115. gardový stíhací letecký pluk [1943-1992]

Afganistan - prvý rok

V decembri 1979, keď sa začala sovietska invázia do Afganistanu, bol pluk vyzbrojený lietadlami MiG-21bis model 75 v dvoch prevedeniach. 1. letka mala štandartné stroje tohto typu, lietadlá 2. letky boli vybavené doplnkovým rádionavigačným systémom blízkej navigácie RSBN. Úloha pluku (spolu s ďalšími útvarmi letectva a PVO) bolo zabezpečiť ochranu inváznych síl pred teoretickou hrozbou úderu lietadiel USA zo 7. flotily (Indický oceán), alebo Pakistanu. Tretí štát v oblasti - Irán sa v tom čase spamätával z povstania proti šachovi a prípadný odpor z jeho strany sa neočakával.


Už 27.12.1979 popoludní, okamžite potom, čo výsadkári obsadili letiská v Bagrame a Kábule sa 1. letka pluku (celkom 12 lietadiel MiG-21bis a 2 MiG-21UM) presunula na letisko v Bagrame. Príslušníci technického zabezpečenia letky sa na letisko presunuli o pár dní neskôr po vlastnej osi.

23.02.1980 sa na letisko Bagram presunula aj druhá letka pluku a následne, koncom marca 1980 sa 1. letka presunula na letisko Kábul. V Kábule sa letka dlho nezdržala a čoskoro sa vrátila späť do Bagramu, pričom na plnenie úloh PVO Kábulu zostal v Kábule len jeden roj letky. V máji 1980 sa 2. letka presunula do Kandaháru s úlohou posilniť armádne jednotky pôsobiace na juhu Afganistanu.

1. letka v Bagrame zabezpečovala PVO síl pôsobiacich v centrálnej a východnej časti Afganistanu. Nasadené lietadlá nemali spočiatku mnoho práce v oblasti ich hlavnej úlohy, teda PVO. Jedinou akciou počas prvých mesiacov invázie bolo zachytenie pakistanského lietadla, ktoré sa pohybovalo v Afganskom vzdušnom priestore bez nadviazania spojenia a jeho eskortovanei na pristátie v Kábule. Išlo o dopravné lietadlo DC-8 s poruchou rádiostanice.


No situácia v krajine sa rýchlo menila a narastali prípady ozbrojeného odporu proti "bratskej" pomoci. K povstalcom sa často pridávali aj príslušníci armádnych jednotiek aj so svojim zbraňami a preto sa stíhacie lietadla postupne dostávali do akcií, ktoré nesúviseli so stíhacou ochranou. Už v januári 1980 bol roj 1. letky nasadený na bombardovaciu akciu proti pozíciám 4. delostreleckého pluku Afganskej armády v meste Nachrin, ktorý povstal, pričom pri povstaní zahynuli aj sovietski vojenskí poradcovia pôsobiaci pri pluku.

Okrem podpory pozemných vojsk bombardovaním pozícii povstalcov sa lietadlá pluku podieľali aj na prieskumných a záchranných úlohách, pričom používali širokú škálu protizemnej výzbroje. Pri bombardovaní sa najčastejšioe používali bomby FAB-250, OFAB-250-270, kazetové bomby RBK-250, RBK-250-270, ale aj ťažké RBK-500 s 550-560 ks submunície ŠOAB-0,5 s hmotnosťou 0,5 kg. Široké využitoe mali aj neriadené rakety S-5 (trieštivé a trieštivo-trhavé) z raketníc UB-16-57 a UB-32, resp. S-5S (s hlavicou obsahujúcou až 1000 ks flešetiek s dĺžkou 40 mm a účinných najmä proti zoskupeniam živej sily). Časté bolo aj použitie veľkokalibrových neriadených rakiet S-24, ktoré boli účinné najmä voči hrubým hlineným stenám budov a horským kamenným úkrytom. Proti úkrytom sa osvedčili aj bomby FAB-250TS a najmä FAB-500TS.

V začiatkoch leteckej podpory piloti vo veľkej miere využívali aj palubný kanón a často sa vracali s prázdnym zásobníkom, ale postupne, ako sa zvyšovali počty účinných protilietadlových zbraní v rukách povstalcov, bola streľba z malých výšok riziková. Naviac opätovná príprava kanóna k streľbe spôsobovala zbytočné prestoje lietadla a zaťažovala pozemný personál.


Počas nasadenia v Afganistane prišiel pluk o 2 lietadlá vplyvom nepriateľskej paľby - 01.08.1980 bol zostrelený MiG-21bis, pilot L.A. Češenko (zahynul) a 12.11.1980 ďalší Mig-21bis, pilot A. Prokazin sa katapultoval.

V. Markovskij: Ot pervogo do poslednego dne války - MiG-21 v Afghánistánu; Aviacija i kosmonautika 02/2011
www.easternorbat.com

Stretnutie spolubojovníkov zo 115. GIAP po rokoch. Vľavo bývalý veliteľ Alexandr Filippovič Koss, vpravo bývalý veliteľ Pjotr Alexandrovič Dranko. Jún 1982, Hotel Ostankino, Moskva.

www.airpages.ru