Pravdepodobne najobľúbenejšia sovietska partizánska rádiostanica PR6 vznikla úpravou predvojnovej stanice Omega, počas blokády Leningradu. Vyrábala sa v štyroch verziách, pričom jedna bola osadená sieťovými elektrónkami so žeravením 6 V. Požívala sa tiež ako agentúrna a tiež armádna rádiostanica. Agentúrne stanice mali popis v angličtine, partizánske a armádne v ruštine. Prvá verzia SEVER-bis, mala iba jeden rozsah prijímača, neskoršie verzie mali dva.
Rozsah prijímač/vysielač:
Sever-bis 2.22-6.66/2.56-5.77 MHz
Sever 3.62-12.25/3.62-6.25 MHz
Prevádzky Prijímač A1, A3, vysielač A1
Výkon cca 2 W
Napájanie 3V + 240 V (partizánske a agentúrne rádiostanice zo suchých článkov, armádne aku 2,4V + 240 V zo suchých článkov (4 x BAS 60)
Hmotnosť rádiostanice bez zdrojov asi 2,5 kg.
Sériová výroba bola zahájená v roku 1942 a do konca vojny sa vyrobilo viac ako 7000 exemplárov. (podľa www.qrz.ru)
Rádiostanica sa po skončení vojny používala geologickými expedíciami na sibíri.
Zdroj: vlastný archív
Rozsah prijímač/vysielač:
Sever-bis 2.22-6.66/2.56-5.77 MHz
Sever 3.62-12.25/3.62-6.25 MHz
Prevádzky Prijímač A1, A3, vysielač A1
Výkon cca 2 W
Napájanie 3V + 240 V (partizánske a agentúrne rádiostanice zo suchých článkov, armádne aku 2,4V + 240 V zo suchých článkov (4 x BAS 60)
Hmotnosť rádiostanice bez zdrojov asi 2,5 kg.
Sériová výroba bola zahájená v roku 1942 a do konca vojny sa vyrobilo viac ako 7000 exemplárov. (podľa www.qrz.ru)
Rádiostanica sa po skončení vojny používala geologickými expedíciami na sibíri.
Zdroj: vlastný archív