Roku 1906 je vytvorená priradená Automobilná škola vodičov mechanikov (Escuela de Automovilismo de Conductores Mecánicos) ako aj cyklistická sekcia. Nasledovného roku sa začína s výstavbou rádiotelegrafnej siete, pričom prvá experimentálna je zriadená v Chamartín de la Rosa, Madrid, roku 1908 k nej pribudnú v Almeríi a v Melilla.Tohto roku 22. septembra začínajú manévre v Monforte de Lemos, Lugo pri ktorých sú použité 2 polné rádiostanice centra.
V 1911 je otvorená rádiotelegrafná stanica v Carabanchel (dnes súčasť Madridu), Ceute, Barcelone a v Larache. Nasledovného roku sú jednotky od divízie nahoru vybavené polnými rádiotelegrafnými prístrojmi a je vytvorená polná rádiotelegrafná jednotka ako aj Škola rádiotelegrafistov (Escuela de radiotelegrafistas) a dochádza k obnoveniu Telegrafného pluku (Regimiento de Telégrafos) El Prado po 8 rokoch jeho absencie.
V 1915 sú u jednotiek vytvorené centrálne zbrojnice telgrafov, telefónov, rádiotelegrafov a automobilov. Zvyšuje sa počet jednotiek disponujúcich automobilnou jednotkou, osvetlovacím oddielom a sekciou zásobovania.
vozy Hispano-Suiza v ulici Real patriace centru, máj 1917
V 20 tych rokoch dochádza k zložitej bezpečnostnej situáci v protektoráte, sú tu napádané zásobovacie konvoje a je zapotreby z dôvodu zabezpečneia plynulého zásobovania aby boli vytvorené automobilné detašmány v Ceuta a Melille, ktoré nasledovného roku sú rozšírené na zmiešané skupiny automobilov a rádiotelegrafie v oboch mestách ako aj jedna samostatná rota v Larache. Centrum dostáva na starosti permanentné jednotky a polné sú podriadené Polnému rádiotelegrafnému praporu (Batallón de Radiotelegrafía de Campaña).
V 1925 je spustená Centrálna rádiová stanica vojenskej stálej siete (Estación Radio Central, E.G.C. de la Red Radiotelegráfica Militar Permanente (RRMP)) v Prado del Rey ktorá nadvezuje pravidelné spojenie s USA al. Argentínou nahrádzajúc pôvodnú v Carabanchel.
V tomto období sa dokončuje permanentná sieť a sú vytvárané aj automobilné a rádiotelegrafné školy a v novembri 1928 Centrálna spojovacia škola (Escuela Central de Transmisiones) ktorej riaditelom je velitel pluku. Nasledovného roku je pridelený k pluku po skončení vojenskej školy por. José Eugenio de Baviera y Borbón, synovec krála Alfonsa XIII ktorý dostáva na starosti velenie rádiovej stanice v Madride.
vojnové časy V 1931 po vyhlásení II. republiky na základe rozkazu (C.L. nº 412) zo dňa 01.07.1931 je vytvorené Centrum pro spojení a ženijní taktické studie (Centro de Transmisiones y Estudios Tácticos de Ingenieros) so svojim štábom, rádiotelegrafnými, telegrafnými a permanentnými telefonickými službami, spojovacími školami a školami rádiotelegrafnými ako aj jednotkou ženijných štúdii. Centrum začína svoju činnosť v Madride, ul. Amaniel 40 oproti kasární Conde Duque.
Pod centrum sú zaradené všetky prenosy cez stále, pevné siete pričom polná komunikácia je priradená do kompetencie nového spojovacieho pluku.
Centrum počas II. republiky plní dôležité úkoly na poli vzdelávania spojovacej vedy a to nielen ženistov ale u pozemnej armády ako takej. Tieto úkoly plní prostredníctvom Spojovacej školy ktorá poskytuje kurzy ako napríklad rádioelektrotechniky pre ženijných dôstojníkov, spojovacie pre dôstojníkov ostatných druhov vojsk, kurzy rádiotelegrafistov, elektrikárov, mechanikov, telegrafistov atď.
Po vypuknutí občianskej vojny v júly 1936 z 23 stálych rádiostaníc sa pridalo 16 na stranu národného hnutia a 7 na stranu republiky. Napríklad mjr. José Marín Echeverría so stanicou v Tetuáne sa ihneď po vypuknutí povstania pripojil aj s mužstvom a stanicou k povstaleckému národnému hnutiu.
Centrum zohralo dôležitú úlohu pri prenose rozkazov a informácii medzi velením a jednotkami a to na oboch stranách konfliktu a zvlášť pri rozvoji nových metód odposluchu a rádiového vysielania na národnej strane. S končiacou sa vojnou boli postupne znovupričlenené do nárdonej siete stanice vo Valencii 30. marca a v Almeríi 11.04.1939.
Povojnové roky Po skončení bojov a výťazstve národného hnutia v septembri 1939 dochádza k reorganizáci stálych spojovacích jednotiek spojením samostatných rot, sekcii stálej rádiotelegarfie a sekcie rádiotelegrafie hlavného velenia gen. Franca. Týmto je vytvorené Spojovacie centrum armády (Centro de Transmisiones de Ejército).
V 40 rokoch je vidno že rádiová stanica umiestnená v Prado del Rey bola značne poznačená bojmi občianskej vojny. Z tohto dôvodu je premiestnený do ulice Almansa Madrid, do blízskosti Cuatro Caminos, a v 1949 do nových priestorov v Peñagrande, Puerta de Hierro. V týchto rokoch sa zvýšila efektivita odposluchu a rušenia rádiového provozu pod velením známeho kryptografa plk. Antonio Sarmiento León-Troyano a rádiová sieť sa rozšírila do Sahary a na Kanárske ostrovy.
Od roku 1957 začínajú bojové operácie v Saharskej oblasti Ifni a príslušníci pluku sú pri tom, aby zabezpečovali spojenie jednotiek a velenia, pričom sa zapájajú do bojových operáci a viacerý si vyslúžia ocenenia a v 1961 dochádza k obmene a vynoveniu rádiového materiálu jednotiek v Sahare.
23.05. 1963 potmkovia grófov Romanones, markíz de Santo-Floro a vojvodkyňa de Pastrana odovzdávajú novú zástavu pluku, aby tako spomenuli na odovzdanie zástavy v 1921.
V 1966 sú vytvorené regionálne spojovaci roty pri regionálnych kapitániách pričom preberajú časť funkcií ktoré dovtedy plnil pluk. Táto zmena da dotkne hlavne Praporu stálej siete (Batallón de la Red Permanente) po celej krajine.
15.11.1966 pluk začne poskytovať tiež civilnej verejnosti svoje telegrafné služby v provincia Sahara. V 1967 sa štáb pluku sťahuje do ]usadlosti MeaquesPozuelo de Alarcón, kde predtým sídlila rádiová stanica a Škola špecialistov (Escuela de Especialistas).
Koncom dekády 60 rokov je vypracované štúda pplk. José Galante Tejón na vytvorenie siete velenia pomocou troposferickej disperzácie a mikrovlnami. Tento projekt bude známy ako Teritoriálna sieť velenia (Red Territorial de Mando, RTM).
V 1972 bývlý velitel pluku a generálny inšpektor spojárov Antonio Robles Núñez-Arenas podpisuje rozkaz o vytvorení teritoriálnej siete velenia ktorá je vytvorená ako jednotka v 1975 pričom absorbuje úlohy Praporu stálej siete ktorý je rozpustený.
centrála v Peñagrande
V 1975 plukzabezpečuje spojenie s jednotkami v Sahare pomocou rádiovej stanice v Peñagrande a v 1979 sa oddeluje od pluku Zmiešný prapor aby vytoril Spojovací prapor 1. vojenskej oblasti (Batallón de Transmisiones de la Iª Región Militar).
Jednotka sa skladá z velenia so štábom, jednotky podpory velenia, praporu prenosu signálu (s 12 prenosovými centrami aby bolo možné prekonať prírodné prekážky teritória, 2 retranslačné stanice v Burgos a Mallorca a terminály v hlavnom štábe a sídelch generálnych kapitánii), jeden prapor podpory a špecializovaný prapor.
Na kotrolu RTM je vztvorená sieť kontroly ktorá je spravovaná Centrom kontroly systému (Centro de Control del Sistema (CONSIS)) s dislokáciou v Prado del Rey.
Po tom ako súintegrované do siete velenia jednotlivé posty velenia je naplánovaná nová sieť kde by bol integrovaný aj hlavný štáb. Spoločná telekomunikačná sieť (Red Conjunta de Telecomunicaciones (RCT)). V 1987 je schválený plán na Spoločný systém vojenských telekomuniácii (Sistema Conjunto de Telecomunicaciones Militares (SCTM)).
URL : https://www.valka.cz/22-spojovaci-pluk-2005-RRRR-t220110#671803
Verze : 61
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.