Pešek, Josef

Generál šéf intendanstva Josef Pešek



* 05.02.1884, Chudenice
+ 16.05.1953, Leopoldov




Josef Pešek sa narodil 5.2.1884 v obci Chudenice, kde strávil aj svoje detstvo. V Přešticiach absolvoval miestnu mešťanskú školu.Po nej absolvoval dvojročnú obchodnú školu v Mělníku, ktorú ukončil v roku 1889. Po škole nastúpil ako jednoročný dobrovoľník do 102. c. a k. pešieho pluku. Potom pracoval ako robotník Elektronickej akciovej spoločnosti. Napriek tomu, že bol v roku 1912 prepustený z armády ako služby zbrani neschopný, bol v apríli 1915 okresným doplnkovým veliteľstvom v Písku odvedený. Narukoval na taliansky front, kde bol v novembri 1915 povýšený na podporučíka. O trinásť dní neskôr bol v bitke pri Marcoline zajatý. Absolvoval internáciu vo viacerých zajateckých táboroch, kde sa prihlásil do československého zahraničného vojska a vo februári 1918 odišiel s pracovnými prápormi na taliansky front.


Po zložení skúšky na štábneho dôstojníka bol v septembri 1918 povýšený do hodnosti poručíka a stal sa veliteľom 6.roty II.práporu, 32. čs.streleckého pluku. Po bitke pri Doss´Alto bol menovaný veliteľom roty a 30.novembra 1918 povýšený na kapitána. Po návrate do Československa sa zúčastnil bojov proti maďarským vojskám na Slovensku, kde bol vo februári 1919 menovaný veliteľom 32. streleckého pluku v Rožňave. V marci 1919 bol prevelený na ministerstvo národnej obrany ako referent 24. oddelenia pre zásobovanie armády na Slovensku. Už v máji 1919 bol povýšený na majora a ustanovený za zástupcu prednostu správneho odboru ministerstva obrany.


Do československej armády bol prijatý ako dôstojník z povolania, v hodnosti majora v decembri 1919. V októbri 1920 bol menovaný prednostom správneho odboru ministerstva vnútra a zakrátko bol preložený medzi dôstojníkov intendanstva. Skoro súčasne bol povýšený do hodnosti podplukovník a o rok neskôr do hodnosti plukovník. Dňa 28.júna 1923 ho prezident republiky vymenoval do hodnosti generála intendanstva V. hodnostnej triedy. Medzi dôstojníkmi a nadriadenými mal výbornú povesť, charakterizovali ho ako dôstojníka pevného charakteru, ktorému je možne zveriť tie najdôležitejšie a najdelikátnejšie úlohy. Spokojný s jeho prácou boli aj ministri obrany, ktorý si ho cenili pre jeho usilovnosť, starostlivosť, iniciatívu. Bol hodnotený ako schopný dôstojník, ktorý vedie svoje oddeleni s mimoriadnym úspechom, má obsiahle vedomosti v hospodársko-správnom odbore a financiách.


Od júla 1936 bol na zdravotnej dovolenke a k 1.1.1937 bol preradený do výslužby ako vojenskej služby neschopný. Aj napriek svojmu zdravotnému stavu sa počas nacistickej okupácie aktívne zapojil do odbojovej činnosti, viedol v rokoch 1944-1945 odbojovú skupinu vyšších štábnych dôstojníkov. Počas májového povstania,až do júna 1945 v Prahe bol aktívny pri III. odbore ministerstva obrany. Po vojne kvôli svojmu vysokému veku už nebol reaktivovaný. Armádnej problematike zostal aj napriek tomu verný, pracoval v brannej komisii narodno-sociálnej strany.


Už pred rokom 1948 bol za svoje aktivity sledovaný vojenským obranným spravodajstvom a po februári 1948 bol aj napriek svojej opatrnosti, po viacerých provokáciach proti svojej osobe zatknutý v apríli 1949. V auguste 1949 bol vo vykonštruovanom procese rozsudkom štátneho súdu, v spojení z rozsudkom Najvyššieho súdu z mája 1950, odsúdený za špionáž a protištátnu činnosť na 12 rokov odňatia slobody, peňažnú pokutu, prepadnutie majetku a stratu občianskych práv. V januári 1951 bol degradovaný na vojaka v zálohe a bolo mu zastavené vyplácanie výsluhového dôchodku a iných peňažných náležitostí. Krátko po vynesení rozsudku bol prevezený do väzenia v Leopoldove, kde po týraní a mučení väzenskými dozorcami zomrel na vyčerpanie.


V obnovenom trestnom konaní bol uvedený rozsudok zrušený a rozsudkom vojenského kolégia Najvyššieho súdu z februára 1955 bol uznaný vinným za pokus pomôcť velezrade a bol odsúdený na šesť rokov odňatia slobody, prepadnutie majetku a stratu občianskych práv. V júni 1970 zvláštny senát mestského súdu v Prahe zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a oslobodil ho spod obžaloby. Krajská prokuratúra v Prahe, ktorá vec preskúmavala vzhĺadom k úmrtiu vec odložila a sťažnosť pre porušenie zákona nepodala.


Josef Pešek bol dvakrát ženatý a mal 3 deti.
Ovládal okrem češtiny, nemčinu, francúzštinu a taliančinu




prameň,foto:
www.sumavanet.cz