Main Menu
User Menu

Banská Štiavnica

okr. Banská Štavnica

     
Název:
Name:
Banská Štiavnica
Originální název:
Original Name:
Banská Štiavnica
Další názvy:
Other Names:
(1156) terra Banensium, (1217) Bana, (1255) Schebnyzbana, (1275) Schemnitz, (1286) Zebnech Bana, (1290) Selmeczbanya, (1300) Scebuzbana, (1346) Sceunichbanya, Kunsperg, (1446) Schebniczia, (1449) Sczawnicza, (1713) Stawnicza, (1920) Baňská Štiavnica, Bela, (1927) Banská Štiavnica, Banská Belá; maďarsky Selmecbánya, Selmecz és Bélabánya, nemecky Schemnitz un Dilln.
Nižší územní celek:
Lower Administrative Area:
okres Banská Štiavnica
GPS souřadnice:
GPS Coordinates:
48°27'31.15"N 18°53'34.92"E
Místní části:
Local Municipalities:
mestské časti: Banky, Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov
sídliská: Drieňová, Juh, Pod Kalváriou
osady: Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko a časti Povrazník, Principlac, Špitálka
První písemná zmínka:
First Written Reference:
1156
Vojenské objekty:
Military Objects:
Památky:
Historical Sights, Places of Interest:
- Starý Zámok – národná kultúrna pamiatka – vznikol v rokoch 1546 – 1559 prestavbou bývalého farského románskeho kostola z 1. polovice 13. storočia, prestavaného v 15. storočí v gotickom slohu na halový kostol; karner, pôvodne románska stavba, prestavaný v 15. storočí v gotickom slohu a za renesancie pretvorený na pevnosť,
- Kostol rímsko-katolícky, pôvodne románska dominikánska bazilika z 1. polovice 13. storočia; upravený koncom 15. storočia v neskorogotickom slohu, za protestantizmu v 16. a 17. storočí v renesančnom slohu, začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu; zvyšky dominikánskeho kláštora v suteréne gymnázia; hlavný oltárny obraz od V. Fischera z roku 1809, obraz od J. Czauczika z roku 1835, nástenné maľby v priečnej lodi od P. J. Kerna z roku 1910,
- Radnica zo začiatku 14. storočia pôvodne v gotickom slohu, prestavaná v roku 1788 v neskorobarokovom slohu,
- Kaplnka je zachovaným gotickým presbytériom špitálskeho kostola zo 14. storočia, upravená koncom 19. storočia v novogotickom slohu,
- Pacher-štôlňa, dom z 15. storočia v gotickom slohu, prestavaný v 16. storočí, v 18. storočí zbarokizovaný,
- Kostol rímsko-katolícky z roku 1491 v neskorogotickom slohu; plastika Madony z roku 1506 údajne od Majstra MS v neskorogotickom slohu; interiér z 18. storočia v barokovom slohu,
- Kostol rímsko-katolícky z roku 1512 v neskorogotickom slohu, upravený v 18. storočí v barokovom slohu,
- Budova starej pošty, dom zo začiatku 16. storočia v neskorogotickom slohu, prestavaný koncom 16. storočia v renesančnom slohu,
- Meštianske domy (niektoré až štvorpodlažné) vznikli prestavbou v renesančnom slohu alebo spojením starých domov v gotickom slohu, niektoré na základoch v románskom slohu (významnejšie: bývalá mincovňa, Belházyovský dom, Szitnyaiovský dom, Szábélyovský dom atď.),
- Kammerhof zo začiatku 16. storočia v renesančnom slohu vznikol spojením starých budov v gotickom slohu,
- Prašovňa zo 16. storočia v renesančnom slohu,
- Hellanbachovský dom (bývalý Berggericht) zo 16. storočia v renesančnom slohu, prestavaný v 18. storočí, neskôr banské múzeum,
- Piargská brána, časť mestského opevnenia z roku 1554 v renesančnom slohu, upravená v 18. storočí v barokovom slohu,
- Nový zámok (Panenský hrad) z roku 1571 v renesančnom slohu,
- Klopačka z roku 1681 v barokovom slohu, v 18. storočí v nej bolo väzenie,
- Kalvária z roku 1751 v barokovom slohu s dvoma kostolmi,
- Dom jezuitov (bývalá rezidencia jezuitov) z roku 1757 v barokovom slohu, vznikla prestavbou dvoch domov v renesančnom slohu; nástenná maľba z roku 1751 v rokokovom slohu,
- Súsošie Trojice od D. Stanettiho z roku 1764 v barokovom slohu,
- Mariánsky stĺp z 2. polovice 18. storočia v barokovom slohu,
- Socha Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia,
- Meštianske domy z 18. a 19. storočia v neskorobarokovom a klasicistickom slohu,
- Kostol evanjelický z roku 1796 v klasicistickom slohu; bohoslužobné predmety v neskororenesančnom slohu,
- Budova evanjelického lýcea z roku 1820 v klasicistickom slohu,
- Domy (budovy) z 2. polovice 19. storočia v novorenesančnom slohu (Fritzovský dom, lesnícka škola z roku 1889, chemická škola z roku 1899, tabaková továreň z konca 19. storočia),
- Domy (budovy) secesné (gymnázium zo začiatku 20. storočia, chemické laboratórium),
- Synagógy z 2. polovice 19. storočia v neoklasicistickom slohu,
- Pamätné tabule (S. Mikovíniho, S. Petofiho z roku 1896, Andreja Sládkoviča z roku 1920, banskej vzbury z roku 1852, SNP a iné),
- Pomníky (Andreja Kmeťa od F. Gibalu z roku 1941, SNP od K. Dúbravského z roku 1952, L. Exnára, Sovietskej armády z roku 1952, na pamäť popravených občanov na Teplom potoku z roku 1952),
- Mozaika E. Zmetáka z rokov 1963 – 1964 v očistných kúpeľoch
Muzea:
Museums:
Slovenské banské múzeum
Osobnosti:
Personalities:
Rodisko:
Ján Adámi (16. 6. 1738 – 22. 5. 1812), filozof, pedagóg,
Ambróz (14. – 15. storočie), maliar, Alexander Cziczka (? 1848 - ? 1928), dirigent; tu aj pôsobil,
Dávid Czwittinger (asi 1673 – 18. 3. 1743), literárny historik,
František Xaver Daniš (? 1796 - ? 1849), prekladateľ,
Samo Daxner (4. 5. 1856 – 27. 4. 1949), národný pracovník,
Adolf Divald (1. 6. 1828 – 12. 11. 1891), lesný odborník,
František Eder (19. 3. 1727 – 17. 4. 1773), autor cestopisov,
Karol Faller (? 1857 – 30. 5. 19J13), hutnícky odborník,
Peter Fradelius (? - ? 1621), humoristický básnik a filozof,
Edmund Gwerk (15. 2. 1895 – 4. 12. 1956), maliar,
Ján Gottfried Hellenbach (? 1659 – 17. 10. 1728), banícky lekár,
Ján Adam Hofstetter (? 1667 – asi 1720), lekár,
Ľudovít Izák (13. 4. 1862 – 16. 3. 1927), zberateľ a upravovateľ ľudových piesní,
Jozef Jonas (? 1787 – 1. 5. 1821), geológ,
Pavel Kyrmezer (? – 19. 3. 1589), dramatik,
Karol Anton Woita (18. storočie), lekár – balneológ.


Pôsobisko:
Ján Adriány (1799 – 1871), banský inžinier,
Samuel Ambrózi (1748 – 1806), osvietenský pracovník; tu zomrel,
Jaroslav Augusta (1878 – 1970), pôsobil tu v rokoch 1919 – 1970, maliar; tu pochovaný,
Ján Blasius ml. (1708 – 1774), pôsobil tu v rokoch 1735 – 1737, básnik,
Július Bodnár (1870 – 1935), historik, etnograf,
Ignác Anton Born (1742 – 1791), pôsobil tu v rokoch 1769 – 1770, geológ, mineralóg,
Ondrej Bošányi (1766 – 1831), matematik a astronóm,
Ján Botto (1829 – 1881), básnik,
Hugo Bockh (1874 – 1931, pôsobil tu v rokoch 1900 – 1914, geológ,
Ján Buoc z Buoce (2. polovica 18. storočia), zberateľ ľudových piesní,
Ľudovít Czeh (1840 – 1908), banský geológ,
Otto Cséti (1836 – 1906), profesor banského meračstva,
Benjamín Pravoslav Červenák (1816 – 1842), spisovateľ,
Adolf Ivan Dobrianský (1817 – 1901), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1846 a v roku 1848,
ukrajinský buditeľ, politik,
Pavol Dobšinský (1828 – 1885), pôsobil tu v rokoch 1858 – 1861, spisovateľ, zberateľ ľudovej slovenosti,
Christian Doppler (1803 – 1853), pôsobil tu v rokoch 1847 – 1849, matematik a fyzik,
Ladislav Exnár (1907 – 1944), zapojil sa do SNP,
Gustáv Faller (1816 – 1881), pôsobil tu v rokoch 1855 – 1870, pedagóg, banský odborník,
Štefan Farbaky (1837 – 1929), pôsobil tu v rokoch 1867 – 1929, matematik; tu pochovaný,
Rudolf Feistmantel (1805 – 1871), pôsobil tu v rokoch 1835 – 1848, profesor botaniky; tu zomrel,
Alexander Gessell (1839 – 1919), banský geológ,
Michal Godra (1801 – 1874), básnik, filológ,
Samuel Godra (1806 – 1873), básnik,
Alžbeta Gollnerová – Gwerková (1905 – 1944), literárna historička, účastníčka protifašistického odbora, zavraždená gestapom,
Ján Igor Hamaliar (1905 – 1931), literárny historik,
Jozef Karol Hell (1713 – 1789), konštruktér,
Matej Kornel Hell (1720 – 1792), pôsobil tu v rokoch 1694 – 1743, banský strojník, konštruktér banských strojov,
Maximilián Hell (1720 – 1792), astronóm, fyzik,
Ján Juraj Hoffinger (17f56 – 1792), prvý banský lekár,
Samuel Hojč (1806 – 1868), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1840, osvetový pracovník,
Václav Chlumecký (30. 12. 1861 – 30. 9. 1944), pôsobil tu v rokoch 1941 – 1944, politik, organizátor robotníckeho hnutia; tu zomrel,
Ján Institoris – Mošovský (? – 1664), pedagóg,
Mikuláš Jozef Jacquin (1727 – 1817), botanik a chemik,
Antal Kerpely (1837 – 1907), odborník v hutníctve,
Samuel Kupčok (1850 – 1914), pôsobil tu v rokoch 1842 – 1846, botanik,
Daniel G. Lichard (1812 – 1882), pôsobil tu v rokoch 1833 – 1844, novinár, ľudový pracovník,
Ján Lill (1715 – 1817), konštruktér, kartograf,
Ľudovít Litschauer (1815 – 1885), banský právnik,
Gustáv Liskay (1843 – 1889), banský odborník; tu zomrel,
Ján Mallý – Dusarov (1829 – 1903), pôsobil tu v rokoch 1852 – 1856, národný pracovník,
Samuel Mikovíni (1700 – 1750), pôsobil tu v rokoch 1735 – 1745, kartograf, hvezdár,
Kálmán Mikszáth (1847 – 1910), maďarský spisovateľ,
Samuel Ormis (1824 – 1875), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1846 a v roku 1852, pedagóg, folklorista,
Ján Palárik (1822 – 1870), pôsobil tu v roku 1851, dramatik,
Anton Péch (1812 – 1895), banský historik,
Tadeáš Peithner (1727 – 1792), pôsobil tu v rokoch 1772 – 1776, profesor banských vied,
Ján Pettko (1812 – 1890), geológ,
Mikuláš Poda, tiež Boda (1723 – 1798), pôsobil tu v rokoch 1760 – 1773, matematik, mineralóg,
Andrej Radlinský (1817 – 18679), pôsobil tu v rokoch 1843 – 1849, národný pracovník,
Ján Ribay (1754 – 1812), jazykovedec,
Anton Ruprecht (1750 – 1808), metalurg,
Ján Anton Scopoli (1723 – 1788), pôsobil tu v rokoch 1769 – 1776, botanik, mineralóg a metalurg,
Ján Seberíny (1780 – 1857), pôsobil tu v rokoch 1819 – 1857, osvetový spisovateľ; tu zomrel,
Ján Severíni (1716 – 1789), pedagóg, historik; tu zomrel,
Jozef Schittko (1776 – 1833), profesor banských vied,
Eugen Sobó Staudner (1853 – 1920), staviteľ,
Dionýz Stanetti (? – 1767), sochár,
Jozef Szabó (1822 – 1894), pôsobil tu v rokoch 1842 – 1843, geológ; tu aj študoval,
Samuel Štefanovič (1822 – 1910), novinár,
Krištof Traugot Delius (1728 – 1779), pôsobil tu v rokoch 1753 – 1754, profesor baníctva a chémie,
Imrich Tóth (1844 – 1928), pôsobil tu v rokoch 1880 – 1885, banský lekár a ovocinár,
Bohuslav Tablic (1769 –1832), básnik, literárny historik,
Štefan Vitáliš (1870 – 1947), pôsobil tu v rokoch 1894 – 1918, geológ,
Alojz Wehrle (1791 – 1835), prírodovedec,
David Wilckens (1763 – 1832), pôsobil tu v rokoch 1808 – 1832, profesor lesníckych vied; tu pochovaný,
Benjamín Winkler (1835 – 1915), pôsobil tu v rokoch 1871 – 1915, geológ, kartograf; tu zomrel.
Jozef Horák (30. január 1907, Banská Štiavnica-Štefultov, - † 11. jún 1974, Prešov,) spisovateľ (pseudonymy Ivan Mráz, Ján Adam, Ján Adamov, Jožo H. Tepliansky)


V Banskej Štiavnici študovali:
Ignác Romuald Ambro (1748 – 1785), lekár, právnik,
Pavel Bujnák (1882 – 1933), literárny historik,
Ján Čaplovič (1780 – 1847), historik, etnograf,
Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 – 1881), novinár, spisovateľ
Viliam Figuš – Bystrý (1875 – 1937), študoval tu v rokoch 1889 – 1893, hudobný skladateľ,
Samuel Hruškovic (1694 – 1748), náboženský básnik,
Michal Institoris st. (asi 1635 – 1705), básnik,
Jozef Jančo (1823 – 1893), ľudový spisovateľ,
Andrej Kmeť (1841 – 1908), archeológ, botanik, etnograf,
František Adam Kollár (1718 – 1783), pedagóg, historik,
Daniel Maróthy (1812 – 1878), básnik,
Daniel Petian (1772 – 1828), zberateľ ľudových piesní, pomológ,
Šándor Petofi (1823 – 1849), študoval tu v rokoch 1837 – 1839, maďarský básnik,
Juraj Ribay (1754 – 1812), jazykovedec,
Andrej Sládkovič (1820 – 1872), básnik,
Dionýz Štúr (1827 – 1893), geológ,
Ctibor Zoch (1815 – 1865), filológ, historik.
Dislokované jednotky:
Garrisoned Units:
Průmyslové podniky:
Industry:
Vlajka:
Banner:
Znak:
Coat of Arms:
Poznámka:
Note:
V rokoch 1788 až 1848 a 1868 až 1953 Banská Štiavnica tvorila dvojmesto s Banskou Belou. V 50. rokoch sa od Banskej Štiavnice odčlenili obce Banská Hodruša, Banská Belá, Banky a časti obcí Štiavnické Bane a Podsitnianska.
Zdroje:
Sources:
sk.wikipedia.org
www.banskastiavnica.sk
www.e-obce.sk
SVK-Banská-Štiavnica-Expozice-protitureckých-bojů
URL : https://www.valka.cz/Banska-Stiavnica-t43751#391273Verze : 1
MOD
Banská Štiavnica

V období 1.republiky sídlo politického a soudního okresu.

Sčítání lidu v roce 1930: 13 395 obyvatel (z toho 12 502 osob národnosti československé, 308 osob národnosti maďarské, 200 osob národnosti německé, 11 osob národnosti ruské a 178 osob národnosti židovské).


Název posádky: Banská Štiavnica
Datum zřízení : 10.1920
Vojenské objekty :-
Name of Garisson: Banská Štiavnica
Date of establishment : 10.1920
Utility : -


Zdroj:
ÚVA Trnava, fond Posádková velitelství
J.Fidler a V.Sluka, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920-38, Libri 2006
Recenze knihy
URL : https://www.valka.cz/Banska-Stiavnica-t43751#172983Verze : 0

Období Jednotky a úřady umístěné v posádce :
Československo
1918 - 1939
10.1920-10.1926 - Pěší pluk 26
05.1926-09.1928 - III. prapor Pěšího pluku 26
01.1938-XX.XXXX - II. oddíl Dělostřeleckého pluku 10
10.1926-01.1938 - Dělostřelecký oddíl 260
Period Troops or services located here :
Czechoslovakia
1918 - 1939
10.1920-10.1926 - Pěší pluk 26
05.1926-09.1928 - III. prapor Pěšího pluku 26
01.1938-XX.XXXX - II. oddíl Dělostřeleckého pluku 10
10.1926-01.1938 - Dělostřelecký oddíl 260
URL : https://www.valka.cz/Banska-Stiavnica-t43751#262476Verze : 0