Řím (starověký) (RIM)
Články
9. 8. 378 AD vyrazil východorímsky cisár Valens z Adrianopola s armádou 25 000 pešiakov aby zničil vojsko gótskeho rebela Fritigerna (gótsky Frithugairns). Večer toho istého dňa ležal na bojisku, spolu s tretinou svojej armády. Ammianus Marcellinus túto porážku nazval najhoršou od Hanibalovho víťazstva pri Cannae. Ako mohli gótski utečenci spoza Dunaja, ktorí až do tejto chvíle boli v defenzíve poraziť dobre vyzbrojenú a vycvičenú rímsku armádu?
Bitva na řece Trebia se odehrála v prosinci 218 př. n. l. v rámci punských válek. Střetla se v ní kartaginská armáda pod vedením Hannibala a římská armáda pod vedením Sempronia Longa. Římské vojsko zde utržilo zdrcující porážku a Hannibal zde prokázal své geniální vlohy. Tato bitva vedla k bitvě u Kann, která se ukázala jako nejhorší katastrofa pro římskou armádu, a Hannibalovo jezdectvo zde ukázalo své nesporné kvality oproti jízdě římské.
S vojnami sú zákonite spojení aj veľkí bojovníci. Dnes by som chcel predostrieť krátky portrét muža, ktorý v dejinách vojenstva určite má svoju pozíciu. Je to Iulius Caesar, muž ktorý si pokoril Galiu, porazil Germánov, vyhral mnoho bitiek občianskej vojny a zároveň zakončil dejiny Starovekého Egypta. V dejinách staroveku mu môžu konkurovať zrejme len takí muži ako Alexander Veľký, Scipio Africanus, či Traianus. Preto sa pozrime na tohto muža, ktorý takmer nepoznal porážku a v najhoršej situácii si zachoval chladnú hlavu. Zároveň to však bol muž oveľa väčších kvalít v cnosti ako neskôr Napoleon, porovnávať ho s Hitlerom je vôbec chybou, Caesar mal vždy rozmer, ktorý ho robil veľkou postavou histórie a staval ho nad mnohých chladných diktátorov.
Gaius Iulius Caesar pochádzal zo starého patricijského rodu. Sám z hrdosťou ozajstného Rimana odvodzoval svoj rod od polo legendárnych rímskych kráľov, až bohov. Čo sa týka Caesarovej matky Aurelie, tá pochádzala síce z plebejského, ale zato veľmi váženého rodu Aureliovcov.
Caesar sa opäť pokúsil stať sa Pompeiovou pravou rukou, robil všetko preto, aby Pompeius nenadviazal blízke vzťahy so senátom, aby si tým Caesar upevnil svoje postavenie. Caesar podporil návrh, aby sa Pompeiovi povolilo kandidovať na konzulát za neprítomnosti. Zabránil tomu však odvážny Cato, ktorého nato skoro zabili.
Je zaujímavé, že jediným záznamom účastníka z Caesarovho ťaženia v Galii sú Zápisky o vojne galskej, ktoré nenapísal nik iný ako samotný Caesar a potom z nich plytvali takí historici ako Plutarchos. Pretože sa však nechcem dlho zaoberať rozoberaním tohto diela, ktoré je síce pre historika zaujímavé, ale pre laika a obdivovatelia histórie predsa len nudné uvediem len toľko, že Caesar síce nebol úplne objektívny, ale nemohol byť ani subjektívny a vymýšľať si, pretože medzi vojakmi mali svojich ľudí senátori, Cicero i Catón.
Po návrate s Británie čakala Caesara zatiaľ najťažšia zo všetkých skúšok, ktoré prežil v Galii. Na konci ťaženia roku 54 p. nl. sa začalo veľké galské povstanie.
Kocky boli naozaj hodené. Zaujímavé je, že z celej občianskej vojny máme záznamy len z Ceasarových Zápiskov o vojne občianskej a Cicerónovu korešpondenciu. Hneď po prekročení Rubiconu 10. januára roku 49 p. nl. padla prvá rímska pevnosť Arminium, kde poslal Caesar svojich vojakov už dopredu. Ukázalo sa, že Pompeius nemá armádu, ktorou by mohol Caesara zastaviť.
Po návrate od Thapsu a Utiky do Ríma sa caesar postaral predovšetkým o to, aby zapôsobil dobrým dojmom a určitým smerom ovplyvnil verejnú mienku. Vystupoval pred ľudom aj v senáte, zdôrazňoval, že nemá nijaké tyranské zámery a vyzdvihoval svoje úsilie o zvýšenie blahobytu na úkor podmanených území.
Vo voľbách na rok 44 p.nl. boli za konzulov zvolení Caesar a Marcus Antonius. Roku 44 sa Caesar stal 4 raz diktátor a 5 krát konzul. Jeho postavenie sa zdalo byť nesporné. Nové pocty, ktoré mu udelil senát, zodpovedali už nielen kráľovskému majestátu, ale jednoducho zbožstveniu. V atmosfére nekonečných čestných aktov a uznesení, v situácii všeobecnej servilnosti sa čoraz častejšie šírili reči o Caesarovi a kráľovskom venci, pričom diktátorovi najbližšie osoby svojim takmer provokačným správaním poskytovali dôvody pre podobné chýry.
Zoznam najvýznamnejších bitiek, ktoré sa odohrali od dobytia Ríma galským kráľom Brennom až po dobytie Constantinopolu Mohammedom II.
Neďaleko Alise-Sainte Reine vo Francúzsku, 32 míľ severozápadne od Dijonu vybojoval G.Iulius Caesar jednu z legendárnych bitiek histórie. Jeho protivník, Vercingetorix, náčelník Avernov vytvoril veľkú konfederáciu Galských kmeňov, aby vytlačil Rimanov raz a navždy z vojnou spustošenej krajiny. Galovia mali početnú prevahu šesť ku jednej. Caesar vybudoval sériu opevnení, ktoré vyrážali dych aj Rimanom zvyknutým na podobné obliehacie práce.
Neodmyslitelnou součástí vojenského prostředí je zvyk odměňovat obzvláště statečné činy vyznamenáním, která nositeli zajišťují jednak určitě reálné výhody, jednak morální kredit. Podobnou praxi znali i staří Římané.
Rímsky svet sa bol od januára 49 BC až po Pharsalus (9. august , 48 podľa rímskeho kalendára,6.jún podľa juliánskeho), rozdelený občianskou vojnou medzi Pompeiom a Caesarom na dva tábory. Vojna sa viedla so striedavým šťastím v Afrike, Itálii, Galii, Hispánii a presunula sa aj do Grécka.
Chcete se dozvědět něco o jednom z nejlepších vojevůdců starověku? Víte něco o muži, který si zaslouží být spojován s těmi nejlepšími z nejlepších ve svém řemesle?
Výstroj rímskeho legionára som sa pokúsil vymenovať v predchádzajúcom článku. Dnes skúsim v krátkosti opísať spôsob, akým Rimania budovali svoje vojenské tábory.
Gladiátoři jsou složkou římské kultury, která je v obecném povědomí o starém Římě asi nejrozšířenější. O gladiátorech existuje nesčetné množství mýtů a polopravd, se kterými se, třeba nevědomky, někdy setkal snad každý z nás. Tento článek se snaží pojednat o gladiátorech za římské republiky bez mytizování a pokud možno bez zkreslování, i když s tak velkým odstupem času je těžké zpod nánosů legend vytáhnout na světlo skutečná fakta. Mohu pouze slíbit, že jsem se o to pokusil jak nejlépe jsem dovedl.
Prinášam zoznam výstroje a výzbroje rímskeho ťažkodenca z obdobia 1.storočia po Kristovi. Je to výstroj radového pešiaka. Výstroj dôstojníkov a poddôstojníkov sa vo viacerích bodoch líšila. Légia bola jedným z najefektívnejších vojenských útvarov v dejinách vojenstva a legionári sa stali povestní svojou húževnatosťou a fyzickou kondíciou. Po reformách, ktoré v prvom pred Kristom urobil v armáde Gaius Marius sa profesionálna armáda stala základom, na ktorom budoval každý uchádzač o vládu nad Rímom. Čo teda títo “tvorcovia dejín” používali v svojom každodenom živote?
Témata
Podkategorie