Letka 32 [1938-1938]

32nd Flight
     
Název:
Name:
Letka 32 32nd Flight
Originální název:
Original Name:
Letka 32
Datum vzniku:
Raised/Formed:
24.09.1938
Předchůdce:
Predecessor:
Mobilisační těleso 601 - Mobilisovaný útvar 601-A-13 601st Mobilisation Formation - Mobilised Unit Nr. 601-A-13
Datum zániku:
Disbanded:
23.11.1938
Nástupce:
Successor:
Letka 32 32nd Flight
Nadřízené velitelství:
Higher Command:
24.09.1938-23.11.1938 III. peruť leteckého pluku 1, velitelství
24.09.1938-23.11.1938 Headquarters of the 3rd Squadron of the 1st Aviation Regiment
Dislokace:
Deployed:
24.09.1938-08.10.1938 Měnín, polní letiště /
08.10.1938-13.10.1938 Milovice, Letecké kasárny /
13.10.1938-05.11.1938 Košice, Letecké kasárny /
05.11.1938-22.11.1938 Ňaršany, polní letiště /
22.11.1938-23.11.1938 Hradec Králové, Kasárny generála Čečka /

Velitel:
Commander:
24.09.1938-23.11.1938 Čížek, Evžen (štábní kapitán letectva)
Výzbroj:
Armament:
24.09.1938-23.11.1938 Avia B 534
Poznámka:
Note:
krycí jméno ? -
Zdroje:
Sources:
Fidler, J.: Na zrazeném nebi. Praha 2015.
URL : https://www.valka.cz/Letka-32-1938-1938-t54385#587805 Verze : 1
Pred obsadením Košíc maďarským vojskom boli na poľné letisko Ňaršany (dnes Ražňany - okres Sabinov) presunuté stíhacie letky B-354 - letka 31 (P) a letka 32 (L) III. perute leteckého pluku 1 T. G. Masaryka, ktoré boli poslané do Užhorodu a Košíc a boli pridelené ku protivzdušnej obrane štátu1).


Ladislav Zadrobílek, Prvý letecký pluk TGM – III/1 peruť, 32. letka si na prílet spomína takto2):
Po rozhodnutí veľmocí v Mníchove 30. septembra 1938 muselo Slovensko odstúpiť Maďarsku južnú časť územia, do ktorého spadali i Košice. Deň pred obsadením Košíc maďarskou armádou sa musela naša letka premiestniť na poľné letisko pri Sabinove. Rekognoskáciu poľného letiska vykonali deň predtým - veliteľ letky škpt. Evžen Čížek a jeden z najskúsenejších pilotov šrtm. Výborný. V popoludňajších hodinách sa letka začala premiestňovať po rojoch (3 lietadlá). Prvé tri roje odlietali z menšími intervalmi. V štvrtom roji vedeným npor. Jaške, bol strážmajster Pechouš a já. Z neznámych dôvodov pre mňa sa náš roj oneskoril. Pravdepodobne musel veliteľ roja na letisku ešte niečo zariadiť. Tým sa stalo to, že sa už začínalo stmievať, a ja som začal mať obavy, že budem musieť pristávať na poľnom letisku za tmy. Veliteľ roja nemohol vedieť, že ja som ešte neprešiel výcvikom pre nočného lietania. Bola vo mne malá dušička. Pre nočných pilotov, ako sa im vtedy hovorilo, a ktorí už mali prax a skúsenosti to bolo ľahké. Miesto na pristátie bolo osvetlené iba horiacimi snopmi slamy. Keď som chcel pristáť, niekoľko snopov na kraji poľa ma upozornilo, že je tu letisko, ale padal som do tmy. Netrúfal som si hneď po prvýkrát. Znovu som sa vzniesol a až na druhé, opakované priblíženie na pristátie som dostal odvahu a pristál.
Padal som do tmy a nechal lietadlo dobehnúť. Pristávacia rýchlosť bola 140 – 150 km/h. Po výbehu do lucernového poľa sa lietadlo zastavilo. Nechal som motor v chode a čakal som, až po mňa prídu mechanici so svetlom. Bola tmavá noc a ďaleko široko nebolo vidieť ani svetielko. Uprene som sa díval do tmy v smere, odkiaľ som pristál. Po chvíli čakania v lietadle som uvidel približovať sa dve svetlá. Boli to mechanici, ktorí šli po mňa. Po príchode ma držali jeden na konci ľavého a druhý na konci pravého krídla. Tak ma viedli na stanovište lietadiel. Sám by som cestu nenašiel. Stanovište lietadiel bolo neďaleko veliteľského stanu. Pre uľahčenie orientácie zapálili v jeho blízkosti otiepku slamy. Lietadlo som za pomoci mechanikov zaparkoval. Potom som išiel hlásiť veliteľovi letky pristátie.
Vedel som, že som pri mojom druhom pokuse tvrdo dosadol, ale bol som rád, že som na zemi a že to dobre dopadlo.
Veliteľ sa ma opýtal: „Vy ste nikdy nelietali v noci?“ Keď som hlásil že nie, pokýval hlavou a už nepovedal nič.
Na poľnom letisku pri Sabinove sme vykonávali normálne cvičné a hliadkovacie lety. Mimo iného sme cvičili i cvičné súboje. Pri jednom takom súboji medzi por. Jindřichom Bartošom a čatárom ašpirantom na lietadlách B-534 došlo ku zrážke a obaja piloti sa zachránili padákom. Tragikou osudu sa stalo, že sa Jindřich Bartoš zabil už ako F/O RAF dňa 13.2.1941 u 312. Sq. RAF. Nepodarilo sa mu vybrať vývrtku pri cvičnom súboji nad Talagre u Prestatynu.
Koncom mesiaca októbra 1938 sa naša letka presunula na letisko Spišská Nová Ves, kde sme natankovali benzín. Druhý deň sme preleteli na letisko Brno. Ten istý deň sme pristáli na materskom letisku Hradec Králové.


Pramene:
1) AEROKLUB SABINOV, o.z. OFFICIAL WEB SITE
http://www.aeroklub-sabinov.com/?q=node/8,
alebo http://aero.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=1792151


2) Ladislav Zadrobílek : Moje cesta k RAF; Návrat 1993; ISBN 80-85432-98-6
URL : https://www.valka.cz/Letka-32-1938-1938-t54385#215362 Verze : 1
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více