gen. Miguel Gregorio de la Luz Atenógenes Miramón y Tarelo
*29.9.1831 Mexico D.F. +19.6.1867 Cerro de las Campanas, Querétaro
Prezident Mexica /16.8.1860 –24.12.1860/ a /2.2.1859 –13.8.1860/
10.2.1846 začal študovať na vojenskom kolégiu v Chapultepec Mexico D.F., obrana tohto kolégia ako aj bitva pri Chapultepec sa odohrala 13.9 nasledujúceho roku. Bol jedným z najmladších študentom (hrdinských detí) ktorí bojovali proti invazorovi z USA a v tejto bitke bol zajatý vojakmi armády nepriateľa a prepustený 29.2.1847 spolu s ostatnými 48 zajatcami. Anarchia a neustále boje v krajine, ho priviedli do konzervatívnej strany, nakoľko jej idei považoval ako jediné účinné k nastoleniu poriadku, progresu a práva.
19.10.1852 je povýšený na podporučíka delostrelectva a v krátkom období postupuje po rebríčku hodností až k brigádnemu generálovi 25.1.1858 a 22.12 toho istého roku sa stáva divíznym generálom. Delostrelectva slúžil ako dôstojník, neskor ako profesor na vojenskom kolégiu, v praporoch Puebla, Baja California, prapore lovcov a v prapore 11°. Podieľal sa na revolučných bojoch a bojoval proti ústave z roku 1857.
V roku 1858 je premožiteľom liberálnych síl v bitvách v Puerto de Carretas, Barranca de Atenquique y Ahualulco. Stáva sa prezidentom počas dvoch období, obe ako dočasný prezident, prvý krát 2.2.1859 do 13.8.1860, druhý krát 16.8 do 24.12 toho istého roku. Dva dni predtým sa pokúsil zachrániť svoj úmysel udržať pri moci konzervatívcov, ale bol porazený Jesúsom Gonzálezom Ortega v bitve pri San Miguel Calpulalpan, čím sa ukončila v skutočnosti vojna za reformu, trvajúca 3 roky (1858 - 1861). Miramón abdikoval na úrad a opustil krajinu a uchýlil sa v Havane, Cuba.
V následnom období republikánska vláda Benito Juáreza sa upevňuje za pomoci USA, ale krajina má neustále finančné a ekonomické problémy, ako aj rozkol s katolíckou cirkvou majú za následok že konzervatívne kruhy, bez toho aby o tom Miramon vedel, začali hľadať na Španielskom a Francúzskom kráľovskom dvore, niekoho, kto by mohol viesť krajinu a to ako monarchiu. Napoleón III kráľ Francie a oportunista, získal podporu večšiny konzervatívcov pre svojho kandidáta, ktorého sám presvedčil, Maximiliana Habsburga, arcivojvodu Rakúskeho, aby sa stal novým Mexickým cisárom. Pričom jeho jednotky vstúpia na pôdu Mexica roku 1862 a okupuje hlavné mesto. Miguel Miramón na naliehanie arcibiskupa Antonio de Labastida, sa vracia do krajiny a ponúka svoje služby imériu 28.7.1863.
Cisár Maximilian, ho vysiela do Európy študovať vojenskú taktiku. Roku 1866 sa vracia, aby videl ako cisárska armáda ustupuje pred republikánskymi silami, ktoré sú vybavené materiálom z USA. Napoleón III ukončuje podporu cisárstvu a prikazuje svojim jednotkám stiahnuť sa do Francúzska, lebo sa obáva vojny s USA. Toto má za následok, že republikánska armáda veľmi rýchlo dobíja stratené územia. Maximilian, opustený svojim spojencom sa v tomto momente opiera o armádu konzervatívcov, zvlášť hľadá oporu u Miramóna, aby viedol armádu, ktorá bude brániť impérium, ale všetko toto prichádza príliš neskoro. Situácia bola veľmi zlá a mnohý radili Maximiliánovi vrátiť sa domov do Rakúska, ale on odmietol. Miramón v krátkej dobe zorganizoval armádu okolo 9.000 mužov, ktorých podriadil priamo cisárovi.
Vo februári 1867 určil cisár na Miramonov návrh ako základňu operácii mesto Querétaro; generál Márquez, spolu s ďalšími odišli odtialto do hlavného mesta aby zrekrútovali vojakov a vyslali posily bojujúcemu Miramonovi, zatiaľ čo jeho úlohou bolo držať Querétaro, ktoré bolo napadnuté republikánskym vojskom ktoré ho značne prevyšovalo v počte vojakov ako aj vo vybavení.
15.5 plukovník Miguel López ho zradil a vydal nepriateľovi strategickú pozíciu la Cruz a mesto bolo vydané napospas liberálnym silám. Miramonove počínanie pri obrane sa považuje za brilantné, avšak vďaka zrade bol porazený. Bol zadržaný cisár, General Mejía a zanedlho aj sám Miramón, Všetci traja boli súdení a odsúdení dekrétom z 25.1.1862 k trestu smrti vládou republiky. Generáli ako aj sám cisár akceptovali rozsudok hrdinsky. 07,05 19.6.1867 v Cerro de las Campanas v Querétaro, Maximilian, Miramón a Mejía boli zastrelení republikánskymi vojakmi.
zdroj: redescolar.ilce.edu.mx Instituto Nacional de Estudios Históricos de la Revolución Mexicana www.inehrm.gob.mx es.wikipedia.org
Prezident Mexica /16.8.1860 –24.12.1860/ a /2.2.1859 –13.8.1860/ 
