PS - Projekt 122 [kód NATO: Kronstadt]

Špecifikácia stíhača ponoriek (v sovietskej terminológii Bolšij ochotnik - veľký lovec) projektu 122 bola dokončená 02.03.1939. Trup s výtlakom 216,4 t mal byť konštruovaný z ocele s využitím zvárania, pohon mali tvoriť 3 dieselové motory z 9D (38-NRN-8) z produkcie Kolomenského závodu s výkonom po 1120 hp/600 ot/min. Max. rýchlosť lode mala dosahovať 22,5 uzla (23,5 uzla pri krátkodom zvýšení vykonu). Zásoba paliva 14,5 t (cca 18125 l). Loď mala byť vyzbrojená 76mm kanónom 34K, dvomi 12,7mm guľometmi DŠK a jedným dvojhlavňov=ym guľometom DŠK. Na boj proti ponorkámmali slúžiť hlbinné bomby - 16 ks veľkých hlbinných bômb s hmotnosťou po 180 kg a 40 malých po 40 kg.


V roku 1940 došlo k revízii požiadaviek na stíhač ponoriek. Vojenské námorníctvo požadovalo rozšírenie hlavňovej výzbroje (2 x 76mm kanón), aj celkového počtu nesených hlbinných bômb (18-24 veľkých a 36-48 ks malých). Ako nedostatok sa javila aj neschopnosť stíhača ponoriek aktívne vyhľadávať ciele pod hladinou, nakoľko absentoval sonar. Uvedené požiadavky vyústili do upraveného projektu s označením 122-A. Nakoľko výroba plavidiel už prebiehala, bolo rozhodnuté plavidlá vo vysokom stupni rozostavanosti dokončiť pre potreby Pohraničných vojsk a ešte nedokončené lode upraviť a dokončiť podľa špecifikácii Projektu 122-A.


Lode projektu 122, vzhľadom k svojej veľkosti sa mohli vyrábať aj v menších lodeniciach na vnútrozemských riekach. Na ich výstavbu boli spočiatku vyčlenené priestory v lodeniciach Leninova kovárna ( Závod č. 300) v Kyjeve a Rudý hutník ( Lodenice č. 340) v Zelenodolsku. Neskôr pribudli aj Závod č. 402 (Molotovsk a Závod č. 199 Komsomolsk na Amuru a nakoniec aj Vladivostocké lodenice vo Vladivostoku.


Celkom bola začatá stavba 2 plavidiel v roku 1939 (Lodenice č. 340 Zelenodolsk) a 4 plavidiel v roku 1940 (Závod č. 300 Kyjev). Zatiaľ čo prvé dve plavidlá boli v roku 1940 zaradené do zostavy Pribaltického pohraničného okruhu, ďalšie 4 plavidlá sa počas výstavby mali upraviť na Projekt 122-A, v júni 1941 boli spustené na vodu, ale pri evakuácii po Dnepri pred postupujúcimi Nemcami boli vlastnými posádkami potopené. Je nejasné či sa potopili pri Chersone, alebo medzi Kazovkoj a Záporožím.

Zdroj: Журнал "Морская коллекция" 2004/01 Спецвыпуск - Большие охотники проекта 122а/122бис