V roku 2011, v rámci procesu ktorý novinári nazývajú "Arabská jar" došlo k masovým protestom aj v Jemenskej republike. Obyvatelia svojimi demonštráciami vyjadrovali svoju nespokojnosť s nezamestnanosťou, korupciou a ekonomickými problémami, ale aj odpor k vláde dlhoročného prezidenta Alího Abdulláha Sáliha, ktorý v severnej časti dnešného Jemenu vládol od roku 1978 a v roku 1990 sa stal prezidentom zjednoteného Jemenu a ktorý chcel zaviesť dedičnosť preziodentského úradu. Po 6 mesiacoch zrážok medzi demonštrantami a vládnymi silami prezident odstúpil a moci sa ujal dovtedajší viceprezident Abdar Rabbú Mansúr Hádí.
Nepokoje, mocenské vákuum a prítomnosť exprezidenta v zemi (a najmä jeho prívrženci v roadcoh štátnej správy a armády) spôsobili vzostup nielen rôznych teroristických skupín, ale aj kmeňov snažiacich sa získať viac samostatnosti na úkor centrálnej vlády. Na severe krajiny, v provincii Saada sa aktivovali Húsíovci - šíitsky zajdíjovský klan, ktorý stál aj za opbčianskou vojnou v rokoch 2004-2010 - ktorí postupne získali pod svoju kontrolu aj susednú provinciu Amran. Na juhu krajiny sa aktivovalo separatistické hnutie snažiace sa o opätovné získanie samostatnosti. Na rôznych miestach krajiny vznikali bunky teroristickej siete Al-Kajdá na Arabskom poloostrove (AQAP) a v roku 2014 aj bunky naviazané na Iracko-sýrsky Islamský štát. Medzi nimi sa nachádzali ozbrojené a bezpečnostné sily, ktorých loajalita bola rozdelená medzi nového a starého prezidenta.
V roku 2014 vystúpili Húsíovci s požiadavkou na oslobodenie krajiony od skorumpovaného vedenia a ako ukážku že to myslia vážne obsadili ich milície v septembri 2014 hlavné mesto Saná. Prezident Hádí po rokovania v septembri 2014 odvolal vládu a vymenoval novú. Nová vláda ale opäť nezískala podporu Húsíovcov a po rroch dňoch bola opäť odvolaná. 13.10.2014 bol vymenovaný nový premiér, vtedajší veľvyslanec Jemenu v OSN Chálidom Baháha, ktorý mal do 30 dní zostaviť vládu. S týmto riešením Húsíovci súhlasili, ale až do vymenovania novej vlády odmietli zložiť zbrane a stiahnuť svoje milície z hlavného mesta. Naopak, obsadili niekoľko vojenských základní a zmocnili sa veľkého množstva zbraní a munície, vrátane tankov. Okrem toho expandovali na západ od hlavného mesta, kde obsadili štvrté najväčšie mesto krajiny a strategický prístav Hudajdá a získali kontrolu aj nad provinciou Damar južne od Saná.
Jednotky pravidelnej armády a ďalšie bezpečnostné sily, pravdepodobne na príkaz prezidenta milíciam nekládli odpor a sťahovali sa na juh krajiny.
Na juhu krajiny ale medzitým silnelo separatistické hnutie Južné hnutie (Hirák al-Džanúbí), ktoré v nadväznosti na postup Húsíovcov a v obave z prevzatia moci v krajine zajdíovcami požiadalo prezidenta, aby do 30.11.2014 stiahol z juhu krajiny svoje ozbrojené sily a úradníkov a tiež aby zahraničné firmy prestali ťažiť zdroje (najmä ropu a plyn) a ich export z krajiny. V meste Aden protestovali desiatky tisíc ľudí proti nerovnomernému rozdeľovaniu zdrojov a požadovali samostatnosť juhu (podobne vypukla občianska vojna v krajine aj v roku 1994).
Nepokoje, mocenské vákuum a prítomnosť exprezidenta v zemi (a najmä jeho prívrženci v roadcoh štátnej správy a armády) spôsobili vzostup nielen rôznych teroristických skupín, ale aj kmeňov snažiacich sa získať viac samostatnosti na úkor centrálnej vlády. Na severe krajiny, v provincii Saada sa aktivovali Húsíovci - šíitsky zajdíjovský klan, ktorý stál aj za opbčianskou vojnou v rokoch 2004-2010 - ktorí postupne získali pod svoju kontrolu aj susednú provinciu Amran. Na juhu krajiny sa aktivovalo separatistické hnutie snažiace sa o opätovné získanie samostatnosti. Na rôznych miestach krajiny vznikali bunky teroristickej siete Al-Kajdá na Arabskom poloostrove (AQAP) a v roku 2014 aj bunky naviazané na Iracko-sýrsky Islamský štát. Medzi nimi sa nachádzali ozbrojené a bezpečnostné sily, ktorých loajalita bola rozdelená medzi nového a starého prezidenta.
V roku 2014 vystúpili Húsíovci s požiadavkou na oslobodenie krajiony od skorumpovaného vedenia a ako ukážku že to myslia vážne obsadili ich milície v septembri 2014 hlavné mesto Saná. Prezident Hádí po rokovania v septembri 2014 odvolal vládu a vymenoval novú. Nová vláda ale opäť nezískala podporu Húsíovcov a po rroch dňoch bola opäť odvolaná. 13.10.2014 bol vymenovaný nový premiér, vtedajší veľvyslanec Jemenu v OSN Chálidom Baháha, ktorý mal do 30 dní zostaviť vládu. S týmto riešením Húsíovci súhlasili, ale až do vymenovania novej vlády odmietli zložiť zbrane a stiahnuť svoje milície z hlavného mesta. Naopak, obsadili niekoľko vojenských základní a zmocnili sa veľkého množstva zbraní a munície, vrátane tankov. Okrem toho expandovali na západ od hlavného mesta, kde obsadili štvrté najväčšie mesto krajiny a strategický prístav Hudajdá a získali kontrolu aj nad provinciou Damar južne od Saná.
Jednotky pravidelnej armády a ďalšie bezpečnostné sily, pravdepodobne na príkaz prezidenta milíciam nekládli odpor a sťahovali sa na juh krajiny.
Na juhu krajiny ale medzitým silnelo separatistické hnutie Južné hnutie (Hirák al-Džanúbí), ktoré v nadväznosti na postup Húsíovcov a v obave z prevzatia moci v krajine zajdíovcami požiadalo prezidenta, aby do 30.11.2014 stiahol z juhu krajiny svoje ozbrojené sily a úradníkov a tiež aby zahraničné firmy prestali ťažiť zdroje (najmä ropu a plyn) a ich export z krajiny. V meste Aden protestovali desiatky tisíc ľudí proti nerovnomernému rozdeľovaniu zdrojov a požadovali samostatnosť juhu (podobne vypukla občianska vojna v krajine aj v roku 1994).