Jozef Pajor
- komunistický aktivista, vedúci predstaviteľ Federácie proletárskej telovýchovy v Košiciach
nar.: 7.3.1910, Košice
zomr.: 1945, Dautmergen (koncentračný tábor)
Jozef Pajor sa narodil v Košiciach, kam sa jeho rodičia prisťahovali z Poľska v období veľkého vysťahovalectva. Mal troch súrodencov Helenu, Máriu a Františka. Vychodil šesť tried základnej a tri triedy meštianskej školy, samozrejme maďarskej, keďže iná nebola. Pretože na ďalšie štúdium nemali rodičia dostatok peňazí, po skončení školy pracuje mladý Pajor s otcom v tehelni, kde sa začína pod vplyvom okolia formovať jeho komunistický svetonázor.
V Košiciach, kde Pajor žije, má Komunistická strana Československa silné postavenie - do jej radov vstúpilo v jeseni roku 1921 3344 členov, čo bolo takmer 80% všetkých košických robotníkov. Nečudo, že v takomto radikálnom prostredí vyrastajúci Pajor nestojí bokom a taktiež sa zapája do robotníckeho hnutia. Spočiatku len ako člen a neskôr aj funkcionár Federácie robotníckej telocvičnej jednoty - FRTJ, čo bola robotnícka športová organizácia, v ktorej radoch sa stretávala košická mládež (v roku 1926 bola FRTJ premenovaná na Federáciu proletárskej telovýchovy - FPT). Spoločné výlety a cvičenia mládeže sa väčšinou končili politickými prednáškami, ktoré viedol aj Pajor. Stretnutia sa najčastejšie konali na miestach známych aj súčasným Košičanom- v Čermeľskom údolí, na Alpinke, pri ťahanovskom tuneli, na brehoch Hornádu. Okrem činnosti v FPT sa Pajor angažuje v Komsomole, v Spolku robotníckych divadelných ochotníkov v Československu a tiež v robotníckom spevokole. Za svoju činnosť sa už v roku 1934 ocitá vo väzení, pretože spoločne s hosťujúcimi sovietskymi športovcami spieval v uliciach Košíc revolučné piesne.
Vzhľadom na to, že Pajor postupne pracuje ako vulkanizér, rozvážač ľadu a pomocný obchodník, má dostatok priestoru na to, aby sa aj po vypuknutí vojny stýkal s ľuďmi, a aby na nich politicky pôsobil a rozdával im komunistické letáky. Táto jeho činnosť však neunikne pozornosti maďarských úradov. Dňa 7.5.1940 sa dostáva pod policajný dozor a 21.5.1940 je uväznený. Po prepustení sa skrýva u svojej budúcej manželky Alžbety, a pretože maďarská polícia začala vlnu zatýkania uniká do Budapešti pod krycím menom Miško Jánoš (použil meno a doklady manžela sestry Heleny). Tu sa opätovne zapája do odbojovej práce a využíva to, že ako obchodný pomocník sa môže bez podozrenia stýkať s rôznymi ľuďmi. Vďaka predchádzajúcim kontaktom v Košiciach, zabezpečuje pre ilegálnych pracovníkov rodné listy, potravinové lístky alebo aj priamo potraviny. Práve vďaka týmto dokladom, ktoré z Košíc do Budapešti prenáša jeho manželka, sa mohli v Budapešti prihlásiť na pobyt a zamestnať mnohí odbojári.
V septembri/září 1943 vďaka činnosti slovenských i maďarských konfidentov gestapo pri veľkej akcii zatýka celý Ústredný výbor komunistickej strany Maďarska a zároveň je zatknutých ďalších cca 600 osôb. Medzi nimi i Jozef Pajor. V súdnom procese, ktorý sa konal začiatkom roku 1944 je Pajor odsúdený na sedem rokov žalára.
Trest vykonáva od 21.12.1943 do októbra/října 1944 v Székesfehérvári a od 19.10. do 7.11.1944 v Komárne. Odtiaľ je odtransportovaný do koncentračného tábora v Dachau a po určitom čase do tábora Dautmergen, ktorý bol pobočným táborom koncentračného tábora Natzweiler-Struthof. Tam je jedného dňa vybratý do skupiny práceschopných, ktorú vojaci odvádzajú na "pracovisko". Nikto zo skupiny sa späť nevrátil...
Na jeho počesť je v Košiciach pomenovaná jedna z ulíc.
zdroj:
Rybička, J.; Luco,M.: Odsúdený nezomiera /Jozef Pajor federát komunista/, vydavateľstvo Šport, Bratislava 1981
- komunistický aktivista, vedúci predstaviteľ Federácie proletárskej telovýchovy v Košiciach
nar.: 7.3.1910, Košice
zomr.: 1945, Dautmergen (koncentračný tábor)
Jozef Pajor sa narodil v Košiciach, kam sa jeho rodičia prisťahovali z Poľska v období veľkého vysťahovalectva. Mal troch súrodencov Helenu, Máriu a Františka. Vychodil šesť tried základnej a tri triedy meštianskej školy, samozrejme maďarskej, keďže iná nebola. Pretože na ďalšie štúdium nemali rodičia dostatok peňazí, po skončení školy pracuje mladý Pajor s otcom v tehelni, kde sa začína pod vplyvom okolia formovať jeho komunistický svetonázor.
V Košiciach, kde Pajor žije, má Komunistická strana Československa silné postavenie - do jej radov vstúpilo v jeseni roku 1921 3344 členov, čo bolo takmer 80% všetkých košických robotníkov. Nečudo, že v takomto radikálnom prostredí vyrastajúci Pajor nestojí bokom a taktiež sa zapája do robotníckeho hnutia. Spočiatku len ako člen a neskôr aj funkcionár Federácie robotníckej telocvičnej jednoty - FRTJ, čo bola robotnícka športová organizácia, v ktorej radoch sa stretávala košická mládež (v roku 1926 bola FRTJ premenovaná na Federáciu proletárskej telovýchovy - FPT). Spoločné výlety a cvičenia mládeže sa väčšinou končili politickými prednáškami, ktoré viedol aj Pajor. Stretnutia sa najčastejšie konali na miestach známych aj súčasným Košičanom- v Čermeľskom údolí, na Alpinke, pri ťahanovskom tuneli, na brehoch Hornádu. Okrem činnosti v FPT sa Pajor angažuje v Komsomole, v Spolku robotníckych divadelných ochotníkov v Československu a tiež v robotníckom spevokole. Za svoju činnosť sa už v roku 1934 ocitá vo väzení, pretože spoločne s hosťujúcimi sovietskymi športovcami spieval v uliciach Košíc revolučné piesne.
Vzhľadom na to, že Pajor postupne pracuje ako vulkanizér, rozvážač ľadu a pomocný obchodník, má dostatok priestoru na to, aby sa aj po vypuknutí vojny stýkal s ľuďmi, a aby na nich politicky pôsobil a rozdával im komunistické letáky. Táto jeho činnosť však neunikne pozornosti maďarských úradov. Dňa 7.5.1940 sa dostáva pod policajný dozor a 21.5.1940 je uväznený. Po prepustení sa skrýva u svojej budúcej manželky Alžbety, a pretože maďarská polícia začala vlnu zatýkania uniká do Budapešti pod krycím menom Miško Jánoš (použil meno a doklady manžela sestry Heleny). Tu sa opätovne zapája do odbojovej práce a využíva to, že ako obchodný pomocník sa môže bez podozrenia stýkať s rôznymi ľuďmi. Vďaka predchádzajúcim kontaktom v Košiciach, zabezpečuje pre ilegálnych pracovníkov rodné listy, potravinové lístky alebo aj priamo potraviny. Práve vďaka týmto dokladom, ktoré z Košíc do Budapešti prenáša jeho manželka, sa mohli v Budapešti prihlásiť na pobyt a zamestnať mnohí odbojári.
V septembri/září 1943 vďaka činnosti slovenských i maďarských konfidentov gestapo pri veľkej akcii zatýka celý Ústredný výbor komunistickej strany Maďarska a zároveň je zatknutých ďalších cca 600 osôb. Medzi nimi i Jozef Pajor. V súdnom procese, ktorý sa konal začiatkom roku 1944 je Pajor odsúdený na sedem rokov žalára.
Trest vykonáva od 21.12.1943 do októbra/října 1944 v Székesfehérvári a od 19.10. do 7.11.1944 v Komárne. Odtiaľ je odtransportovaný do koncentračného tábora v Dachau a po určitom čase do tábora Dautmergen, ktorý bol pobočným táborom koncentračného tábora Natzweiler-Struthof. Tam je jedného dňa vybratý do skupiny práceschopných, ktorú vojaci odvádzajú na "pracovisko". Nikto zo skupiny sa späť nevrátil...
Na jeho počesť je v Košiciach pomenovaná jedna z ulíc.
zdroj:
Rybička, J.; Luco,M.: Odsúdený nezomiera /Jozef Pajor federát komunista/, vydavateľstvo Šport, Bratislava 1981