DEU - Sd.Kfz.250

História vzniku, prehľad produkcie a verzií
Základná platforma:
Sd.Kfz.10 - delostrelecký ťahač



Verzie Sd.Kfz.250:
leichter Schützenpanzerwagen (Sd.Kfz.250/1), tiež označovaný i ako Zugführerwagen für le.M.G.Trupp, či Zgkw. für Pak - obrnený transportér
leichter Fernsprechpanzerwagen (Sd.Kfz.250/2), Fernsprechfahrzeug - spojovacie telekomunikačné vozidlo
leichter Funkpanzerwagen (Sd.Kfz.250/3), Funkfahrzeug - prieskumné a veliteľské rádiovozidlo
leichter Truppenluftschutzpanzerwagen (Sd.Kfz.250/4), Truppenluftschutzpanzerwagen - protilietadlové vozidlo
leichter Beobachtungspanzerwagen (Sd.Kfz.250/5), Beobachtungs-Fahrzeug für Sturmartillerie - delostrelecké prieskumné vozidlo
leichter Munitionspanzerwagen (Sd.Kfz.250/6), Munitions Fahrzeug für Sturmartillerie - muničné vozidlo
leichter Schützenpanzerwagen (s.Gr.W.)(Sd.Kfz.250/7) - samohybný mínomet
leichter Schützenpanzerwagen (7,5cm)(Sd.Kfz.250/8) - podporné vozidlo s kanónom 7,5cm K51 L/24
leichter Schützenpanzerwagen (2cm)(Sd.Kfz.250/9) - prieskumné vozidlo
leichter Schützenpanzerwagen (3,7cm Pak)(Sd.Kfz.250/10) - podporné vozidlo s kanónom 3,7cm PaK 36
leichter Schützenpanzerwagen (s.Pz.B.41)(Sd.Kfz.250/11) Ausf.A - stíhač tankov
leichter Messtrupppanzerwagen (Sd.Kfz.250/12) Ausf.A- vozidlo delostreleckého navádzania



Iné modifikácie:
Sd.Kfz.252 - muničné vozidlo
Sd.Kfz.253 - prieskumné delostrelecké vozidlo



Projekty, kuriozity, poľné úpravy:
Fahrschulewagen Sd.Kfz.250/252 - školné vozidlo
5cm PaK 38 L/60 auf Sfl. Sd.Kfz 250 - improvizovaný stíhač tankov (pravdepodobne juhoslovanská prestavba)
2 cm MG 151/20 Fla SL 151 (Drilling) auf Sd.Kfz.250 Ausf. B


OPp 1t N - Sd.Kfz. 250 v československej armáde
URL : https://www.valka.cz/DEU-Sd-Kfz-250-t18808#70067 Verze : 3
História vzniku a vývoja vozidla:
Program vývoja malého obrneného vozidla určeného pre pechotné jednotky možno datovať do obdobia tesne po vypuknutí 2.svetovej vojny (prvá požiadavka v 10/1939). Vývojom bola poverená firma Demag a vozidlo malo využívať platformu jej výrobku a to polopásového delostreleckého ťahača hmotnostnej kategórie 1 tona le.Zgkw. 1 t (Sd.Kfz.10). Platforma D7 (Sd.Kfz.10) bola modifikovaná do podoby D7p (Sd.Kfz.250). Vzhľadom na zachovanie únosnej miery zaťaženia podvozku, musel byť D7p oproti D7 skrátený o jedno pojazdové koleso (jednu pásovú časť tvorilo hnacie, napínacie a štvorica pojazdových kolies). Vzhľadom na zmenenú konštrukciu z otvorenej nepancierovanej karosérie na opancierovanú čiastočne uzavretú karosériu museli sa modifikovať chladič, volant, palivová nádrž, výfukový systém atď.. Podvozkové časti u ťahača montované na rám boli u D7p montované do pancierového trupu. Pohon zabezpečoval motor Maybach HL 42 TRKM, prevodovkou bola Maybach VG 102 128 H (sedem prevodových stupňov pre jazdu vpred a tri prevodové stupne pre jazdu vzad). Vodič riadil vozidlo otočným volantom, kedy mierne zatočenie volantu natočilo predné kolesá, ak vodič viac zatočil volantom, tak sa aktivoval riadiaci systém pásov, ktoré podľa smeru zatočenia volantom pribrzdilo pravý alebo ľavý pás a vozidlo zatočilo prudšie. Maximálna rýchlosť vozidla bola na siedmom stupni až 76 km/hod pri otáčkach motora 2800 ot/min. Odporúčané však bolo neprekračovať maximálne otáčky 2400 ot/min, kedy vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť 65 km/hod. Jeden pás tvorilo 38 článkov Zpw.51/240/160 (Kgw.51/240/160). Každý článok mal gumovú podložku. Za pravým blatníkom malo vozidlo skrinku na náradie, štandardne bolo vozidlo vybavené ťažným zariadením. Na pancierovú vaňu bola priskrutkovaná pancierová nadstavba chrániaca motorovú časť a priestor posádky. Priestor posádky nemal stropnú časť, v zadnej časti sa nachádzali dvere. Na strope motorového priestoru sa nachádzal dvojdielny poklop. Pancier odolával priebojným strelám ráže 7,92mm s oceľovým jadrom. Vodič a spojuzdec mali k dispozícii na sedenie vlastné sedadlo, výhľad z vozidla každému z nich zabezpečoval priezor v čele a boku nadstavby. Priezor chránilo vrstvené bezpečnostné sklo, ktoré bolo chránené oklápateľnými pancierovými clonami. Vodič si mohol po odklopení clony namontovať stierač. Vnútorná výbava vozidla sa líšila v závislosti o akú modifikáciu sa jednalo. Celkovo vzniklo 12 oficiálnych modifikácií Sd.Kfz.250/1 až Sd.Kfz.250/12.


Produkcia:
Špecifikom výroby tohoto vozidla bolo vzhľadom na to, že išlo o kompaktné pancierové vozidlo to, že sa na jeho výrobe podieľalo množstvo dodávateľov jednotlivých súčastí vozidla.

Produkcia pancierových vaní:
Prvých 15 vaní určených pre stroje 0.série bolo vyrobených firmou Deutsche Edelstahlwerke v roku 1940, ďalšia produkcia u nej neprebiehala. Vane 0.série boli vyrábané zváraním. Sériová produkcia vaní verzie Sd.Kfz.250 Ausf.A bola vyrábaná nitovaním, produkcia Sd.Kfz.250 Ausf.B u českých firiem bola vyrábaná nitovaním, u firmy Bismarhütte bola vyrábaná zváraním. V produkcii vaní Sd.Kfz.250 Ausf.B nastala v polovici roka 1944 malá modifikácia. Pôvodná dvojica otvorov pre odtok dažďovej vody v zadnej časti vane bola zredukovaná na jeden otvor.


Firma Bismarhütte (kód výrobcu "edj") dodala 2079 vaní v období 4/1943-10/1944. ďalšia plánovaná produkcia mala byť 206 vaní za mesiac v období 11/1944-2/1945 no výroba bola nútene ukončená v 1/1945.
Firma Böhmisch-Mährische Maschinenfabrik AG, Prag (ČKD Praha) (kód výrobcu "aeo") dodala 1560 vaní v období 1-12/1943. Následne bola výroba ukončená.
Firma Deutsche Edelstahlwerke, Werk Hannover (kód výrobcu "chh") dodala len 15 vaní 0.série Sd.Kfz.250. Sériovej výroby sa nezúčastnila.
Firma Poldihütte Stahlwerk, Komotau (Poldi Kladno) (kód výrobcu "dpm") dodala 134 vaní v období 1/1944-3/1944. Následne bola výroba ukončená.
Firma Vítkovické železiarne (kód výrobcu "bzs") dodala 847 vaní v období 1/1943-9/1943. Následne bola výroba ukončená.


Produkcia podvozkov:
Firma Demag AG, Wetter/Ruhr (kód výrobcu "ccd") dodala v období od roku 1939 do 2/1945 okolo 3877 kusov podvozkov D7p (Fgst.Nr.100739-105315). V týchto počtoch sú zahrnuté i podvozky určené pre iné typy vozidiel. Prvý kontrakt na 100 podvozkov (Fgst.Nr.100739-100838) bol určený pre delostrelecké pozorovacie vozidlo Sd.Kfz.253 a muničné vozidlo Sd.Kfz.252. Ďalších 200 podvozkov bolo určených pre klasické delostrelecké ťahače Sd.Kfz.10 (D7) (Fgst.Nr.100839-101038). V ďalšej sérii Fgst.Nr.101039-102100 sa opäť vyčlenilo približne 350 podvozkov pre delostrelecké pozorovacie vozidlo Sd.Kfz.253 a muničné vozidlo Sd.Kfz.252.
Firma Adlerwerke, Frankfurt am Main (kód výrobcu "arh") dodala v období od roku 1941 až 12/1943 okolo 1950 kusov podvozkov D7p (Fgst.nr.202085-205364). Firma nemala separátne pridelené sériové čísla pre platformy D7p a miešala ich s platformami D7 určenej pre delostrelecké ťahače Sd.Kfz.10. Podvozky Fgst.Nr.202085-202316 boli identifikované ako podvozky určené pre muničné vozidlá Sd.Kfz.252.
Firma Büssing NAG, Berlin (kód výrobcu "kan") dodala v období od roku 1941 do 10/1943 okolo 1126 kusov podvozkov D7p. Niektoré podvozky boli určené i pre iné typy vozidiel napr. Sd.Kfz.252.
Firma Mechanische Werke Cottbus dodala v období od 7/1944 do 3/1945 okolo 636 kusov podvozkov D7p (Fgst.Nr.410001-410636).


Produkcia nadstavieb:
Firma Deutsche Edelstahlwerke, Werk Hannover (kód výrobcu "chh") dodala v roku 1941 15 nadstavieb pre vozidlá 0.série.
Firma Böhler Werk Kapfenberg (kód výrobcu "dgz") získal od 2/1941 objednávky na 2100 kusov nadstavieb. Presné záznamy o produkcii chýbajú, ale podľa zistených počtov dodaných kusov možno usudzovať, že sa počet vyrobených nadstavieb blížil k objednaným počtom. Zaujímavosťou je produkcia nadstavieb odlišnej verzie, než ako u bola štandardná verzia Panzeraufbau Sd.Kfz.250E. Išlo o verziu Panzeraufbau Sd.Kfz.250Z. Opis rozdielov je uvedený nižšie. Firma Böhler prešla na produkciu štandardnej podoby Sd.Kfz.250E pred 11/1941, nadstavieb Sd.Kfz.250Z tak pravdepodobne vyrobila prvých 400 kusov z prvej objednávky zo 17.2.1941. Doposiaľ sa nenašli dokumenty, ktoré by objasňovali prečo bola schválená výroba tejto nadstavby do sériovej výroby pre Sd.Kfz.250. Produkcia nadstavieb firmou Böhler bola zastavená v 9/1943. Celkový počet dodaných nadstavieb je pre nedostupnosť hlásení o výrobe za jednotlivé obdobia neznámy.

Firma Bismarhütte (kód výrobcu "edj") dodávala nadstavby od roku 1941 do 2/1945. Celkový počet dodaných nadstavieb je pre nedostupnosť hlásení o výrobe za jednotlivé obdobia neznámy.

Firma Ferrum Werk Laurahütte (kód výrobcu "kyw"). Začiatok výroby nie je známy. Produkcia nadstavieb firmou Ferrum bola zastavená v 6/1943. Celkový počet dodaných nadstavieb je pre nedostupnosť hlásení o výrobe za jednotlivé obdobia neznámy.


Finálna montáž vozidiel:
Finálna montáž vozidiel Sd.Kfz.250 prebiehala v šiestich firmách.

Büssing NAG, Berlin (kód výrobcu "kan")
Deutsche Werke, Kiel (kód výrobcu "eak")
Evens und Pistor, Kassel (kód výrobcu "lsb")
Eisenwerk Weserhütte, Bad Oyenhausen (kód výrobcu "exz")
Wegman, Kassel (kód výrobcu "cvd")
Wumag-Waggon u. Maschinenbau A.G., Görlitz (kód výrobcu "fkd")

Od 2/1944 pokračovala výroba len vo firme Evens und Pistor, ostatné firmy prešli na výrobu iných vozidiel (firmy Eisenwerk Weserhütte, Wumag a Deutsche Werke prešli na výrobu Sd.Kfz.251).

Počty vyrábaných verzií spravidla určoval percentuálny podiel z celkového počtu objednaných vozidiel. V produkčných plánoch In 6 z 13.11.1943 bolo percentuálne rozdelenia takéto:

Sd.Kfz.250/1 - okolo 42%
Sd.Kfz.250/2 - 3%
Sd.Kfz.250/3 - 12%
Sd.Kfz.250/5 - 17%
Sd.Kfz.250/7 - 5%

V poznámke v tomto zozname bolo uvedené, že 20% produkcie nepotrebuje žiadny z doplnkových inštalačných súprav ktorejkoľvek z verzií. V tom čase sa plánovalo použiť 20% z produkcie na výrobu Sd.Kfz.250/9.


Modifikácie nadstavieb (Panzeraufbau):
Panzeraufbau 0.séria (Sd.Kfz.250 Ausf.A):
Komponenty vaní boli spájané zváraním. Oproti štandardu Sd.Kfz.250E boli čelné i bočné priezory vodiča a spolujazdca umiestnené o 50mm vyššie. Stroje 0.série mali väčšie pánty na bočných poklopoch motorového priestoru, svetlomety boli skrutkami uchytené na bokoch motorovej časti nadstavby. Pod motorom bola namontovaná plytká základňa, namontované boli širšie a vyššie montážne úchyty pre tlmiče, a mali vyššie a mierne naklonené držiaky gumených dorazov predných kolies. Kryt výfuku mal v hornej rade 10 vetracích štrbín, v dolnej rade 9 vetracích štrbín.

Panzeraufbau Sd.Kfz.250E (Sd.Kfz.250 Ausf.A):
Komponenty vaní boli spájané nitovaním. Otvory pre nity sa vŕtali ešte pred tepelnou úpravou plechov, spájanie sa prevádzalo za pomoci uholníkových rámov (špecifikum firiem na českom území - Vítkovice a B.M.M.). Pod motorom bola namontovaná užšia základňa, namontované boli užšie montážne úchyty pre tlmiče a ploché držiaky gumených dorazov predných kolies. Kryt výfuku mal v hornej rade 9 (neskôr 7) vetracích štrbín, v dolnej rade 8 (neskôr 6) vetracích štrbín. Pozícia svetlometov bola pred blatníkmi, úchyt bol vpredu pod blatníkom.

Panzeraufbau Sd.Kfz.250Z (Sd.Kfz.250 Ausf.A):
Dizajnérsky sa veľmi podobala na nadstavbu delostreleckého pozorovacieho vozidla Sd.Kfz.253, len bez stropného panciera priestoru posádky. Od štandardnej podoby Sd.Kfz.250E sa líšila viacerými detailami.
Sklon čelného panciera nadstavby v priestore pozorovacích priezorov vodiča a spolujazdca, ktorý bol 21° (stroje 0.série a štandardné sériové vozidlá Sd.Kfz.250E mali sklon 30°).
Tvar a uhly sklonu zadnej časti nadstavby boli od štandardu mierne odlišné. Mali kratší chvost so sklonom zadného panciera nadstavby 26°.
Priezory vodiča a spolujazdca mali dvojicu pozorovacích štrbín, štandard mal len jednu celistvú štrbinu. Okolo priezorov sú viditeľné skrutky alebo nity uchytávajúce pravdepodobne vnútornú konštrukciu priezorov.
Na hornom pancieri chrániacim motorový priestor sú štyri závesné háky a ďalšia štvorica hákov je na na nadstavbe chrániacej priestor posádky (jeden hák nad bočným priezorom z každej strany a a jeden hák v zadnej hornej časti otvoreného priestoru pre posádku.
Na zadných dverách je tiež priezor, čo u štandardných vozidiel nie je.
Kryt výfuku je na niektorých vozidlách dierovaný, nemá štrbiny ako u štandardných vozidiel, na niektorých má štandardnú podobu s vetracími štrbinami.
Predné svetlomety sú uchytené na bočnom pancierovaní motorového priestoru nad prednými blatníkmi. U štandarných vozidliel sú uchytené na blatníkoch viac vpredu.
Na pravej hornej zadnej časti nadstavby je okrúhly kryt vývodu antény.

Panzeraufbau Sd.Kfz.250 Ausf.B:
V roku 1943 sa začala produkcia modifikovanej konštrukcie nadstavby. Vznikla za účelom zjednodušenia výroby, kde sa podarilo zredukovať počet pancierových platní a eliminovať náročnejšie vyrábané zahnuté platne (viď. predná motorová časť). Motorová časť sa zjednodušila, došlo k jej rozšíreniu. Zjednodušil sa i tvar zadnej časti nadstavby. Nie je známe kedy presne sa prešlo na výrobu Sd.Kfz.250 Ausf.B, prvým identifikovaným strojom je Fgst.Nr.103506 firmy Demag z konca 6/1943. Štatistika produkcie je tiež nejasná a celkový počet vyrobených Sd.Kfz.250 Ausf.B možno len odhadovať na 2975-3175 vozidiel (z celkového počtu 6628 vyrobených vozidiel Sd.Kfz.250 zdokumentovaných Wa J Rue v období medzi 6/1941 až 3/1945).

Nemecké zbrojné orgány dňa 4.6.1943 avízovali zámer produkovať celoceľové články pásov (pre Sd.Kfz.10, Sd.Kfz.250 a Sd.Kfz.251). Po otestovaní hlásilo WaPrüf 6, že pri použití takýchto pásov možno na ceste dosahovať maximálnu rýchlosť 30 km/hod. Pri prekročení tejto rýchlosti dochádzalo k poškodeniu pásov i závesných komponentov podvozku. K použitiu týchto pásov nedošlo.
Podľa nariadenia z 3.3.1944 bolo zakázané montovať na novovyrobené vozidlá dvojicu predných svetlometov. Montovať sa mal len jeden reflektor typu Bosch Le/Ta 120/2. Na starých vozidlách, ktoré prechádzali opravami sa mal montovať jeden svetlomet Bosch (ak malo opravované vozidlo namontovaný i druhý reflektor, mal sa zachovať) a Tarnscheinwerfer (Notek). Namontovať sa malo i koncové svetlo (Abstandsrücklicht) naľavo. Koncové alebo brzdové svetlo vpravo vzadu a brzdové svetlo vzadu vľavo sa nemali opravovať a montovať.
V období 7-10/1943 bolo zavedené, že novovyrobené vozidlá budú vybavované modifikovanou prevodovkou Maybach VG 102 128 H. Pôvodne sa radili jednotlivé stupne pomocou poloautomatickej vákuovej asistencie, ktorá bola nahradená mechanickým ovládaním.
Pôvodná štandardná rádiostanica Fu.Spr.Ger.a (24,11-25,01 MHz) bola nahradená Fu.Spr.Ger.f (19,9-21,4 MHz). Rozmery rádiostaníc boli rovnaké, pre napájanie používali rovnaký motorovo-generátorový set (Umformer SE a).
V rámci šetrenia času a materiálu sa na diskusii špeciálnej komisie z 2.2.1945 prijalo rozhodnutie prestať montovať držiaky plynových masiek, kuchynského riadu, samopalov, signálnej pištole a jej munície, krompáča, rýľa, lekárničky, ručných granátov, stojanu, guľometu, pušiek, ťažkej guľometnej lafety, dvojnožky a mínometnej hlavne.

Thomas L.Jentz, Hilary Louise Doyle - leichter Schuetzenpanzerwagen (Sd.Kfz.250) Ausf.A & B History of Production, Variants, Organization, and Employment in Action from 1941 to 1945, Panzer Tracts No.15-1,rok vydania 2008, ISBN: 0-9815382-0-7
Walter Spielberger - Die Halbketten-Fahrzeuge des deutschen Heeres 1909-1945, Motorbuch Verlag 1989, ISBN 3-87943-403-4
URL : https://www.valka.cz/DEU-Sd-Kfz-250-t18808#525691 Verze : 3
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy


Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více