SOV - PSNR-1 (1RL125)

Rádiolokátor PSNR-1 slúži k zisťovaniu a sledovaniu pevných a pohyblivých cieľov v bojovom priestore, prípadne ako zabezpečovací prostriedok na odhaľovanie cieľov vo vopred určených perimetroch. Umožňuje manuálne zistiť a určiť vzdialenosť, súradnice (azimut) a aj prípadnú rýchlosť týchto cieľov.


Základné TTD:
nosná frekvencia ... 9GHz
vyžiarený výkon ... 120mW
dlžka impulzu ... 220ns
opakovacia frekvencia ... 4kHz
maximálna uvádzaná meraná vzdialenosť ... 10km (počítadlo pustí do 9980m)
minimálna uvádzaná meraná vzdialenosť ... 33m (počítadlo od 80m)
maximálna rýchlosť pohybujúceho sa cieľa ... 120km/hod
hlbka prepátravaného sektora ... 500/1000m
hmotnosť celej súpravy ... 58kg
obsluha ... 3 osoby
zdroj ... 24V akumulátor


Zloženie súpravy:
Indikátor (blok E02)
Vysielač (blok E01)
Akumulátorový blok (3ks)
Statív s púzdrom
Súprava ZIP
Prepravné bedne (3ks)
Kútový odrážač
Predlžovací kábel
Rozsah pracovnách teplôt: od -40°C do +50°C, pri max vlhkosti 98%,


Vývoj tohto zariadenia začal v roku 1963 a bol dokončený v roku 1965, kedy bolo zaradené do výzbroja Sovietkej armády pod označením "Переносная станция наземной разведки ПСНР-1 "Подъём", neskoršie mu bol pridelený index 1RL125.
Do Československej armády sa dostal až v rokoch 1973-74 a tu zotrval až do svojho nahradenia zariadením PSNR-5 -podstatne prepracovanejším, spoľahlivejším a menej náročným na obsluhu.


Obsluhu tvorili 3 osoby: Veliteľ, operátor a radista.
Samotná prevádzka bola dosť zložitá, pretože azimut a eleváciu antény bolo nutné meniť manuálne otáčaním antény.Zároveň sa azimut dal odčítať iba na stupnici statívu, no vzdialenosť iba na indikátore. Hlbka sledovaného úseku bola meniteľná v dvoch rozsahoch 500/1000m a dvoch rýchlostiach (pomaly/rýchlo). Skenovanie úsekov prebiehalo automaticky, no samotný sledovaný hlbkový úsek (500/1000 m) bolo možné, a v podstate aj nutné presúvať v celom meranom úseku (80 m-9 km) iba ručne, súčasne aj s pomalým manuálnym otáčaním anténneho bloku (vysielača).Až pri zachytení cieľa sa dala manuálne na značku odmerať jeho vzdialenosť. Ak do toho pripočítame ešte neustále zakresľovanie do mapy, výpočet rýchlosti cieľa, plus hlásenia v reálnom čase veleniu, trojčlenná osádka mala čo robiť... Pre porovnanie, jeho priamy nástupca zariadenie PSNR-5 už danú meraciu činnosť vykonával kompletne sám a jeho hlbka sledovaného úseku bola 5 km, až na zistenie presnej vzdialenosti - to sa tiež odmeriavalo ručne.


V súprave sa nacháza aj zameriavací ďalekohľad - na zameranie blízkych cieľov a kalibráciu vysielača a takisto aj jeden tzv. kútový odrážač, používaný takisto na kalibráciu. V poduške antény je pri preprave umiestnený planžet, na presné určovanie a zakresľovanie polohy cieľov do vloženej mapy. Na vtedajšiu dobu muselo ísť o dosť pokrokové a aj drahé zariadenie, kvalita spracovania je na vynikajúcej úrovni, v samotnom zariadení sú použité len štyri elektrónky (okrem obrazovky a magnetronov), všetké ostatné obvody sú už na báze tranzistorov a polovodičov, samozrejme nešetrilo sa ani s drahými kovmi.
Súpravu bolo možné prepravovať a vysádzať pomocou GK-30 či nákladneho kontajnera PDMM47.


Výrobcom je závod Arsenal, hlavný konštruktér Ja. Ch. Černobrod (Я.Х. Черноброд).

Zdroj: Sovietsky predpis z 1979roku, vlastné zistenia
Foto: vlastné

P.S.:Ak by niekto vedel, koľko týchto zariadení sa zachovalo v zbierkach v SR a ČR a poskytol mi túto info, budem rád.