RUS - BTZ-3

BTZ-3 (БТЗ-3)

Požiadavka na vývoj prostriedku schopného prepravovať a doplňovať palivo aj v tesnej blízkosti bojoých operácií (v dotyku s protivníkom) bola zo strany predstaviteľov Sovietskej armády vznesená na základe bojových skúseností z Afganistanu, ale ukončenie angažmá ZSSR v tejto krajine v roku 1989 všetky práce v tejto oblasti prerušili.

Požiadavka bola opäť vznesená počas 1. rusko-čečenskej vojny v rokoch 1994-1996. Zadanie na vývoj prostriedku schopného zabezpečiť prepravu a doplnenie paliva aj v oblastiach s nepriateľskou aktivitou bolo postúpené Petrohradskej Konštrukčnej kancelárii špeciálneho strojárenstva (KBSM), vedúcim projektu bol A. V. Pantelejev.

Konštruktéri postupne predstavili viacero rôznych projektov špeciálne skonštruovaných obrnených vozidiel, ale zodpovední funkcionári ministertva obrany sa nakoniec rozhodli pre osvedčený podvozok BMP-1 s úpravami, ktoré boli schopné realizovať Opravárenské podniky rezortu obrany.

Konštrukčná kancelária postavila dva prototypy. Jeden bol podrobený vojskovým skúškach na polygóne, druhý sa priamo zúčastnil bojových operáacií na území Čečenska. Vozidlo bolo pripravené do sériovej výroby od roku 2001, pričom realizáciu konverzie bojového vozidla pechoty BMP-1 na cisternu boli schopné realizovať Vojenské opravárenské podniky (výrobu ale určitú dobu ponúkal aj KBSM vo svojej divízii zameranej na výrobu zariadení pre petrochemický priemysel).

Konštrukčne ide o podvozok BMP-1 s odstránenou vežou, zachované sú pracoviská vodiča a veliteľa. Vozidlo je vybavené rádiostanicou typovej rady R-123. Pancierová chrana vozidla, ochrana proti ZHN a protipožiarna ochrana je rovnaká ako u BMP-1, vozidlo si zachovalo schopnosť plavby. Vo vnútornom priestore sú inštalované nádrže na prepravu paliva (do 3000 l) a olejov (do 100 kg) spolu s príslušnou armatúrou na výdaj a prečerpávanie paliva (ventily, čerpadlá, filtre, výdajné zariadenie PK-32). Vozidlo je schopné prečerpávať palivo do zásobníkov, alebo vydávať palivo priamo do palivových nádrží či kanistrov techniky celkovou rýchlosťou 150 l/s pri teplotách od -30°C do +30°C. K zabezpečeniu výdajného miesta disponuje celkom 9 m príslušnej armatúry. Vycvičená obsluha dokáže pripraviť vozidlo k výdaju paliva (alebo k opusteniu stanovišťa) do 3 minút.

Výhodou uvedeného riešenia je relatívne dobrá odolnosť pred účinkami črepín granátov a streľby z ručných zbraní, čo zvyšuje možnosť prežitia cisterny v blízkosti bojovej línie. Rovnako použitý podvozok zabezpečuje dobrú priechodnosť terénom (podstatne lepšiu ako bežné automobilové cisterny) a dostupnosť náhradnýchdielov a možnosti opravy aj v poľných podmienkach. Pancierovanie ale nechráni pred špeciálnym strelivom a ani pred účinkami reaktívnych granátov a PTRS. Čiastočnou nevýhodou je objem prepravovaného paliva, ktorý nedosahuje objemu ktorý majú štandartné kolesové autocisterny. Pásový podvozok je náročnejší na údržbu a napriek lepšej priechodnosti má velkovo menší priebeh kilometrov, čo celkovo zvyšuje náklady na prepravu paliva. Tiež charakteristický tvar vozidla (absencia veže) spoľahlivo nepriateľskému prieskumu dokazuje, že ide o špeciál ktorému je treba venovať viac pozornosti a ktorého zničenie môže sťažiť bojovú činnosť.

Napriek pozitívnym skúsenostiam sa ale sériová výroba v rámci Ruskej armády pravdepodobne neralizovala a rovnako nie je známe, že by sa vozidlo podarilo umiestniť na špecializovanom trhu pre petrochemický priemysel o ktorý sa snažil výrobca prototypov (ponuka výroby BTZ-3 bola už z internetovej stránky výrobcu stiahnutá a je dostupná len cez webový archív). Jeden z vyrobených exemplárov je v súčasnej dobe súčasťou techniky vystavenej v parku Patriot v Moskve.

Zdroj: otvaga2004.ru
topwar.ru

Niekoľko fotografií BTZ-3 z parku Patriot.

Autor: Vitalij Kuzmin
Zdroj: www.vitalykuzmin.net

Niekoľko fotografií BTZ-3 z parku Patriot (pokračovanie).

www.vitalykuzmin.net