Polikarpov VIT - přehled verzí
Polikarpov VIT-1
Polikarpov VIT-2
Polikarpov SPB
Popis:
Polikarpov VIT-1/SVB/MPI-1 (Vozdušnyj Istrebiťeľ Tankov, Samoľot Vozdušnovo Boja, Mnogomestnyj Pušečnij Istrebiťeľ)
Tento trojmiestny viacúčelový celokovový dolnoplošník, skonštruovaný N. N. Polikarpovom ako vzdušný stíhač tankov, strmhlavý bombardér a kanónový stíhač bol vybavený dvoma motormi M-103. Na svoju dobu (1937) mal mohutnú výzbroj - dva kanóny Špitalnyj kalibru 37 mm namontované v koreňoch krídel pri trupe, jeden pohyblivý kanón ŠVAK kalibru 20mm s odmerom ±10° inštalovaný v nose lietadla a jeden guľomet ŠKAS v zadnej veži. V bombovnici umiestnenej v trupe bolo možné umiestniť 600 kg bômb a na vonkajších závesoch pod krídlami 2x 500kg. Rozpracovaných bolo sedem rôznych variant výzbroje. Podvozok sa zaťahoval smerom dozadu do motorových gondol, ostruhové koliesko bolo pevné (nezaťahovalo sa). Prvý let bol vykonaný v lete roku 1937, pričom sa podarilo dosiahnuť rýchlosť viac ako 450 km/hod, dolet bol 1000 km. Okrem prototypu viac exemplárov postavených nebolo. Bolo rozhodnuté namontovať na lietadlo motory o väčšom výkone a vykonať niekoľko konštrukčných zmien. Výsledkom však už bol natoľko pozmenený exemplár, že dostal označenie VIT-2.
Polikarpov VIT-2
Konštrukcia trupu a krídel zostala rovnaká ako u VIT-1. Podstatnou zmenou bola dvojitá chvostová plocha a montáž výkonnejších motorov M-105 o výkone po 1050 konských síl. Na podvozku pribudli kryty podvozkových nôh, ktoré po zatiahnutí podvozku uzatvárali podvozkové šachty a prispievali tak k lepšej aerodynamike stroja. Výzbroj bola oproti predchodcovi omnoho silnejšia, pretože okrem dvoch kanónov Špitalnyj kalibru 37 mm namontovaných v koreňoch krídel pri trupe a jedného pohyblivého kanónu ŠVAK kalibru 20 mm s odmerom ±10° inštalovaného v nose lietadla a ovládaného šturmanom, sa predpokladala montáž ďalších dvoch pevných kanónov ŠVAK kalibru 20mm v krídlach (na skúšobnom lietadle neboli namontované) a dvoch guľometov ŠKAS pre streľbu zo spodného trupového streliska. Tiež výzbroj zadného strelca bola posilnená - namiesto guľometu ŠKAS ovládal teraz pohyblivý kanón ŠVAK kalibru 20mm. Náklad bômb bol rovnaký ako u predchodcu.
Prvý skúšobný let vykonal pilot V. P. Čkalov dňa 11.5.1938. Letové skúšky dopadli výborne - bola dosiahnutá rýchlosť 513 km/hod vo výške 4500 m a bolo rozhodnuté zahájiť sériovú výrobu s tým, že časť výzbroje bude odobratá, aby sa tak zvýšila rýchlosť a dostup lietadla, čo súviselo so zamýšľanou zmenou jeho účelu - na rýchly a strmhlavý bombardér. Od sériovej výroby sa nakoniec upustilo a získané skúsenosti poslúžili pri konštrukcii Polikarpovovho rýchleho strmhlavého bombardéra SPB (Skorostnyj Pikuruščij Bombardirovščik).
Polikarpov VIT-?
Pre úplnosť treba spomenúť i nerealizovaný projekt VIT vo variante lietadla dlhého doletu s dvoma motormi M-105. Výzbroj bola demontovaná a stroj bol vybavený dvoma prídavnými nádržami. Dolet bol vypočítaný na 7900 km pri rýchlosti 350 km/hod a 6200 km pri rýchlosti 500 km/hod.
zdroj: Šavrov, V.B.: Istorija konstrucij samolotov v SSSR 1938-50, Mašinostrojenije, 1988