnú dovolenku, aby v máji 1916 mohol zmaturovať. Po absolvovaní maturity bol ešte toho roku poslaný na front. K 1. januáru 1917 bol menovaný do hodnosti podporučíka a 1. júla 1917 bol menovaný do hodnosti poručíka. Zhruba tri mesiace po menovaní do hodnosti poručíka pôsobil vo funkcii veliteľa čaty na ruskej fronte, následne bol zranený a po preliečení prevelený na taliansky front. Práve tam ho, ako veliteľa roty, zastihol aj koniec prvej svetovej vojny.


Po skončení vojny plánoval vtedy 21 ročný Markus študovať na Vysokej škole lesníckej, pre nedostatok financií sa mu tieto plány nesplnili. Namiesto toho od 25. mája 1919 stáva dôstojníkom Československej armády a nastupuje k Pešiemu pluku 25 v Lučenci. V roku 1921 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. V rokoch 1921 až 1922 bol odvelený do Litoměřic. Po návrate do Lučenca 1. marca 1922, znova nastúpil do funkcie veliteľa čaty. V Lučenci pôsobil Mikuláš Markus až do 15. septembra 1938, kedy bol prevelený do Jihlavy k Pešiemu pluku 31. V roku 1929 (presne 1. apríla 1929) dosiahol, hodnosti kapitána a o päť rokov neskôr, 1. apríla 1934 pol povýšený do hodnosti štábneho kapitána. Od 15. septembra 1938 nastúpil k Pešiemu pluku 6 v meste Olomouc. V novembri 1938 je prevelený na Slovensko do Banskej Bystrice.


Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939, vzhľadom na nedostatok dôstojníkov slovenskej národnosti, prevzal v hodnosti štábneho kapitána velenie 10. divízie v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že tento útvar sa likvidoval, už 1. mája 1939 bo menovaný do funkcie veliteľa Školy dôstojníkov pechoty v zálohe, taktiež so sídlom v Banskej Bystrici. Následne 17. mája 1939 bol povýšený do hodnosti majora. V čase ťaženia proti Poľsku bol poverený velením Pešieho pluku 6, ktorý bol organizačne podriadený 1. divízii "Jánošík" a ktorého primárnym cieľom bolo v čase ťaženia postupovať v smere na Nowy Targ. Neskôr sa znova vrátil do materskej posádky a prevzal velenie nad Školou dôstojníkov v zálohe. V novembri 1939 prevzal Mikuláš Markus velenie nad Peším plukom 3 vo Zvolene a neskôr v júli 1940 bol povýšený do hodnosti podplukovníka.


Ako veliteľ Pešieho pluku 3 sa taktiež zúčastnil ťaženia proti Sovietskemu zväzu a to hneď od vypovedania vojny. Konkrétne od 1. júla 1941, kedy začal presun pozemných síl Armádnej skupiny, v prípade Mikuláša Markusa 1. divízie, pod velenie ktorej Peší pluk 3 patril. Táto divízia postupovala z priestoru Bardejov - Kapušany - Giraltovce, cez Dukelský priesmyk smerom na Sanok. Následne za zúčastnila bojov o bunkre na Molotovovej línii na východnom brehu rieky San, v okolí mestečka Lesko a južne od tohto mestečka. Z frontu bol Mikuláš Markus stiahnutý 5. decembra 1941. Znova sa na front dostal až v polovici septembra 1942, kedy až do apríla 1943 velil Motorizovanému pluku 20. Po druhom návrate z frontu absolvoval krátku zdravotnú dovolenku a júli 1943 sa opäť vrátil k Pešiemu pluku vo Zvolene. Od 10. januára 1944 už v hodnosti plukovníka prevzal velenie nad 1. divíznou oblasťou v Trenčíne.


V máji 1944 bol Mikuláš Markus prevelený na východné Slovensko, kde pôsobil vo funkcii veliteľa 1. divízie, ktorá bola súčasťou tzv. východoslovenskej armády. V tomto období už mal veľmi úzke kontakty s pplk. gšt. Jánom Golianom a taktiež aj s celým Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady. Čoskoro po prevelení na východne Slovensko v polovici mája 1944 nadviazal kontakty s partizánskym oddielom Čapájev a následne v júni 1944 s partizánskym zväzkom Alexander Nevský. Obom týmto partizánskym skupinám pomáhal dodávkami zbraní a výbušnín. V júli 1944 viedol rokovania s veliteľom 2. divízie plk. Zverinom ohľadom jeho podpory povstaniu. Plk. Zverina, odmietol zapojiť sa do pripravovaného povstania a tak bola pozícia povstaleckého veliteľa 2. divízie ponúknutá pplk. Jozefovi Husárovi, ktorý sa k podpore povstania postavil kladne. V rámci príprav na povstanie vydal, po dohovore s gen. Augustínom Malárom, rozkaz Jazdeckému priezvednému oddielu 2 aby sa vysunula až do oblasti mestečka Dukla (PL), za účelom nadviazania kontaktu s Červenou armádou a taktiež získania čo najpresnejších informácii o situácii nemeckých síl v oblasti. Nadviazanie kontaktu nebolo úspešné, podarilo sa však získať informácie o približných počtoch nemeckých síl v oblasti.


Po vypuknutí povstania sa ešte 30. augusta 1944 plk. Markus stihol zúčastniť porady veliacich dôstojníkov tzv. Východoslovenskej armády, na ktorej sa dohodlo, že po preskupení divízii sa začne útok do nemeckého tyla, podľa pôvodného plánu povstania. Následne však došlo k nezrovnalostiam v realizácii pripravovaného plánu, keď plk. gšt. Viliam Talský aj napriek dohovoru odletel do Sovietskeho zväzu a veliteľ 2. divízie pplk. Jozef Husár nevydal rozkaz na zapojenie 2. divízie do povstania. Po tom čo Nemci spustili operáciu Kartoffelernte zameranú na odzbrojenie dvoch východoslovenských divízii, 31. augusta 1944 vydal plk. Mikulaš Markus rozkaz, na základe ktorého sa mali velitelia okamžite vrátiť k svojim jednotkám a zabezpečiť, aby sa nedali odzbrojiť, zároveň tiež mali klásť odpor. V tomto momente už jednotky oboch divízií nemohli klásť väčší odpor a aj samotný plk. Markus musel zo Svidníka tesne pred jeho obsadením nemeckými jednotkami ustúpiť do Bardejova a odtiaľ do pohoria Čergov. Na Čergove sa sústredilo približne 1 500 vojakov 1. divízie a cely jej štáb. Po niekoľkodňových prestrelkách sa časti tejto skupiny podarilo dostať na povstalecké územie. Dňa 12. septembra 1944 skupina dorazila do priestoru Červenej Skaly, odkiaľ bola transportovaná do Banskej Bystrice, kde sa už mohol plk. Mikuláš Markus hlásiť gen. Jánovi Golianovi.


Už 14. septembra 1944 bol plk. Mikuláš Markus menovaný veliteľom IV. taktickej skupiny 1. československej armády, ktorá mala zabezpečiť obranu hornej Nitry. V období, kedy preberal velenie nad touto oblasťou, už bola značná časť hornej Nitry v rukách nemeckých vojsk. Aj napriek čiastočným úspechom pri zastavení postupu nepriateľa v priestore Veľkej Čausy a Hradca sa nakoniec po obsadení Prievidze situácia pre povstalcov značne zhoršila. Od 22. októbra 1944 bol plk. Markus menovaný veliteľom III. taktickej skupiny, s ktorou koncom októbra ustúpil do hôr v priestore Poľany.


Dňom 26. marca 1945 sa stal veliteľom 4. československej pešej divízie 1. československého armádneho zboru. Ako veliteľ tejto divízie sa zúčastnil posledných bojov pri oslobodzovaní Československa. Po skončení druhej svetovej vojny, od 1. júna 1945 zastával pozíciu veliteľa Bratislavského veliteľstva IV. oblasti a zároveň bol povýšený na brigádneho generála. Už 20. októbra 1945 však odišiel do nižšej funkcie a prevzal velenie VII. zboru v Trenčíne. Hodnosti divízneho generála dosiahol 1. apríla 1947.


V období od 1. decembra 1947 až do 28. februára 1948 absolvoval kurz vyšších veliteľov v Prahe po absolvovaní ktorého sa vrátil na zborové veliteľstvo do Trenčína. Vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ale následne bol penzionovaný a začal pracovať ako plánovač lesného závodu v Liptovskom Mikuláši.


Zomrel 31. januára 1967 v Ružomberku.


Vyznamenania:
Záslužný kríž rádu nemeckého orla II. stupňa (1941)
Železný kríž II. a I. stupňa (1943)
Medaila za hrdinstvo III. a II. stupňa (1940, 1943)
Vojnový víťazný kríž III. triedy (1944)
Rád SNP I. triedy (1945)
Československý vojnový kríž 1939 (1945)
Rád Ordinel Steana Romaniei cu spade in gradul de Comandor cu panglica de Virtute Militara (1947)
a ďalšie...



Zdroje
ŠTEFANSKÝ, Václav: Mikuláš Markus In: Zabudnutí velitelia, Pramene Bratislava pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici 1991, s. 37 - 44. ISBN 80-85193-06-X
HLAVINKA, Ján: gen .Mikuláš Markus [on line]. Dostupné na: <https://www.muzeumsnp.sk/osobnost/markus.htm&gt; (18-02-2007)
http.//vojenstvi.cz/vasedotazy_20.htm (23-02-2007)



- za postrehy a pripomienky, ktoré dopomohli k skvalitneniu tohto príspevku, ďakujem Mišovi.
URL : https://www.valka.cz/Markus-Mikulas-t70544#248662Verze : 0