Druhá světová válka - pacifické bojiště

Autor: Ján Polák / jfantom 🕔︎︎ 👁︎ 19.272
I. fáza vojny - japonské triumfy

     Dňa 26.11.1941 počas mierových rokovaní vo Washingtone zo zálivu Hitokappu v Kurilských ostrovoch vyplávalo zoskupenie 6 japonských lietadlových lodí (LL) so sprievodom pod velením viceadmirála Čuičiho Naguma. Na palubách LL sa nachádzalo cez 400 lietadiel. Ich cieľom bolo zničiť všetky americké vojnové lode, ktoré sa budú ráno 7.12.1941 nachádzať na hlavnej americkej tichomorskej základni v Tichomorí Pearl Harbore. Operácia by bola odvolaná, iba ak by Američania pristali na japonské podmienky. Všetci však vedeli, že Američania na tvrdé japonské podmienky nikdy nepristúpia. Nič teda nestálo v ceste japonskej expanzii. Útok mal byť prekvapivý, aby čo najviac zaskočili Američanov. Japonci to mali vymyslené tak, že zaútočia pár minút po tom, ako japonský veľvyslanec vo Washingtone Kičisaburo Nomura odovzdá americkému ministrovi zahraničných vecí Cordellovi Hullovi oficiálne vyhlásenie vojny. Japonci by potom mohli tvrdiť, že nezaútočili bez výstrahy. Zhodou okolností (problémy s dešifrovaním správy) Japonci vyhlásili vojnu USA asi pol hodinu po útoku na Pearl Harbor.

     2.12. veliteľ japonských námorných síl admirál Isoroku Jamamoto zaslal Nagumovým lodiam krátku správu: „Začnite výstup na horu Niitaka 1208.“ Bol to dohovorený signál, ktorý znamenal, že diplomatické možnosti sú vyčerpané a nastal čas útoku. Japonské lode teda plnou parou zamierili po ceste, po ktorej nepremávali žiadne linky ku Pearl Harboru. Ich plavba zostala v úplnej tajnosti až do chvíle keď na Pearl Harbor začali dopadať prvé bomby.

     Ale Američania nemuseli byť až takí nepripravení, keby nebolo ich chýb a nevšímavosti. Prvým, nepriamym signálom bolo vysielanie tokijského rozhlasu. Japonci mali dohodnutý spôsob, ako zistiť proti komu namieria svoju agresiu. Malo to byť vykonané pomocou meteorologického hlásenia. Keby išlo o ZSSR malo sa použiť hlásenie: „Severný vietor, oblačno“. V prípade Veľkej Británie sa malo použiť hlásenie: „Západný vietor, jasno“. A keby išlo o USA malo sa použiť hlásenie: „Východný vietor, dážď“. 4. decembra bolo skutočne odvysielané hlásenie: „Východný vietor, dážď“, avšak z neznámeho dôvodu nebolo nikdy odvysielané na Havaj. Nikdy sa nezistilo prečo a neskoršie vyšetrovanie bolo úmyselne zahmlievané. Ďalším signálom bolo, že z rádiotelegrafic-
kého éteru zmizli vysielacie znaky japonských LL. Američania predpokladali, že je to z dôvodu japonského cvičenia. Japonský útok mohol byť tesne pred začiatkom prezradený, keď sa do prístavu dostala japonská miniponorka (malá, dvojmiestna s jedným torpédom, ktorú tam doviezla normálna ponorka), jedna z piatich, ktoré boli v útoku použité (z desiatich námorníkov útok prežil iba jeden, ktorý sa stal prvým japonským vojnovým zajatcom v druhej svetovej vojne). Miniponorku ostreľoval a potopil americký torpédoborec Ward. Avšak ani tomuto signálu Američania nevenovali pozornosť. Posledným signálom bolo už priame pozorovanie japonských lietadiel. 7.12. ráno o 4 00 začali dvaja námorníci smenu na radarovej stanici na Havaji. O 7 00 jeden z nich spozoroval na obrazovke rastúcu škvrnu, ktorá sa blížila zo severu. Oznámil svoje zistenie na základňu. Jedinou odpoveďou na otázku čo má robiť bolo: „Netrápte sa s tým.“ Američania takto prepásli poslednú možnosť aspoň trochu sa obrániť pred útokom a potom za túto neopatrnosť draho zaplatili.

      O 6 00 z palúb 6 LL (Akagi, Kaga, Hiriyu, Soryu, Zuikaku, Šókaku) vyštartovala prvá útočná vlna: 50 výškových bombardérov Kate, 40 torpédonosných bombardérov Kate, 54 strmhlavých bombardérov Val a 45 skvelých stíhačiek Zero pod vedením korvetného kapitána Micua Fučidu. Okolo 6 50 sa začali zoskupovať útočné formácie. O 7 50 Fučida začal vysielať: „To...To...To...“ – útok! Skvele vycvičení japonskí letci, ktorí sa vo vzduchu nestretli so žiadnym odporom sa vrhli na Pearl Harbor. O chvíľu už Fučida odvysielal slávny signál : „Tora! Tora! Tora!“, ktorý oznamoval japonskému veleniu, že prekvapujúci útok sa podaril. Japonské dve vlny útoku zničili väčšinu amerických lodí kotviacich v prístave a aj takmer všetky lietadlá nachádzajúce sa na 3 hlavných letiskách Oahu: Hickam Field, Wheeler Field a základňa námornej pechoty Ewa. Nezničili však zásoby pohonných hmôt, čo sa neskôr ukázalo ako pomerne veľká strategická chyba. Zásoby mali byť cieľom tretieho útoku, ku ktorému však Nagumo nedal rozkaz, hoci ho Fučida aj plánovač útoku Minoru Genda o to žiadali. Pri útoku zahynulo 2390 amerických vojakov alebo civilistov (najviac obetí si vyžiadala explózia bojovej lode Arizona – 1177). Útok neprežilo ani 55 japonských letcov a 9 námorníkov. Američania stratili 18 veľkých vojnových lodí a niekoľko zásobovacích lodí. Japonci stratili iba 29 lietadiel a 5 miniponoriek. Boli jasným víťazom prvého stretu vojny v Pacifiku aj preto, že všetky výhody boli na ich strane a Američania nevenovali varovaniam dostatočnú pozornosť. Zodpovednosť za útok neskôr „prišili“ dvom americkým veliteľom na Oahu: Walterovi C. Shortovi (armáda) a Husbandovi E. Kimmelovi (námorníctvo), aj keď oni neboli jedinými vinníkmi – ďalším vinníkom bola dokonca vláda USA na čele s prezidentom. Mnohí experti a vojenskí historici sa zhodujú v tom, že pravda je niekde v strede. Po útoku boli obaja velitelia prepustení do dôchodku a súdení.
Po Kimmelovi bol na čelo Amerického Tichomorského Loďstva zvolený admirál Chester W. Nimitz, čo sa ukázalo ako jedno z najlepších rozhodnutí počas vojny.

     8.12. 1941 americký prezident Franklin Delano Roosevelt v známom prejave (použil označenie: „dátum, na ktorý sa bude spomínať s hanbou“) vyhlásil vojnu Japonskému cisárstvu. 11.12 vyhlásili vojnu USA Nemecko aj Taliansko. Vojna zachvátila celý svet.

     Súčasne s úspechom Japoncov v Pearl Harbore už plávali japonské konvoje ku Tchaj-wanu, do juhovýchod-nej Ázie a na Filipíny pod vedením „malajského tigra“ generála Tomojukiho Jamašitu. Rýchlosť s akou Japonci obsadili všetky svoje ciele bola závratná: 15.2.1942 padla slávna britská pevnosť Singapur a Japonci zajali     140 000 ľudí posádky. Dobytie Singapuru otvorilo Japoncom cestu k Holandskej Východnej Indii a jej zásobám ropy. Japonci rozdrvili spojené americké, britské a holandské sily v bitke o Jávske more 27. Februára 1942. 6. mája 1942 kapitulovali americko-filipínske vojská na Filipínach pod velením generála Douglasa MacArthura. Japonci sa taktiež vylodili a obsadili ostrovy Wake a Guam v Pacifiku.

Předchozí stránka          Následující stránka

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více