Trojan, Jozef

Jozef Trojan, *25.03.1906 +29.12.1953, veliteľ Hornonitrianskej partizánskej brigády. Po voje pôsobil v Porevolučnom (dočasnom) Národnom zhromaždení, neskôr ako riaditeľ Baťových závodov (29. augusta) v Partizánskom.


V decembri 1949 bol zatknutý a obvinený z kolaborácie s Nemcami, ku ktorej ako predstaviteľ Baťových závodov počas vojny bol k spolupráci okolnosťami prinútený. Ďalej vlastizrade, špionáže a nedovoleného ozbrojovania, nakoľko neodovzdal všetky zbrane z vojny. Nepomohlo mu ani to, že gen. Ludvík Svoboda bol jeho bratrancom. Ako osoba pevného charakteru, veliteľ jedného z najlepších partizánskych oddielov, uznávaného aj spojencami počas SNP bol pre vtedajší režim nepohodlný a musel byť odstránený.


Zdroj: vnuk Jozefa Trojana.


www.zlin.estranky.cz

Ďalšie osudy partizánskej skupiny kpt. Trojana po 25. marci 1945


25 marca 1945 prešiel k ČA p.p. 59865 v pohorí Tribeč nadporučík Slovenskej armády Jozef Ozábal. Po príchode a nevyhnutnom preverení mu bol pridelený oddiel (ako on sám napísal a je to uvedené aj v osobnej vojenskej zložke) zložený z prevažne partizánov kpt. Trojana a vojakov z Trnavských kasárni ako tých čo už u kpt. Trojana boli v predchádzajúcom čase, tak aj tých, ktorý sa samostatne či po skupinách skrývali lesoch a hájoch cez ktoré skupina prechádzala. Príspevok dávam z dôvodu, že o partizánoch – vojakoch kpt. Trojana sa píše zväčša len do obdobia, kedy bol zranený a s konkrétnou činnosťou partizána skončil. Jeho chlapci však pokračovali ďalej.


Ako som už vyššie uviedol, npor. Jozef Ozábal pristúpil k ČA p.p. 59865 (podľa mojich zistení toto číslo poľnej pošty používal 3. gardový paradesantný oddiel ČA. Jeho pravdepodobný vrchný veliteľ bol I. Gromov.) Podľa potvrdení ČA p.p. 59865 z 26.3.1945, 29.3.1945, 11.4.1945, bol v Jozef Ozábal veliteľom dobrovoľného československého bataliónu pri ČA p.p. 59865. Nesvedčia o tom len potvrdenia ČA ale aj listy partizánov tohto oddielu svojmu veliteľovi z roku 1946. V tom čase ho žiadali o pomoc pri znovu zorganizovaní jednotky do celku tak, aby ako skupina mohli prezentovať svoju činnosť pri oslobodzovaní západného Slovenska pred verejnosťou. Sám partizán niekedy priamo podriadený kpt. Trojanovi, Štefan Korec vo svojom liste píše: „ že veď o nás vôbec nikto nevie. Druhým partizánom bol Boris Kulíšek z Brezna, ktorý podľa jeho výpovede v liste partizánčil s partizánmi Trojanovi ale v skupine ktorej velil kpt. Mičudík. Dochovali sa celkovo 2 listy od partizána Štefana Koreca, 3 listy npor. Jozefa Ozábala bývalým spolubojovníkom a jeden list od Borisa Kulíška z Brezna. Ako ich snaha o znovu zorganizovanie oddielu a získanie spoločenského uznania dopadla neviem. Nezachoval sa žiaden dokument. Môžem len predpokladať, že zle. Vzhľadom k tomu, že v literatúre na túto tému sa dobrovoľný československý batalión (či partizánsky oddiel) nevyskytuje, a nakoniec verejnosti je známe ako skončil Josef Trojan a kpt. Mičudík po roku 1948. K znovu zorganizovaniu oddielu teda nedošlo. Aj napriek tomu, že podľa slov Štefana Koreca v liste bývalému veliteľovi npor Jozefovi Ozábalovi písal, že kpt. Trojan dal tomuto partizánovi záruku, že sa sám zasadí "aby všetci čo tam boli dočkali sa po zásluhe spoločenského ocenenia". Nestalo sa. Mimo odsúdenia vyššie spomínaných veliteľov po roku 1948 bol aj npor. Jozef Ozábal v roku 1948 vyhodený z armády a v roku 1950 degradovaný a prenasledovaný (do roku 1960 neustále vyhadzovaný zo zamestnania. Dôvod: v roku 1941 bol na ruskom fronte z Rýchlou divíziou. Tu, v bitke pri Lipovci, pri nasadení vlastného života zachránil životy štyrom slovenským vojakom. Za tento čin bol vyznamenaný slovenskou generalitou „Za hrdinstvo III. stupňa a na jnávrh slovenskej generality aj nemeckým vojenským krížom „Za hrdinstvo II. stupňa“ ( o tom svedčia písomné potvrdenia vtedajšieho velenia slovenskej armády vydané v rokoch 1951 až 1959 ako aj ním osobne písaný autentický denník z ruského frontu), vo vojenských záznamoch z roku 1948 má údaj, že nemá príkladný vzťah k novému ľudovodemokratickému zriadeniu.


Do priepasti histórie zapadol aj dobrovoľný československý batalión zložený z chlapcov – vojakov Trojanových.


Aká bola teda bojová cesta tohto oddielu v čase od 26.3.1945 do 16.4.1945? Podľa dokumentov sa zúčastnila oslobodzovania obcí a miest Ponitria a Požitavia (pravdepodobne aj Zlatých Moraviec), medzi pohorím Tribeč a Považským Inovcom, obec Sokolovce pri Piešťanoch, Drahovce, Piešťany, Ostrov pri Piešťanoch, Vrbové, Horná Polianka Myjava, Koválovec a Skalica (aj keď z tohto mesta už v čase oslobodenia nemecká armáda nebola).


Po boji o Myjavu bol oddiel z dôvodu strát (mŕtvi, ranený a nezvestný ) natoľko oslabený, že bol rozpustený. Jednotlivý zostavší členovia tohto dobrovoľného československého bataliónu sa buď pridali k ČA alebo sa rozišli domov alebo vojaci odišli do domovských kasární.


Uplynulo už 70 rokov od oslobodzovacích bojov. I napriek tomu sa však embargo na informácie tohto typu neodstránilo.


Písomnosti určite sú. Sú však pravdepodobne v archívoch nám obyčajným ľuďom nedostupným.