SOV - MT-LBu

MT-LBu (МТ-ЛБу, Многоцелевой транспортёр-тягач лёгкий бронированный, универсальный) – ľahký viacúčelový pásový podvozok s univerzálnou korbou primárne určený na zástavbu technológií. Podvozok zvláda činnosť pri teplotách -45°C - +45°C do nadmorskej výšky 3000 m a vlhkosti vzduchu do 98%, krátkodobo odoláva teplotám až 200°C. Vyvíjaný ako Objekt 10 (Объект 10).


MT-LBu je odvodený od pásového podvozku MT-LB predĺžením podvozku a modifikáciou tvaru korby. Vyvinuté bolo ako vedľajší produkt vývoja podvozku samohybnej húfnice 2S1 Gvozdika. Samotné MT-LBu sa vyrába v dvoch modifikáciách (MT-LBu-1 a MT-LBu-2) ktoré sa líšia rozmiestnením otvorov v trupe, inštalácii hriadeľov na pohov doplnkových zariadení a umiestnení príslušenstva a náhradných dielov.


V roku 1967 padlo rozhodnutie nainštalovať 122 mm húfnicu na pásový podvozok. Konštruktéri Charkovského traktorového závodu sa rozhodli použiť ako podvozok pásový ťahač MT-LB, ktorý vyrábali od roku 1964. Nakoľko uvedený podvozok v pôvodnej modifikácii nespĺňal požadované vlastnosti (najmä z hľadiska nosnosti a priechodivosti), došlo k jeho modifikácii a predĺženiu trupu o 1 pojazdové koleso. Na takto modifikovanom podvozku MT-LB, označenom MT-LBuš (МТ-ЛБуш), vývojové označenie Izdelije 26 (изделие 26), boli v auguste 1969 predstavené prvé prototypy sa samohybnej húfnice a po ukončneí skúšok sa začala ich sériová výroba.


V tomto období sa pripravovali projekty viacerých prostriedkov automatizácie velenia pre jednotky delostrelectva a vojskovej protivzdušnej obrany. Tieto prostriedky museli byť schopné pôsobiť priamo na prednej línii dotyk s protivníkom a teda okrem dostatočného vnútorného proetsoru museli disponovať aj pancierovou ochranou a súčasne museli byť schopné držať krok s mevchanizovanými a tankovými vojskami, v zostave ktorých mali pôsobiť. Pôvodné MT-LB, aj keď disponovalo ochranou a mobilitou neposkytovalo dostatočný priestor, ale modifikácia MT-LBuš týmto priestorom už disponovala. Začiatkom 70-tych rokov 20. storočia teda konštruktéri zobrali podvozok MT-LB a s označením Izdelije 10 (изделие 10) začali vyvíjať platformu pre potreby systémov velenia a prieskumu so zvýšenou priechodnosťou.


Vývoj prebiehal v Charkovskom traktorovom závode. Zatiaľ čo pri 2S1 Gvzdka bola primárna potreba zvýšiť nosnosť a stabilitu vozidla tak,a by "unieslo" nástavbu v zadnej časti, pri projekte Izdelije 10 bola požaidavka aj na zväčšenie vnútroného priestoru. Konštruktéri preto okrem predĺženia korby o 810 mm riešili aj jej iné tvarovanie s cieľom maximálne navýšiť vnútorný objem bez zásadej zmeny vonkajších rozmerov (šírka, výška). Vzhľadom k nárastu hmotnosti (predĺženie a vlastná hmotnosť plánovanej aparatúry) bol súčasne riešený aj narast výkonu motora.


Transportér sa skladá z vlastnej korby, motorového a prevodového ústrojenstva, podvozkovej časti, elektroinštalácie, pneumatického systému, príslušenstva a náhradných dielov.
Samotná korba je vnútornými priehradkami rozdelená (smerom spredu do zadu) na úsek prevodovky, úsek riadenia, motorový úsek a nákladný (pracovný) úsek v zadnej časti.


Vozidlo poháňa 4-taktný, vodou chladený, dieselový prepĺňaný motor JaMZ-238N (ЯМЗ-238Н). Motor má oproti verzii použitej v MT-LB zýšený výkon z 240 k na 300 k. Chladenie motora je nútené, odstredivé vodné čerpadlo je poháňané klinovým remeňom z výstupu kľukového hriadeľa, ventilátor chladenia je poháňaný klinovým remeňom z výstupu kľukového hriadeľa cez kužeľovú prevodovku. Chladič je lamelovo-rúrkový. Pre uľahčenie štartovanie motora pri nízkych teplotách je motor vybavený externým ohrevom PŽD-44 (ПЖД-44), zabezpečujúcim zohriatie prevádzkových kvapalín pred štartom. Mazací systém motora je vybavený hrubým (kovové sitko) a jemným (odstredivým) filtrom. Okrem toho je v mazacom systéme turbodúchadla namontovaný olejový filter s vymeniteľným filtračným prvkom. Systém čistenia vzduchu zabezpečuje prevádzku motora až do hodnoty prašnosti 2 g/m³.


Prevodové ústrojenstvo pozostáva zo spojky, strednej prevodovky, centrálneho kardanového hriadeľa, hlavnej prevodovky, ozubených hriadeľov, bŕzd a mechanizmu riadenia otáčania. Spojka je suchá, trecia, dvojdisková s prítlačnými pružinami rozmiestnenými po obvode. Zo strednej prevodovky je cez kužeľový prevod poháňané čerpadlo na odvod vody z trupu s výkonom 450 l/min. Otáčanie vozidla zabezpečuje dvojica planetových prevodoviek, každá vybavená trecou spojkou.


Podvozok vozidla je tvorený siedmimi pojazdovými kolesami, hnacieho a vodiaceho kolesa s napínacím zariadením a dvoch podporných kladiek na každej strane. Každé pojazdové koleso je odpružené torznou tyčou s vyvažovačom, pričom prvý a posledný pár je vybavený hydraulickým tlmičom. Vozidlo pláva, plávanie je zabezpečené pomocou nástavcov pohybom pásov.


Elektroinštalácia pozostáva z dvojice batérii (kyselinové, typ 6ST-190TR / 6СТ-190ТР), generátora G290V-0, regulačného relé a štartéra. Zo spotrebičov sú vo vozidle ďalej použité elektrické ohrievače, stierače čelného skla, dúchadlá filtroventilačného zariadenia, ventilátory osádky, osvetlenie a ohrievač motora (žhaviace sviečky) OV-65 (ОВ-65).
Filtračno ventilačné zariadenie zabezpečuje činnosť vozidla v zamorených priestoroch. Pozostáva z odstredivého kompresoru VNTS-200 s inerciálnym čistením vzduchu a filtra FTP-200M Zariadenie dokáže prečistiť 200 m³vzduchu za hodinu.


Vozidlo je prepraviteľné letecky lietadlami An-12B, An-22, Il-76 a pod.


Na báze ťahača bolo realizovaných viacero prostriedkov bojovej podpory - od zástavby rádiolokátorov, ASV, rôznych prieskumných prostriedkov až po sanitné vozidlo.

Zdroje: www.russianarms.ru
ru.wikipedia.org