Predstava bojobého plavidla, ktoré by bolo schopné zaútočiť na vojenské plavidlá nepriateľa, bez toho aby si ho obeť skoro vôbec nevšimla, fascinoval námorných veliteľov dávno.
Prvý prototyp ponorky vytvorila švédska firma Nordenfelt.Prototyp však mal mnoho nedosattkov (vynáranie sa po zastavení), ktoré sa podarilo odstrániť američanovy J. Hollandovy.Ten predal svoj návrh britskej firme Vickers, ktorá ho ponúkla britskému námorníctvu. Vickersova verzia E, bola neskôr predávaná do celého sveta. Nemcko sa riež chopilo šance a začalo vyrábať vlatné plavidlá,takzvané U-Boaty (Unterseebooty).Ich výrobcom bola firma Krupp.Jej prvý model, U-1, bol v roku 1906 spustený na vodu. Bol vybavený nafotvým motorom, ktorý prezrádzal jej prítomnosť oblakom bieleho dymu.Od roku 1912 boli už všetky U-čka vybavené dieselovým motorom.
V počiatkoch vojny nemalo nemecké námorníctvo s ponorkami nijaké konkrétne ciele a nebolo si vedomé možností, ktoré ponorkové zbrane ponúkajú.Avšak zamínovanie severného mora britskými plavidlami ich prinútila k používaniu ich používaniu.Stalo sa tak aj napriek Tirpitzovým námietkám.Že sa Nemecko rozhodlo správne, sa ukázalo 5. septembra 1914, keď ponorka U-21 potopila ľahký krížnik Pathfinger. Ale úspechy ešte len mali prísť. Ponorka U-9, pod velením kapitána Otta Weddigena, potopila pri holandskom pobreží 3 krížniky-Aboukin, Hogue a Cressy.V októbri šli ku dnu ďaľšie krížniky-Hawke a Hermes a v anglickom Portlande to bol Formidable.
Pri torpédovaní obchodných lodí sa z počiatku nechávala možnosť posádke lode pred jej potopením vystúpiť do záchranných člnov.Avšak po tom čo 7. mája 1915, potopila potorka U-20 pod vedením Waltera Schwiegera, parník Lusitaniu, sa situácia vostrila.
Moria v okolí britských ostrovov boli Nemeckom vyhlásené za vojnovú oblať a v tejto oblasti nebola lodiam zaručovaná zo strany ponoriek,žiadna bezpečnosť. Táto situácia, ktorá priala ponorkám sa skončila po tom, ako Veľká Británia zaviedla ozbrojené konvoje.
Nemcko začínalo vojnu s 28 ponorkami, pričom počas trvania vojny vyrobilo ďaľších 344 a ku koncu vojny bolo v rôznom štádiu 266 U-Boatov.
Počas rokov 1914 až 1918 bolo nemckými ponorkami potopených 6 596 plavidiel s celkovou tonážou prekračujúcou 12 miliónov brt (brutto registrovaných ton).Pri útokoch zahynulo cez 15 000 spojeneckých námorníkov.
Nemecko zaplatilo za ponorkovú vojnu pošas 4 rokov 178 ponorkami rôznych typov.Zahynulo 5 000 námorníkov slúžiacich na ponorkách.
Najúspešnejší kapitáni boli Lothar von Arnauld de la Periere s 454 000 potopených brt,Walter Forstmann- 80 000 brt a Max Valentiner 300 000 brt.
Prvý prototyp ponorky vytvorila švédska firma Nordenfelt.Prototyp však mal mnoho nedosattkov (vynáranie sa po zastavení), ktoré sa podarilo odstrániť američanovy J. Hollandovy.Ten predal svoj návrh britskej firme Vickers, ktorá ho ponúkla britskému námorníctvu. Vickersova verzia E, bola neskôr predávaná do celého sveta. Nemcko sa riež chopilo šance a začalo vyrábať vlatné plavidlá,takzvané U-Boaty (Unterseebooty).Ich výrobcom bola firma Krupp.Jej prvý model, U-1, bol v roku 1906 spustený na vodu. Bol vybavený nafotvým motorom, ktorý prezrádzal jej prítomnosť oblakom bieleho dymu.Od roku 1912 boli už všetky U-čka vybavené dieselovým motorom.
V počiatkoch vojny nemalo nemecké námorníctvo s ponorkami nijaké konkrétne ciele a nebolo si vedomé možností, ktoré ponorkové zbrane ponúkajú.Avšak zamínovanie severného mora britskými plavidlami ich prinútila k používaniu ich používaniu.Stalo sa tak aj napriek Tirpitzovým námietkám.Že sa Nemecko rozhodlo správne, sa ukázalo 5. septembra 1914, keď ponorka U-21 potopila ľahký krížnik Pathfinger. Ale úspechy ešte len mali prísť. Ponorka U-9, pod velením kapitána Otta Weddigena, potopila pri holandskom pobreží 3 krížniky-Aboukin, Hogue a Cressy.V októbri šli ku dnu ďaľšie krížniky-Hawke a Hermes a v anglickom Portlande to bol Formidable.
Pri torpédovaní obchodných lodí sa z počiatku nechávala možnosť posádke lode pred jej potopením vystúpiť do záchranných člnov.Avšak po tom čo 7. mája 1915, potopila potorka U-20 pod vedením Waltera Schwiegera, parník Lusitaniu, sa situácia vostrila.
Moria v okolí britských ostrovov boli Nemeckom vyhlásené za vojnovú oblať a v tejto oblasti nebola lodiam zaručovaná zo strany ponoriek,žiadna bezpečnosť. Táto situácia, ktorá priala ponorkám sa skončila po tom, ako Veľká Británia zaviedla ozbrojené konvoje.
Nemcko začínalo vojnu s 28 ponorkami, pričom počas trvania vojny vyrobilo ďaľších 344 a ku koncu vojny bolo v rôznom štádiu 266 U-Boatov.
Počas rokov 1914 až 1918 bolo nemckými ponorkami potopených 6 596 plavidiel s celkovou tonážou prekračujúcou 12 miliónov brt (brutto registrovaných ton).Pri útokoch zahynulo cez 15 000 spojeneckých námorníkov.
Nemecko zaplatilo za ponorkovú vojnu pošas 4 rokov 178 ponorkami rôznych typov.Zahynulo 5 000 námorníkov slúžiacich na ponorkách.
Najúspešnejší kapitáni boli Lothar von Arnauld de la Periere s 454 000 potopených brt,Walter Forstmann- 80 000 brt a Max Valentiner 300 000 brt.