Main Menu
User Menu

Šalamoun

Král Šalamoun (Salamon)


- vládl v letech 1063 - 1074
URL : https://www.valka.cz/Salamoun-t29296#103839Verze : 0
Šalamún sa narodil v roku 1053. Jeho rodičia boli uhorský kráľ Ondrej I. a Anastázia Ruriková dcéra kyjevskoruského kniežaťa Jaroslava I. Múdreho.


Šalamún sa stal kráľom vďaka nemeckému cisárovi Henrichovi IV. Stalo sa tak v lete 1063. Po smrti Bela I. Vpadol Henrich do Uhorska a ešte len 10-ročného Šalamúna dal korunovať za uhorského kráľa. Synovia zosnulého Bela I. Gejza (uhorský kráľ ako Gejza I. Magnus), Ladislav (uhorský kráľ ako Ladislav I. Svätý) a Lampert ušli na poľský kniežací dvor a požiadali poľské knieža Boleslava II. a pomoc. Len čo Henrich opustil Uhorsko, Boleslav doň vpadol so silným vojskom. Porazil mladého Šalamúna a „obnovil“, po vzore Boleslava I. Chrabrého, hranice poľského kniežactva na Morave, Dunaji a Tise. Toto územie, ktoré viac-menej zodpovedá dnešnému Slovensku, si Boleslav II. neponechal, ale dal ho do správy Belovmu synovi Gejzovi. Mier medzi Šalamúnom a Gejzom sprostredkoval biskup Dezider. 20. januára 1064 v Rábe (Gyor) Belovi synovia a mladý kráľ uzavreli prímerie. Gejzovi zostalo Nitriansko, Ladislav dostal ako údel Biharsko a Šalamúnovi pripadol zvyšok Uhorska. Po týchto udalostiach Šalamún a Belovi synovia nažívali v pokoji. Dokonca bok po boku v roku 1064 bojovali spolu s slavónskym bánom Demeterom Zvonimirom proti Benátkam. V roku 1067 vpadlo na Slovensko české vojsko. Ako odvetu za tento čin Gejza a Šalamún spoločne vpadli na Moravu. Spoločne postupovali aj v roku 1068, keď Biharsko spustošili Pečenehovia. Šalamún, Gejza a Ladislav ich porazili pod vrchom Kerléš v severnom Sedmohradsku.


Prvý vážny konflikt medzi Šalamúnom a Gejzom vznikol pri obliehaní vtedy byzanského Belehradu v roku 1071. Po trojmesačnom obliehaní a po veľkom požiare, grécky veliteľ mesta Niketas začal vyjednávať o vydaní mesta Uhrom. Niketas vydal Belehrad výmenou za slobodný odchod gréckeho vojska a obyvateľstva z mesta. Nevzdal sa Šalamúnovi, ale Gejzovi. Tento čin pobúril mladého kráľa. Gejza ani po vyhrážkach nevydal Grékov kráľovi. Aj preto byzanský cisár Michal VII. Dukas uzavrel mier nie so Šalamúnom, ale Gejzom. To už bolo na Šalamúna priveľa a začal proti Gejzovi spriadať intrigy. Na druhý rok prizval Šalamún Gejzu na výpravu proti Byzancii. Gejza tušil, že mu Šalamún bude usilovať o život, preto svoje vojsko nezačlenil do kráľovho vojska, ale aj s bratom Ladislavom tiahli samostatne. Po tejto výprave odišiel Ladislav na Kyjevskú Rus so žiadosťou o pomoc. Situácia sa vyhrotila až tak, že obaja súperi proti sebe zhromaždili vojsko. K ozbrojenému konfliktu však nedošlo, pretože obaja protivníci sa stretli na ostrove uprostred Dunaja, teda na spoločnej hranici a dohodli sa na prímerí a výmene ručiteľov prímeria. Toto sa udialo v roku 1072.


V roku 1073 sa už obe strany otvorene pripravovali na vojnu. V novembri 1073 uzavreli prímerie ktoré malo trvať do konca apríla budúceho roku. Avšak Šalamún nedodržal toto prímerie a vytiahol proti Gejzovi, ktorý sa zdržiaval v Biharsku. Obaja Gejzovi bratia sa snažili získať zahraničnú vojenskú pomoc. Ladislav sa vydal na Kyjevskú Rus a Lampert do Poľska. Obaja sa však vrátili bez jediného vojaka. Gejza zhromaždil biharské vojsko a chcel sa vydať za bratom Ladislavom, ktorý v tom čase už hľadal pomoc na Morave. Obe vojská sa stretli pri Kemeji. Šalamún mal mnohonásobnú prevahu. Gejzovi paradoxne zachránila život zrada jeho veliteľov. Tí sa dohodli zo Šalamúnom, že opustia bojisko. Lenže Šalamúnovi vojaci, ktorí o tomto nevedeli, sa pustili do prenasledovania ustupujúcich oddielov a len málo biharských vojakov prekvapených útokom sa zachránilo. V tomto zmätku mal Gejza dostatok času opustiť bojisko a vrátil sa do Nitrianska, kde ho už čakal Ladislav spolu s olomouckým kniežaťom Otom a moravským vojskom. Šalamún nedal na rady svojich radcov a napriek tomu, že vedel o spojení nitrianskeho a moravského vojska, rozhodol sa proti Gejzovi bojovať. 14. marca 1074 bol Šalamún pod vrchom Mogyoród neďaleko Budapešti porazený. Šalamún sa utiahol na Mošónsky hrad. Gejza a Ladislav vstúpili do Stoličného Belehradu, kde sa nechal Gejza I. korunovať za kráľa. Bratovi Ladislavovi ponechal nitrianské a biharské kniežactvo. Šalamúnovi ostalo len malé územie na západe Uhorska. Na konci roku 1076 začalo rokovanie o mieri. Skončilo sa bez výsledku v apríli 1077 Gejzovou smrťou. V tom čase Šalamúna opustila jeho manželka Judita, dcéra rímsko-nemeckého cisára Henricha III, údajne kvôli manželovej nevere.


Nový kráľ Ladislav I. Svätý v roku 1081 dobil aj posledný Šalamúnov hrad a uzavrel s ním mier. Šalamún sa za veľkú odmenu vzdal kráľovskej koruny. Ale neprestal intrigovať proti právoplatnému kráľovi. Preto ho Ladislav uväznil. Po dvoch rokoch ho prepustil a Šalamún sa vybral do Rezna (Resenburg) požiadať manželku Juditu o odpustenie. Tá ho však odmietla a Šalamún stratil akúkoľvek nádej na pomoc zo strany nemeckého cisára. Po tomto neúspechu sa vybral k Pečenehom a uzavrel s nimi dohodu. Ladislav v roku 1085 útok Pečenehov odrazil.
Šalamún zahynul na jar roku 1087 počas výpravy Pečeňehov proti Byzancii.
URL : https://www.valka.cz/Salamoun-t29296#169611Verze : 0
.
Šalamoun - Zdroj: Archív autora. Zberateľské kartičky panovníkov.

Zdroj: Archív autora. Zberateľské kartičky panovníkov.
URL : https://www.valka.cz/Salamoun-t29296#427167Verze : 0