Krymský chanát [1441-1783]

Po Mongolskom vpáde do východnej a strednej Európy v 13. storočí získalo kontrolu nad vnútrozemím Krymského polostrova a stepnými oblasťami v južnom Rusku a Ukrajine nomádske imperium dnes známe ako Zlatá Horda. Začiatkom 15. storočia začali v Zlatej Horde silnieť separatistické tendencie a jednou z týchto oblastí bol aj Krym, obývaný pestrou zmesou pôvodného obyvateľstva a usadenými nomádmi. Po viacerých vojenských porážkach, ktoré Zlatá horda utrpela od Tamerlána bola centrálna moc Zlatej hordy oslabená a na Kryme prebiehali boje o to, ktorá rodina bude poloostrov ovládať. Do týchto bojov sa zapojil aj Hacı I Giraya, mladý šľachtic, ktorý svoj pôvod odvodzoval od Čingischánovho najstaršieho syna Džučiho a ktorého rodina vládla na Kryme ako guvernéri koncom 14. storočia. Napriek svojmu pôvodu sa Haci narodil v roku 1397 litovskom exile, kam jeho rodina emigrovala po jednom z Timurových nájazdov (okolo roku 1395) a na Krym sa vrátil v roku 1419. Haci a jeho stúpenci ovládali Krym v rokoch 1428-1429, 1431-1434 a nakoniec od roku 1441. Jednotlivé bojujúce strany hľadali oporu aj v zahraničí, najmä u štátov ktoré s oblasťou priamo susedili - Litva na severe, Janovská republika a Gótske kniežatstvo kontrolujúce južné pobrežie. V roku 1434 sa vládu nad Krymom podarilo opäť získať vládcom Zlatej Hordy, ale v marci 1441 o ňu definitívne prišli keď sa za chána Krymu vyhlásil Hacı I Giraya. V novovytvorenom chanáte vládol do svojej smrti v roku 1466. Za nového vládcu bol zvolený jeho syn Nur Devlet, čo sa ale nepáčilo jeho ďalšiemu synovi Menlimu a v krajine vypukla občianska vojna, do ktorej opäť zasahovali bližší, aj vzdialenejší susedia aj ďalší súrodenci. V roku 1475 obsadili Osmani Janovské kolónie a územie kontrolované Gótmi a zajali Menliho, ktorý niekoľko rokov viedol protiosmanskú koalíciu. Na trón opäť nastúpil Nur Devlet. Jeho vládu ukončilo sprisahanie časti šľachty, ktorá vyjednala s Osmanským sultánom jeho výmenu na tróne za Menliho. V roku 1479 tak Menli I s podporou Osmanských vojakov opäť usedá na trón a potvrdzuje vazalské postavenie Krymského chanátu voči Osmanskej ríši. Nur Devlet so svojim bratom Haiderom utekajú do Poľska aby v roku 1480 vstúpil do služieb Moskvy.

V 16. storočí kontroluje chanát severnú časť Krymského polostrova a pobrežie Černeho mora a priľahlé stepi od dnešného územia Moldavska až po Kubáň a Volgu. Tatárska jazda sa stáva dôležitou súčaťou Osmanských vojenských síl bojujúcich proti Poľsku a Uhrsku,a le aj proti Perzii. Stal sa významným centrom obchodu s otrokmi, pochádajúcimi z nájazdov najmä na severne ležiace oblasti pod kontrolou Poľska a Ruska. Podľa odhadov získali Tatári vďaka nájazdom ročne okolo 20 000 otrokov, prevažne kresťanského vierovyznania, ktorých ďalej predávali do celej Osmanskej ríše. Len Poľsko-Litovksá únia takto prišla v rokoch 1474-1694 možno až o milión ľudí a celkový počet otrokov, ktorí boli chanátom predaní v rokoch 1500-1700 dosahuje cca 2 milióny osôb. V 17. storočí začína moc chanátu oslabovať. Prispel k tomu úpadok Osmanskej ríše, ale aj rozvoj moderných vojenských zbraní, ktorými boli vyzbrojované jednotky hlavných voejnskyćh protivníkov chanátu - Únie a Ruska. Rusko zároveň svojou politikou získalo na svoju stranu časť turkického obyvateľstva na juhoruských stepiach, z ktorých najvýznamnejším sa stali Kalmykovia, ktorí opakovane uskutočňovali vojenské nájazdy na oblasti pod kontrolou Chanátu. Počas vojny s Osmanmi v rokoch 1735-1739 sa ruským silám pod vedením poľného maršála von Münnicha podarilo prvýkrát preniknúť až na Krym, kde ničili všetko, čo sa im zničiť dalo. V rokoxh 1771-1774 počas 5. rusko-tureckej vojny bol chanát okupovaný Ruskom a 21.07.1774 ako dôsledok tohto konfliktu sa stal chanát ruským vazalom. V roku 1776 nastúpil na trón chán Sahin Giray. Jeho cieľom bolo modernizovať štát a reformovať ekonomiku a vládnu infraštruktúru, ale narážal na veľký odpor tradicionalistov. Proti opzícii tvrdo zasahoval, čo nakoniec vyústilo do povstania, na následky ktorého bol v máji 1782 donútený utiecť do Ruska a povstalci zvolili za chána jeho brata Bahadira Giraya. Už v októbri 1782 sa ale Sahin s ruskými inváznymi silami vracia späť na trón. Vďaka svoje krutosti s ktorou presadzoval svoje zámery a s ktorou sa vysporiadal s opozíciou stratil podporu obyvateľstva, ale aj ruských spojencov, ktorí pre svoje záujmy v Čiernom mori potrebovali na Kryme pokoj a kľud. Z uvedeného dôvodu silneli snahy časti ruských predstaviteľov (asi najznámešjí bol knieža Potemkin) získať priamu kontrolu nad Krymom. 19.04.1783 vydala cárovná Katarína II. formálne prehlásenie o anexii Krymského chanátu, pričom oficiálnym dôvodom bolo zasahovanie Osmanov do politického diania v chanáte. Krymský chán Sahin bol internovaný v Petrohrade a Ruské sily sa pri obsadzovaní polostrova stretli len s minimálnym odporom. S anexiou nakoniec 28.12.1783 súhlasila aj Osmanská ríša, čím bol proces zániku chanátu dokončený a územie bolo do Ruska včlenené ako Tauridská gubernia.

V roku 1787 povolila ruská vláda odchod exchána Sahina do exilu v meste Edirne v Osmanskej ríši, kde sa narodil. Ani tu ale nemal pokoj, čoskoro po príchode ho osmanské úrady obvinili z velezrady a na Rhodose ho ešte v tomto roku popravili.

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/%C5%9Eahin_Giray
https://www.worldstatesmen.org/Ukraine.html#Crimea
https://en.wikipedia.org/wiki/Crimean_Khanate