| Příjmení: Surname: | de Aycinena y Pinol | |
| Jméno: Given Name: | Mariano | |
| Jméno v originále: Original Name: | Mariano de Aycinena y Pinol | |
| Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: |  | |
| Hodnost: Rank: | - | |
| Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | licenciado | |
| Šlechtický titul: Hereditary Title: | - | |
| Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | 16.09.1789 Guatemala / | |
| Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 22.01.1855 Guatemala | |
| Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | Najvyšší politický predstaviteľ Guatemaly | |
| Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | - | |
| Související články: Related Articles: | ||
| Zdroje: Sources: | www.viviplanet.com.ar www.deguate.com www.aquiguatemala.net/presidentes/ www.prensalibre.com | |
URL : https://www.valka.cz/de-Aycinena-y-Pinol-Mariano-t85333#370536Verze : 0
wlasto
MOD
Lic. Mariano de Aycinena y Pinol
*16.9.1789 Guatemala, Guatemala![]()
+22.1.1855 Guatemala, Guatemala![]()
Najvyšší politický šéf provincie Guatemala /1.3.1827-13.4.1829/
Narodil sa v dôležitej rodine krajiny, ktorá bola politicky aktívna počas celého 19 storočia. Jeho rodina často trpela prenasledovanie zo strany Bustamanteho a Guerru.
Bol jedným z členov ktorý podpísali zákon o nezávislosti strednej Ameriky, ale taktiež bol s jedných ktorý si želali anexiu Mexico.
Potom ako sa dostal k moci, zmenil sa na skutočného diktátora. Zobral moc nad všetkými výkonnými zložkami štátu. Taktiež vydal zákony, proti slobode tlače, zakázal dovoz kníh do krajiny a zrušil platnosť ústavy republiky. Následne vydal dekrét o treste smrti a to aj so spetnou platnosťou pre všetkú opozíciu jeho režimu.
28.3.1827 podpísal dekrét, ktorým menoval 3 vojenských predstaviteľov, aby súdili politikov, pričom jednou z obetí tohto rozhodnutia bol Isidro Vásquez, známy umelec, zastrelený 30.4.1827.
Taktiež uzákonil desiatky pre cirkev, povolil aby cirkev znovu vynútila svoje majetky, dal spáliť množstvo kníh, vyhnal a uveznil mnoho občanov a ich majetky skonfiškoval a svojim počínaním jednoducho porušoval všetky existujúce práva.
Roku 1829 sa sformovala v krajine I Armáda spojenecká ochraňujúca zákon pod velením Morazána a táto armáda zaútočila na hlavné mesto, a toto aj dobila.
13.4.1829 je zatknutý a moc preberá gen. Francisco Morazán. Krátko nato sám žiada svoje vydanie do USA, kde zotrval nasledujúcich 6 rokov.
22.1.1855 zomiera a následne je pochovaný v kaplnke bývalého hlavného cintorína mesta Guatemala.
zdroj:
www.viviplanet.com.ar
www.deguate.com
www.worldstatesmen.org
www.aquiguatemala.net/presidentes/
www.prensalibre.com
*16.9.1789 Guatemala, Guatemala
+22.1.1855 Guatemala, Guatemala
Najvyšší politický šéf provincie Guatemala /1.3.1827-13.4.1829/
Narodil sa v dôležitej rodine krajiny, ktorá bola politicky aktívna počas celého 19 storočia. Jeho rodina často trpela prenasledovanie zo strany Bustamanteho a Guerru.
Bol jedným z členov ktorý podpísali zákon o nezávislosti strednej Ameriky, ale taktiež bol s jedných ktorý si želali anexiu Mexico.
Potom ako sa dostal k moci, zmenil sa na skutočného diktátora. Zobral moc nad všetkými výkonnými zložkami štátu. Taktiež vydal zákony, proti slobode tlače, zakázal dovoz kníh do krajiny a zrušil platnosť ústavy republiky. Následne vydal dekrét o treste smrti a to aj so spetnou platnosťou pre všetkú opozíciu jeho režimu.
28.3.1827 podpísal dekrét, ktorým menoval 3 vojenských predstaviteľov, aby súdili politikov, pričom jednou z obetí tohto rozhodnutia bol Isidro Vásquez, známy umelec, zastrelený 30.4.1827.
Taktiež uzákonil desiatky pre cirkev, povolil aby cirkev znovu vynútila svoje majetky, dal spáliť množstvo kníh, vyhnal a uveznil mnoho občanov a ich majetky skonfiškoval a svojim počínaním jednoducho porušoval všetky existujúce práva.
Roku 1829 sa sformovala v krajine I Armáda spojenecká ochraňujúca zákon pod velením Morazána a táto armáda zaútočila na hlavné mesto, a toto aj dobila.
13.4.1829 je zatknutý a moc preberá gen. Francisco Morazán. Krátko nato sám žiada svoje vydanie do USA, kde zotrval nasledujúcich 6 rokov.
22.1.1855 zomiera a následne je pochovaný v kaplnke bývalého hlavného cintorína mesta Guatemala.
zdroj:
www.viviplanet.com.ar
www.deguate.com
www.worldstatesmen.org
www.aquiguatemala.net/presidentes/
www.prensalibre.com
URL : https://www.valka.cz/de-Aycinena-y-Pinol-Mariano-t85333#315426Verze : 0
wlasto
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.