1. výsadkový sbor [1941-1941]

1. výsadkový zbor (1. formovanie)

1-й воздушно-десантный корпус - I. формирование


Formovanie zboru začalo podľa plánu nasadenia vzdušných výsadkových jednotiek v apríli 1941 v Kyjevskom zvláštnom vojenskom okruhu. Velením zboru bol poverený general-major Pavel Vasilievič Sysojev, po ktorom koncom júna 1941 prevzal velenie general-major Matvej Alexejevič Usenko. Náčelníkom štábu počas celej existencie zboru bol major Borisov. Súčasťou zboru boli 204. výsadková brigáda okruhu, 211. výsadková brigáda presunutá z Ďalekého východu a personál uvoľnený počas reorganizácie štyroch streleckých divízií na ľahké horské strelecké divízie (1. výsadková brigáda). V procese formovania počet vojakov jednotky presiahol 10 000 mužov. Krátko pred vypuknutím vojny bol zbor presunutý do Odeského vojenského okruhu v rámci príprav na možnú inváziu do Rumunska, ale čoskoro sa vrátil do Kyjeva.

Ku dňu napadnutia ZSSR vojskami hitlerovskej koalície, teda k 22. júnu 1941, sa zbor skladal z troch výsadkových brigád (1., 204. a 211.). Na rozdiel od 204. a 211. brigády, ktoré boli sformované v roku 1938 a prešli celým priebehom bojového výcviku a mohli byť použité na výsadky, 1. výsadková brigáda nebola vycvičená na letecké výsadky a mohla tak byť použitá len ako pešia jednotka.

So začiatkom vojny boli jednotky zboru, pod tlakom nezadržateľne postupujúceho nepriateľa, prideľované na rôzne úlohy a zbor nebol nikdy používaný ako ucelená bojová jednotka. Tak napríklad 27. júna 1941 veliteľ Juhozápadného frontu general-polkovnik Kirponos nariadil 211. výsadkovej brigáde, aby so svojimi jednotkami obsadila 15. opevnený priestor (Ostropolský), a 2. prápor 211. brigády bol vyslaný, aby vysadil výsadkové jednotky na susednom Západnom fronte v priestore Mozyr a Kalinkoviči. Dňa 3. augusta 1941 veliteľ Juhozápadného frontu presunul zbor do podriadenosti 5. armády, ktorá sa rozmiestnila na rieke Slavečna a kryla severný smer v oblasti Vepry a Skorodnoje (75 - 80 km severne od Ignatnoje). 1. výsadkový zbor sa tak de facto skladal len z veliteľstva zboru so špeciálnymi jednotkami a z jednej výsadkovej brigády (1. výsadková brigáda).

V utorok 5. augusta sa zbor presunul pred osadu Dubrova na juhozápadnom okraji lesa (3 km východne od Dubrovej). O tri dni nato, 8. augusta, nachádzajúc sa na ľavom krídle armády, zbor podnikol protiútok na Malinské zoskupenie nepriateľa, narazil však na húževnatý odpor 113., 262., 98. a 296. pešej divízie nepriateľa. Počas troch dní dokázal preto postúpiť len o 6 až 10 km a na konca dňa so silami 1. výsadkovej brigády a pripojenej 124. streleckej divízie a 215. motorizovanej divízie zvádzal ťažké boje na línii Vladovka, Lumlja.

Dňa 1. septembra 1941 sa zbor sústredil v priestore Nový a Starý Belous (4-6 km západne od Černigova). Na začiatku septembra 1941 mal zbor z pôvodných, vyše desaťtisíc, už len 3.068 mužov, stratil teda takmer dve tretiny živej sily. Dňa 5. septembra 1941 zbor bojoval na spojnici 62. a 45. streleckej divízie na hranici osady Alexandrovskij a Pevcy. Hlavné sily zboru kryli ľavé krídlo 15. streleckého zboru západne od Nového Belousova, jeden prápor pôsobil spolu so 135. streleckou divíziou v priestore Piskov.

Dňa 11.09.1941 zvyšky zboru držali bezmenné výšiny 2-4 km južne od Kuklina, s ťažkosťami odrážali útoky nemeckých 131. a 260. pešej divízie, ktoré svoje úsilie smeroval k čo najskoršiemu dobytiu Nižnej. Dňa 13. septembra boli zvyšky zboru v počte asi 50 (!) mužov zatlačené nepriateľom späť ku Kurešovke a Talalievke.

Zvyšky elitného 1. výsadkového zboru boli zničené v oblasti Pirjatina medzi 17. - 23. septembrom 1941. Oficiálne však bol už neexistujúci zbor rozformovaný až v decembri 1941.

zdroje:

https://pamyat-naroda.ru/warunit/id296

ru.wikipedia.org

https://rkkawwii.ru/division/1vdkf1