Išlo o konštrukciu kompletne postavenú na okupovanom území v priestoroch kontroly Zaisťovacej divízie (časť Ukrajiny a Bieloruska) - IPV (bojové meno OROL) postavili na jar 1942 príslušníci pešieho pluku 102 pod vedením mjr. Martina Strapáka (veliteľ 1. práporu 102. pešieho pluku). Primárnym motívom postavenia bola pancierového vlaku bola skúsenosť získaná s nasadením nemeckého pancierového vlaku č. 25, ktorý výrazne napomohol zničeniu partizánskej skupiny v priestore Ivaskoviči. Práve efektívnosť tohoto bojového prostriedku bola motiváciou na postavenie vlastného pancierového vlaku, ktorý by rozšíril možnosti obrany zvereného úseku sevrovýchodnej Ukrajiny a južného Bieloruska.
Pri konštrukcii bola použitá nemecká tendrová lokomotíva radu 57 (nie je isté či počas celej doby existencie vlaku bola v zostave rovnaká lokomotíva - použiť sa dala ľubovoľná podobná) a dva dvojnápravové vagóny patriace Ríšskym dráham - plošinový (na ten umiestnili nepojazdný tank BT-5 bez pásov a výzbroje - kanón nahradili ťažkým guľometom vz. 24) a krytý. Lokomotíva ako taká nebola na rozdiel od vozňov opancierovaná. Krytý vozeň bol na streche vybavený dvoma jednomiestnymi guľometnými vežičkami, pravdepodobne z tanku T-28, alebo T-35 vyzbrojených ľahkým guľometom vz. 26 umiestnenými na obidvoch koncoch vozňa. Okrem vežičiek boli na bokoch vozňa po dve strielne kde boli umiestnené 2 ľahké a 2 ťažké (po jednom na každom boku) guľomety kalibru 7,92 mm. Vagóny boli okované pancierovými tabuľami z rozbitých sovietskych tankov.
Súprava bola na oboch koncoch doplnená tzv. nárazníkovými vozňami (1 až 2) naplnenými pieskom a slúžiacimi na aktiváciu mín. Neskôr do súpravy pribudol ešte jeden pancierový vozeň (postavený pravdepodobne na podvozku plošinového vozňa), nakoľko sa pôvodná výzbroj vlaku ukázala v boji ako nedostatočná. Tento vozeň mal v strede pancierovú nástavbu (úkryt pre obsluhu zbraní), na streche ktorej sa opäť nachádzala guľometná vežička z vyradeného sovietskeho tanku vyzbrojená guľometom vz. 26 a na plošinách na oboch koncoch nástavby mal umiestnené ťažké zbrane - 81 mm mínomet vz. 36 a 37 mm protitankový kanón KPÚV vz. 37.
Posádku tvoril 1 dôstojník, 23 mužov + 2 ženisti na zneškodňovanie mín na trati.
Slovenskí vojaci používali vlak viac ako rok. Vlak denne hliadkoval na trati, roznášal poštu, proviant alebo sa zúčastňoval protipartizánskych bojov. Nie vždy pôsobil vlak ako kompaktná súprava - mnohokrát boli jednotlivé vozne nasadzované samostatne na ochranu iných súprav. Bojová kariéra vlaku sa skončila 27.05.1943, keď okolo 10:30 hod presune z Ovruče do Jelska nabehol na mínu (cca 21 km južne od Jelska, 3 km severne od osady Slavečna). Mína zničila rušeň, pancierový voz a prívesný voz. Výbuch zranil jednoho vojaka ťažko a jednoho ľahko. Po tomto dátume nie sú o činnosti IPV Orol žiadne správy.
Podrobnejšie informácie o bojových akciách IPV Orol nájdete vo voľne dostupnom zdroji (VHÚ/Archív) uvedenom nižšie.
Vojenská história 4/2008, článok Pavla Mičianika "Improvizovaný pancierový vlak Zaisťovacej divízie Orol", VHÚ, Bratislava 2008, ISSN 1335-3314
Zlúčenie príspevkov Košičan a perun39 pre kompaktnosť témy.
Edit: brano.
Pri konštrukcii bola použitá nemecká tendrová lokomotíva radu 57 (nie je isté či počas celej doby existencie vlaku bola v zostave rovnaká lokomotíva - použiť sa dala ľubovoľná podobná) a dva dvojnápravové vagóny patriace Ríšskym dráham - plošinový (na ten umiestnili nepojazdný tank BT-5 bez pásov a výzbroje - kanón nahradili ťažkým guľometom vz. 24) a krytý. Lokomotíva ako taká nebola na rozdiel od vozňov opancierovaná. Krytý vozeň bol na streche vybavený dvoma jednomiestnymi guľometnými vežičkami, pravdepodobne z tanku T-28, alebo T-35 vyzbrojených ľahkým guľometom vz. 26 umiestnenými na obidvoch koncoch vozňa. Okrem vežičiek boli na bokoch vozňa po dve strielne kde boli umiestnené 2 ľahké a 2 ťažké (po jednom na každom boku) guľomety kalibru 7,92 mm. Vagóny boli okované pancierovými tabuľami z rozbitých sovietskych tankov.
Súprava bola na oboch koncoch doplnená tzv. nárazníkovými vozňami (1 až 2) naplnenými pieskom a slúžiacimi na aktiváciu mín. Neskôr do súpravy pribudol ešte jeden pancierový vozeň (postavený pravdepodobne na podvozku plošinového vozňa), nakoľko sa pôvodná výzbroj vlaku ukázala v boji ako nedostatočná. Tento vozeň mal v strede pancierovú nástavbu (úkryt pre obsluhu zbraní), na streche ktorej sa opäť nachádzala guľometná vežička z vyradeného sovietskeho tanku vyzbrojená guľometom vz. 26 a na plošinách na oboch koncoch nástavby mal umiestnené ťažké zbrane - 81 mm mínomet vz. 36 a 37 mm protitankový kanón KPÚV vz. 37.
Posádku tvoril 1 dôstojník, 23 mužov + 2 ženisti na zneškodňovanie mín na trati.
Slovenskí vojaci používali vlak viac ako rok. Vlak denne hliadkoval na trati, roznášal poštu, proviant alebo sa zúčastňoval protipartizánskych bojov. Nie vždy pôsobil vlak ako kompaktná súprava - mnohokrát boli jednotlivé vozne nasadzované samostatne na ochranu iných súprav. Bojová kariéra vlaku sa skončila 27.05.1943, keď okolo 10:30 hod presune z Ovruče do Jelska nabehol na mínu (cca 21 km južne od Jelska, 3 km severne od osady Slavečna). Mína zničila rušeň, pancierový voz a prívesný voz. Výbuch zranil jednoho vojaka ťažko a jednoho ľahko. Po tomto dátume nie sú o činnosti IPV Orol žiadne správy.
Podrobnejšie informácie o bojových akciách IPV Orol nájdete vo voľne dostupnom zdroji (VHÚ/Archív) uvedenom nižšie.
Vojenská história 4/2008, článok Pavla Mičianika "Improvizovaný pancierový vlak Zaisťovacej divízie Orol", VHÚ, Bratislava 2008, ISSN 1335-3314
http://www.vhu.sk/uvodna-stranka/
Zlúčenie príspevkov Košičan a perun39 pre kompaktnosť témy.
Edit: brano.
