Nacistické represálie na Slovensku - okres Topoľčany
Bánovce nad Bebravou
Dňa 2. septembra 1944 tu občania založili okresný revolučný národný výbor. V okolí pôsobil partizánsky zväzok Jan Žižka. Z tohto dôvodu nacisti a jednotky Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy robili časté razie v okolitých obciach a na lazoch. Koncom novembra a začiatkom decembra 1944 popravili 35 občanov Bánoviec a okolia a ich telami zaplnili dva masové hroby na Cibi-slavke. V marci 1945 v lese Salaštek popravili ďalších osem osôb z okolia Bánoviec nad Bebravou.
Cimenná
Ilegálny revolučný národný výbor v tejto obci vznikol 15. apríla 1944. V okolí pôsobila partizánska brigáda Bohdan Chmeľnickij a partizánsky zväzok Jan Žižka, ktoré obyvatelia aktívne podporovali. Dňa 30. novembra 1944 Nemci vtrhli do Cimennej. Mužov vyšetrovali v dome Jána Legíňa. Nakoniec zastrelili šesť občanov, vypálili sedem domov a štyri hospodárske staviská.
Kšinná
Niekoľko desiatok obyvateľov obce sa prihlásilo do radov partizánskeho zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí. Pri prepade obce 1. novembra 1944 nacisti zastrelili desať partizánov. Piatich občanov Kšinnej popravili na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou. Vo februári 1945 Nemci zastrelili Štefana Gajdoša. V okolí dediny sa ukrývali rasovo prenasledovaní občania. Od decembra 1944 do februára 1945 na blízkych lokalitách - v Jarku, v Kameni a pri Solnisku - rôzne nacistické jednotky zavraždili celkove 61 rasovo prenasledovaných osôb.
Látkovce
V katastri Látkoviec, v lese Valentová, príslušníci Einsatzkommanda 13 v polovici februára 1945 zavraždili tri osoby. Medzi nimi bol aj sovietsky partizán Pervusin.
Ľutov
Dňa 14. februára 1945 Nemci zavraždili v lese Dúbrava deväť rasovo prenasledovaných osôb. O štyri dni Ľutov znovu obsadili a do Trenčína odvliekli trinásť mužov, ktorých väznili do 28. marca 1945.
Miezgovce
Ilegálny revolučný národný výbor v Miezgovciach vznikol 25. februára 1944. V radoch partizánskeho zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí, pôsobilo 52 obyvateľov. Nemci 29. októbra 1944 obec obsadili, vydrancovali a vypálili. Zhorelo 37 domov, škola a 12 hospodárskych budov. Potom 36 mužov odvliekli do Nitry, kde ich vypočúvali a mučili. Dňa 15. februára 1945 sa nacisti do Miezgoviec vrátili a dali nastúpiť všetkých mužov. Pätnástich potom vyšetrovali v Bánovciach nad Bebravou. Spomedzi vyšetrovaných desiatich odvliekli do koncentračných táborov, odkiaľ sa už nevrátili.
Nemečky
Dňa 13. marca 1945 príslušníci jednotky Jozef v katastri tejto obce zaistili troch partizánov, ktorých potom ranou do tyla zastrelili.
Omastiná
V okolí tejto obce operoval partizánsky zväzok Jan Žižka, v ktorom bojovali aj miestni občania. Dňa 11. novembra 1944 Nemci Omastinú čiastočne vypálili, 42 občanov odvliekli do Ilavy a ďalších 28 do Bánoviec nad Bebravou. V novembri 1944 popravili trinásť obyvateľov. Ich telá sa našli pri exhumácii masového hrobu na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou.
Partizánske (predtým Baťovany)
Albín Grznár tu už roku 1943 zorganizoval partizánsku jednotku. Niektorí obyvatelia bojovali aj ako príslušníci partizánskeho zväzku Jan Žižka. Ilegálny revolučný národný výbor sa vytvoril koncom roka 1943. Príslušníci Einsatzkommanda 14 v septembri 1944 na lokalite zvanej pod Tunelom zavraždili dvadsaťsedem osôb (13 mužov, 10 žien a 4 deti).
Podhradie
Obyvatelia obce podporovali partizánsky zväzok Jan Žižka a prvý oddiel Brigády kpt.Jána Nálepku pod vedením Vasilija Ivanoviča Ponomarenka. Nemci už 26. septembra 1944 vypálili časť obce, nazývanú Biela Bukovina. V Podhradí 23. februára 1945 nastal boj príslušníkov Einsatzkommanda 13 s oddielom Štúr 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina pod vedením Jozefa Tuša. V boji padli štyria partizáni a jedenásť bolo zajatých. Nacisti zastrelili aj jedného obyvateľa obce. Osem zo zajatých partizánov príslušníci komanda zavraždili v lese Grngová v katastri Novej Lehoty.
Šipkov
Nemci sa kruto pomstili za pomoc, ktorú obyvatelia Šípkova poskytovali partizánom. Dňa 8. novembra 1944 prišli do obce príslušníci jednotky Jozef a na salaši Lupenica zavraždili sedem obyvateľov Šípkova, troch sovietskych partizánov a jedného občana z Moravy a vchod do salaša podmínovali. Obyvateľom obce potom nariadili telá odstrániť. Pri pokuse o otvorenie salaša 10. novembra 1944 míny explodovali a usmrtili ďalších osem ľudí. Dňa 13. novembra príslušníci jednotky Jozef pokračovali v represívnej akcii, počas ktorej v dome Jána Hollého zaživa upálili štyri osoby. Kolomana Hollého odvliekli do Trenčína a neskôr popravili na Brezine.
Topoľčany
Roku 1942 sa tu vytvoril Revolučný komitét Horno - a Dolnonitrianskej oblasti, ktorý mal spojenie s ilegálnymi pracovníkmi v Banskej Bystrici a Zvolene. Dňa 29. augusta 1944 vznikol v Topoľčanoch aj okresný revolučný národný výbor. Viacerí obyvatelia mesta bojovali v partizánskom zväzku Jan Žižka. Dňa 11. septembra 1944 v neďalekých Nemčiciach nacisti zavraždili 53 rasovo prenasledovaných osôb. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, Nemci utýrali osem osôb.
Uhrovec
Viac ako dvesto občanov sa pridalo k jednotkam partizánskeho zväzku Jan Žižka. V niektorých prípadoch to boli aj celé rodiny (rodiny Chuťková, Adameová, Jamrichová a Tureková). Nacisti obec 4. novembra 1944 vydrancovali a vypálili. Obyvateľov odvliekli do Bánoviec nad Bebravou, niektorých eskortovali do Nitry a potom do Viedne. Pri represáliách úplne zhorelo 35 domov a 18 hospodárskych stavísk, čiastočne 5 domov a 3 hospodárske staviská. Niekoľko obyvateľov obce Nemci popravili v lese Salaštek, ale aj na iných miestach. Na Jankovom vŕšku neďaleko Uhrovca príslušníci Einsatzkommanda 13 vo februári 1945 postrehli a potom upálili sedem ranených partizánov.
Uhrovské Podhradie
Dňa 23. novembra 1944 príslušníci jednotky SS odvliekli z obce všetkých mužov od šestnásť do šesťdesiat rokov do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vyšetrovali. Dňa 26. novembra 1944 nacisti za spoluprácu s partizánmi zastrelili v chotári obce trinásť osôb, medzi nimi dve židovky, ktoré sa skrývali pred deportáciou.
Závada pod Čiernym vrchom
Revolučný národný výbor tu vznikol už pred začiatkom Povstania. V okolí Závady operoval partizánsky zväzok Jan Žižka. Po prechode povstalcov do hôr obyvatelia vytvorili skupinu pomenovanú po Ľudovítovi Štúrovi, ktorá pôsobila v Závade a jej okolí až do príchodu Sovietskej armády. Dvoch občanov Nemci v novembri 1944 popravili. Dňa 10. februára 1945 vypálili Filipov a Šebeňov laz a 24 mužov z obce a lazov odvliekli do koncentračných táborov, kde z nich desiati zahynuli.
Zlatníky
Pred Povstaním sa v Zlatníkoch vytvoril revolučný národný výbor. V okolí operoval partizánsky zväzok Jan Žižka a partizánska brigáda Bohdan Chmeľnickij. Dňa 30. novembra 1944 za pomoc partizánom nacisti obec prepadli, vypálili päť domov a staviská na polesiach Stará Huta, Stará Hora, Javorina i časť Kulháňa. Do väzenia v Trenčíne a odtiaľ do koncentračného tábora Oranienburg odvliekli 42 mužov. Príslušníci jednotky Jozef na lokalite Panská Javorina zastrelili šesť partizánov a jedného obyvateľa Zlatník. Dňa 17. januára 1945 Nemci obec znovu prepadli, zapálili dva domy a šestnásť občanov odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Z koncentračných táborov sa nevrátilo 28 občanov.
Žitná
V okolí Žitnej pôsobil partizánsky zväzok Jan Žižka, ku ktorému sa pridalo niekoľko miestnych občanov. Za pomoc partizánom nacisti 22. novembra 1944 Žitnú vypálili. V dňoch 21. - 24. novembra všetkých dospelých mužov zatvorili v miestnej škole, kde ich vypočúvali a mučili. Štyridsať z nich odvliekli do Bánoviec nad Bebravou. Koncom novembra 1944 na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou zavraždili päť obyvateľov obce. Vo februári 1945 do koncentračného tábora v Brucku odvliekli devätnásť občanov, z ktorých sa štyria nevrátili.
Zdroj:
Autor: Stanislav Mičev, PaedDr. Ján Stanislav, PaedDr. Jozef Rodák, Dušan Halaj, CSc.
Názov: Fašistické represálie na Slovensku
ISBN: 80-215-0063-8
Bánovce nad Bebravou
Dňa 2. septembra 1944 tu občania založili okresný revolučný národný výbor. V okolí pôsobil partizánsky zväzok Jan Žižka. Z tohto dôvodu nacisti a jednotky Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy robili časté razie v okolitých obciach a na lazoch. Koncom novembra a začiatkom decembra 1944 popravili 35 občanov Bánoviec a okolia a ich telami zaplnili dva masové hroby na Cibi-slavke. V marci 1945 v lese Salaštek popravili ďalších osem osôb z okolia Bánoviec nad Bebravou.
Cimenná
Ilegálny revolučný národný výbor v tejto obci vznikol 15. apríla 1944. V okolí pôsobila partizánska brigáda Bohdan Chmeľnickij a partizánsky zväzok Jan Žižka, ktoré obyvatelia aktívne podporovali. Dňa 30. novembra 1944 Nemci vtrhli do Cimennej. Mužov vyšetrovali v dome Jána Legíňa. Nakoniec zastrelili šesť občanov, vypálili sedem domov a štyri hospodárske staviská.
Kšinná
Niekoľko desiatok obyvateľov obce sa prihlásilo do radov partizánskeho zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí. Pri prepade obce 1. novembra 1944 nacisti zastrelili desať partizánov. Piatich občanov Kšinnej popravili na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou. Vo februári 1945 Nemci zastrelili Štefana Gajdoša. V okolí dediny sa ukrývali rasovo prenasledovaní občania. Od decembra 1944 do februára 1945 na blízkych lokalitách - v Jarku, v Kameni a pri Solnisku - rôzne nacistické jednotky zavraždili celkove 61 rasovo prenasledovaných osôb.
Látkovce
V katastri Látkoviec, v lese Valentová, príslušníci Einsatzkommanda 13 v polovici februára 1945 zavraždili tri osoby. Medzi nimi bol aj sovietsky partizán Pervusin.
Ľutov
Dňa 14. februára 1945 Nemci zavraždili v lese Dúbrava deväť rasovo prenasledovaných osôb. O štyri dni Ľutov znovu obsadili a do Trenčína odvliekli trinásť mužov, ktorých väznili do 28. marca 1945.
Miezgovce
Ilegálny revolučný národný výbor v Miezgovciach vznikol 25. februára 1944. V radoch partizánskeho zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí, pôsobilo 52 obyvateľov. Nemci 29. októbra 1944 obec obsadili, vydrancovali a vypálili. Zhorelo 37 domov, škola a 12 hospodárskych budov. Potom 36 mužov odvliekli do Nitry, kde ich vypočúvali a mučili. Dňa 15. februára 1945 sa nacisti do Miezgoviec vrátili a dali nastúpiť všetkých mužov. Pätnástich potom vyšetrovali v Bánovciach nad Bebravou. Spomedzi vyšetrovaných desiatich odvliekli do koncentračných táborov, odkiaľ sa už nevrátili.
Nemečky
Dňa 13. marca 1945 príslušníci jednotky Jozef v katastri tejto obce zaistili troch partizánov, ktorých potom ranou do tyla zastrelili.
Omastiná
V okolí tejto obce operoval partizánsky zväzok Jan Žižka, v ktorom bojovali aj miestni občania. Dňa 11. novembra 1944 Nemci Omastinú čiastočne vypálili, 42 občanov odvliekli do Ilavy a ďalších 28 do Bánoviec nad Bebravou. V novembri 1944 popravili trinásť obyvateľov. Ich telá sa našli pri exhumácii masového hrobu na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou.
Partizánske (predtým Baťovany)
Albín Grznár tu už roku 1943 zorganizoval partizánsku jednotku. Niektorí obyvatelia bojovali aj ako príslušníci partizánskeho zväzku Jan Žižka. Ilegálny revolučný národný výbor sa vytvoril koncom roka 1943. Príslušníci Einsatzkommanda 14 v septembri 1944 na lokalite zvanej pod Tunelom zavraždili dvadsaťsedem osôb (13 mužov, 10 žien a 4 deti).
Podhradie
Obyvatelia obce podporovali partizánsky zväzok Jan Žižka a prvý oddiel Brigády kpt.Jána Nálepku pod vedením Vasilija Ivanoviča Ponomarenka. Nemci už 26. septembra 1944 vypálili časť obce, nazývanú Biela Bukovina. V Podhradí 23. februára 1945 nastal boj príslušníkov Einsatzkommanda 13 s oddielom Štúr 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina pod vedením Jozefa Tuša. V boji padli štyria partizáni a jedenásť bolo zajatých. Nacisti zastrelili aj jedného obyvateľa obce. Osem zo zajatých partizánov príslušníci komanda zavraždili v lese Grngová v katastri Novej Lehoty.
Šipkov
Nemci sa kruto pomstili za pomoc, ktorú obyvatelia Šípkova poskytovali partizánom. Dňa 8. novembra 1944 prišli do obce príslušníci jednotky Jozef a na salaši Lupenica zavraždili sedem obyvateľov Šípkova, troch sovietskych partizánov a jedného občana z Moravy a vchod do salaša podmínovali. Obyvateľom obce potom nariadili telá odstrániť. Pri pokuse o otvorenie salaša 10. novembra 1944 míny explodovali a usmrtili ďalších osem ľudí. Dňa 13. novembra príslušníci jednotky Jozef pokračovali v represívnej akcii, počas ktorej v dome Jána Hollého zaživa upálili štyri osoby. Kolomana Hollého odvliekli do Trenčína a neskôr popravili na Brezine.
Topoľčany
Roku 1942 sa tu vytvoril Revolučný komitét Horno - a Dolnonitrianskej oblasti, ktorý mal spojenie s ilegálnymi pracovníkmi v Banskej Bystrici a Zvolene. Dňa 29. augusta 1944 vznikol v Topoľčanoch aj okresný revolučný národný výbor. Viacerí obyvatelia mesta bojovali v partizánskom zväzku Jan Žižka. Dňa 11. septembra 1944 v neďalekých Nemčiciach nacisti zavraždili 53 rasovo prenasledovaných osôb. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, Nemci utýrali osem osôb.
Uhrovec
Viac ako dvesto občanov sa pridalo k jednotkam partizánskeho zväzku Jan Žižka. V niektorých prípadoch to boli aj celé rodiny (rodiny Chuťková, Adameová, Jamrichová a Tureková). Nacisti obec 4. novembra 1944 vydrancovali a vypálili. Obyvateľov odvliekli do Bánoviec nad Bebravou, niektorých eskortovali do Nitry a potom do Viedne. Pri represáliách úplne zhorelo 35 domov a 18 hospodárskych stavísk, čiastočne 5 domov a 3 hospodárske staviská. Niekoľko obyvateľov obce Nemci popravili v lese Salaštek, ale aj na iných miestach. Na Jankovom vŕšku neďaleko Uhrovca príslušníci Einsatzkommanda 13 vo februári 1945 postrehli a potom upálili sedem ranených partizánov.
Uhrovské Podhradie
Dňa 23. novembra 1944 príslušníci jednotky SS odvliekli z obce všetkých mužov od šestnásť do šesťdesiat rokov do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vyšetrovali. Dňa 26. novembra 1944 nacisti za spoluprácu s partizánmi zastrelili v chotári obce trinásť osôb, medzi nimi dve židovky, ktoré sa skrývali pred deportáciou.
Závada pod Čiernym vrchom
Revolučný národný výbor tu vznikol už pred začiatkom Povstania. V okolí Závady operoval partizánsky zväzok Jan Žižka. Po prechode povstalcov do hôr obyvatelia vytvorili skupinu pomenovanú po Ľudovítovi Štúrovi, ktorá pôsobila v Závade a jej okolí až do príchodu Sovietskej armády. Dvoch občanov Nemci v novembri 1944 popravili. Dňa 10. februára 1945 vypálili Filipov a Šebeňov laz a 24 mužov z obce a lazov odvliekli do koncentračných táborov, kde z nich desiati zahynuli.
Zlatníky
Pred Povstaním sa v Zlatníkoch vytvoril revolučný národný výbor. V okolí operoval partizánsky zväzok Jan Žižka a partizánska brigáda Bohdan Chmeľnickij. Dňa 30. novembra 1944 za pomoc partizánom nacisti obec prepadli, vypálili päť domov a staviská na polesiach Stará Huta, Stará Hora, Javorina i časť Kulháňa. Do väzenia v Trenčíne a odtiaľ do koncentračného tábora Oranienburg odvliekli 42 mužov. Príslušníci jednotky Jozef na lokalite Panská Javorina zastrelili šesť partizánov a jedného obyvateľa Zlatník. Dňa 17. januára 1945 Nemci obec znovu prepadli, zapálili dva domy a šestnásť občanov odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Z koncentračných táborov sa nevrátilo 28 občanov.
Žitná
V okolí Žitnej pôsobil partizánsky zväzok Jan Žižka, ku ktorému sa pridalo niekoľko miestnych občanov. Za pomoc partizánom nacisti 22. novembra 1944 Žitnú vypálili. V dňoch 21. - 24. novembra všetkých dospelých mužov zatvorili v miestnej škole, kde ich vypočúvali a mučili. Štyridsať z nich odvliekli do Bánoviec nad Bebravou. Koncom novembra 1944 na Cibislavke pri Bánovciach nad Bebravou zavraždili päť obyvateľov obce. Vo februári 1945 do koncentračného tábora v Brucku odvliekli devätnásť občanov, z ktorých sa štyria nevrátili.
Zdroj:
Autor: Stanislav Mičev, PaedDr. Ján Stanislav, PaedDr. Jozef Rodák, Dušan Halaj, CSc.
Názov: Fašistické represálie na Slovensku
ISBN: 80-215-0063-8