Kečkovce

Vojnový cintorín Kečkovce



Prístupová poloha
Vojnový cintorín je súčasťou obecného cintorína. Vojnové hroby sa nachádzajú neďaleko vstupu na cintorín. Vojnový cintorín je možne identifikovať podľa veľkého dreveného kríža.


Charakteristika
Archívna zložka vojnového cintorína Kečkovce obsahuje veľa nedostatkov a protirečení. Cintorín vznikol už počas vojny. Padlých vojakov tu pochovávali značne chaotickým spôsobom. Podľa náčrtu z roku 1920 sú hroby rozptýlené po všetkých kútoch cintorína.
Vojnový cintorín tvorí jedenásť hrobov. Šesť hrobov je jednotlivých a štyri hroby sú spoločné. Počet hrobov uzatvára masová šachta so 41 obeťami. Spolu je tu pochovaných 59 vojakov. Ďalšie údaje o obetiach nepoznáme. Nie je známa identita, žiadnej z nich, ani dátumy úmrtí. Archívne materiály potvrdzujú iba štátnu príslušnosť piatich obetí, konkrétne vojakov ruskej armády.
Počet obetí pri porovnaní archívnych dokumentov súhlasí. Problémom je počet hrobov. Postupným pochovávaním v medzivojnovom období sa cintorín zväčšoval a zmeny na cintoríne neboli vhodne zdokumentované, alebo sa tieto materiály stratili.
V evidenčných listoch môžeme nájsť mnohé chyby. V týchto materiáloch sa zmätočne píše o dvoch šachtách (10 padlých), ktoré sú nezmyselne označené číslami 3,4,5 (teda dve šachty sú označené tromi číslami, pričom to ani nie sú šachty, ale spoločné hroby). Takéto nedostatky sťažujú zistenie reálnych faktov o vojnovom cintoríne.
Exhumácie prebehli v tejto oblasti pomerne neskoro. Mená členov exhumačnej komisie nepoznáme, ale komisia určite pracovala pod vedením žandárov z Vyšného Orlíka. Dňa 24.-25. apríla 1933 bola uskutočnená exhumácia pozostatkov 40 vojakov neznámej štátnej príslušnosti zo šachty na Kaliňákovej lúke, ktoré boli premiestnené na plochu neďaleko gréckokatolíckeho kostola, kde pôvodne bol jeden zo spoločných hrobov. V roku 1936 boli exhumované pozostatky neznámeho ruského vojaka a pochované do spoločnej šachty. Týmto sa počet pochovaných na cintoríne uzavrel.


Súčasný stav
Vojnový cintorín Kečkovce v súčasnosti pripomína centrálny drevený kríž s informáciou o vojnových obetiach. Hrobové polia už takmer nevidieť. Plocha cintorína je zatrávnená. Stav vojnového cintorína nie je ideálny, avšak aj minimálnymi zásahmi by bolo možné vkusným a jednoduchým spôsobom zmeniť túto lokalitu na dôstojné pietne miesto. Kým sa tak stane, je potešujúci najmä fakt, že cintorín nie je anonymný a v súčasnosti mu nehrozí zánik.



Zdroj:
1. DROBŇÁK, Martin - KORBA, Matúš - TURIK, Radoslav: Mementá prvej svetovej vojny III. Humenné : Redos, 2011, 150 s. ISBN 978-80-790617-0-8
2. www.kvhbeskydy.sk
3. VHA, f. VHC, šk. 12, 58, okres Svidník
4. VHA, f. ZVV, Vojenské hroby a cintoríny.