Main Menu
User Menu

Jánošík, Juraj

     
Příjmení:
Surname:
Jánošík
Jméno:
Given Name:
Juraj
Jméno v originále:
Original Name:
Juraj Jánošík
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
major in memoriam 1)
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
DD.MM.1688 Terchová /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
DD.03.1713 Liptovský Mikuláš (Vrbica) /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- zbojnícky kapitán
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- popravený zavesením za rebro, 17., alebo 18.03.1713
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
zivot.pluska.sk
sk.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Janosik-Juraj-t233972#646557Verze : 1
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Jánošík
Jméno:
Given Name:
Juraj
Jméno v originále:
Original Name:
Juraj Jánošík
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.01.2008 major in memoriam 1)
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
zivot.pluska.sk
sk.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Janosik-Juraj-t233972#646559Verze : 0
MOD
Juraj Jánošík, slovenský ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával (*1688(?); +1713).

O jeho dátume narodenia sa vedú spory. Isté je to, že sa narodil v obci Terchová. Kniha krstených v období Jánošíkovho odhadovaného narodenia obsahuje 4 Jurajov Jánošíkov, narodených od roku 1688 do roku 1694. Za najpravdepodobnejší sa dlho považoval dátum narodenia v januári 1688 (krst 25.01.1688) rodičom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, krstní rodičia Jakub Meriad a Barbora Krištofíková. V roku 1968 publikoval historik Rudolf Brtáň článok v ktorom dal dokopy informácie zo súdneho procesu s Jánom Jánošíkom, ktorý prebehol 18.12.1713 v kaštieli v Tepličke nad Váhom. V týchto záznamoch je uvedené že Ján Jánošík je starším bratom Juraja Jánošíka a bol odsúdený na trest smrti za lúpežnú vraždu v novembri 1713 a napomáhanie bratovi v jeho zbojníckej činnosti prechovávaním koristi (trest bol vykonaný okamžite po rozsudku). Porovnaním informácií z tohto procesu s informáciami v matrike vo Varíne spresnil dátum narodenia legendárneho zbojníka na máj 1688 (krst 16.05.1688) rodičom Michal Jánošík a Barbora Cingelová, keďže títo rodičia už mali staršieho syna Jána.

Ďalšia písomná zmienka o osude Juraja Jánošíka pochádza z 02.12.1707. Je to súpis vojakov kuruckého pluku Viliama Winklera, kde je uvedené aj meno Juraj Jánošík. O pôsobení Juraja Jánošíka v kuruckom povstaleckom vojsku sa zmieňuje aj záznam z jeho súdneho procesu, ale iba okrajovo. Ku kurucom bol Jánošík zverbovaný pravdepodobne v roku 1706, alebo 1707. Zo záznamov z jeho súdneho procesu možno vydedukovať, že sa v kuruckom vojsku dlho neangažoval a zbehol odtiaľ dávno pred Satmárskym mierom z 01.05.1711. Považuje sa za pravdepodobné, že Jánošík od kurucov zbehol krátko po nimi prehratej bitke pri Trenčíne 03.08.1708, keď ustupovali na východ. Vrátil sa do Terchovej, ale čoskoro už opäť oblieka uniformu - tentoraz cisársku (či išlo o dobrovoľný, alebo nedobrovoľný vstup nie je známe). Je zaradený do záložného oodielu, ktorý vykonával strážnu službu na Bytčianskom zámku. Zámok slúžil aj ako väzenie pre zbehov a iných rebelantov a Jánošík bol často zaradený do väzenskej služby. Tu sa zoznámil napr. s Tomášom Uhorčíkom z Predmiera, ktorý pôsobil ako zbojnícky kapitán na horných Kysuciach. Jánošík sa pri výsluchu priznal že často zabezpečoval pre Uhorčíka drobné služby a pravdepodobne mu zabezpečoval aj spojenie s jeho zbojníckou skupinou. Zo služby vo vojsku ho rodičia čoskoro vykúpili a Jánošík sa opäť vracia do Terchovej. Tu ho vyhľadal Uhorčík, ktorý medzitým utiekol z Bytčianskeho väzenia a ako priznal vo svojom súdnom výsluchu, začal navádzať Jánošíka na zboj. To sa mu aj podarilo a Jánošík sa niekedy okolo 29.09.1711 stáva členom jeho zbojníckej družiny potom, ako skladá zbojnícku prísahu.

Už koncom roka 1711 preberá Jánošík od Uhorčíka jeho zbojnícku družinu, nakoľko Uhorčík sa oženil a rozhodol sa usadiť a skončiť so zbojníckym remeslom. Pod pôsobnosť Uhorčíkovej a neskôr Jánošíkovej družiny nepatrilo len severné Slovensko (horné Považie, Kysuce, Orava a Liptov), ale zbojníčili aj v Trenčianskej, Nitrianskej a Malohontskej stolici či na severnej Morave (tam napr. spáchal hneď svoju prvú lúpež v septembri 1711) a v Sliezsku. Jeho zbojnícka kariéra bola krátka a naplno sa jej venoval len v roku 1712 (v zime sa skrývali v osadách). Prvýkrát sa úradom podarilo Jánošíka dolapiť v jeseni 1712 spolu s Uhorčíkom v Klenovci v Malohontskej stolici. Boli zadržiavaní v kaštieli v Hrachove a obvinení z viacerých prepadov, ale vinu sa im nedokázalo preukázať. V ich prospech intervenoval aj podžupan Pavol Láni, ktorý Uhorčíka poznal z minulosti a ťažil z jeho zbojníckej činnosti (Uhorčík mu napr. venoval vzácnu pušku, ktorú ukradol zemanovi Révayovi). Po prepustení sa Lánimu odvďačili oštiepkami a kožušinami z líšky. Po prepustení z väzenia Jánošík pokračoval v zbojníčení a zimu 1712/1713 strávil premiestňovaním medzi jednotlivými úkrytmi v Klenovci, Krásne nad Kysucou, Radôstke a v Kokave.

Najväčší záujem na dopadnutí Jánošíka mali župné úrady z Liptovkej stolice, keďže tam spôsobil Jánošík tie "mediálne najznámejšie" kauzy. Na dolapenie Jánošíka vyhlásili odmenu 50 zlatých, navýšili počet drábov na 17 a do Malohontu (kde bol Jánošík posledný krát zlapaný) vyslali aj špeciálneho vyšetrovateľa.

Jánošikov úkryt u Tomáša Uhorčíka (alias Martina Mravca) v Klenovci vyzradil pravdepodobne niekto z jeho družiny (spomína sa Michal Šustek, popravený neskôr v Žiline, či Turiak-Huncaga zo Staškova). Vo februári 1713 vtrhlo do domu Martina Mravca cca 25-30 drábov (vrátane skupiny z Liptovskej stolice) pod vedením zemana Andreánskeho a po krátkom boji s im podarilo Jánošíka a Uhorčíka (alias Martina Mravca) zajať. Oboch uväznili v kaštieli v Palúdzke. Jánošík bol v tom čase už známy zbojnícky kapitán, jeho spoluväzeň bol evidovaný ako Martin Mravec a obvinený bol z prechovávania kradnutých vecí2).

Súdny proces s Jánošíkom sa začal 16.03.1713 v Liptovskom Mikuláši v Hanzelyho dome (známy aj ako Illešházyovská kúria, Ehrlichovský alebo Seligovský dom, dnes Múzeum Janka Kráľa). Obžaloba ho vinila zo zbojníctva a vraždy. Jánošík vypovedal dobrovoľne, aj keď vo svojej výpovedi neprezradil takmer nič na príslušníkov svojej družiny a ani na ľudí, ktorí im vypomáhali. Bol konfrontovaný s viacerými obeťami svojich lúpeží z Trenčianskej stolice a k týmto činom sa priznal. Na otázky k činom v Liptovskej stolici, či na svoje kontakty s kurucmi po Satmárskom mieri už odpvedal vyhýbavo, alebo vôbec. Na záver pojednávania žiadal prokurátor pre Jánošíka trest smrti, ale pre pokročilý čas bolo pojednávanie odročené na ďalší deň, 17.03.1713. Keďže počas dobrovoľnej výpovede Jánošík neprezradil takmer žiadne informácie o svojej družine, či o ukrytej koristi, bolo rozhodnuté podrobiť ho "najprv ľahšiemu, potom i ťažšiemu mučeniu". Počas mučenia sa Jánošík priznal k niekoľkým ďalším činom, popísal (nepresne) skrýšu s ulúpenými vecami pri Klenovci, či poskytol údaje o ľudoch, ktorým požičal menšie sumy peňazí, ale vraždu poprel. Napriek obhajobe nakoniec súd rozhodol o hrdelnom treste "má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.", ktorý bol vykonaný v ten istý deň, alebo nasledujúci deň (18.03.1713). Traduje sa, že miestom popravy boli Šibeničky vo Vrbici, neďaleko Lipovského Mikuláša (od roku 1923 súčasť mesta Liptovský Mikuláš).

V januári 2008 bol Jánošík ministrom obrany SR Františkom Kašickým povýšený do hodnosti major in memoriam1).

Život a činy Jánošíka zľudoveli a sú súčasťou mnohých ľudových povestí. Je legendárnym hrdinom nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku (kde ho dlhé roky považovali za svojho rodáka). Život a činy Jánošíka sú námetom aj mnohých literálnych diel od Štúrovcov až po súčasných autorov, ale inšpirovali sa ním aj filmári. Prvý film Jánošík bol vytvorený už v roku 1921 v ére nemého filmu (réžia Jaroslav Siakeľ), nasledovali diela z roku 1935 (réžia Martin Frič), 1963 (réžia Paľo Bielik), 1974 (réžia Jerzy Passendorfer) či Jánošík - Pravdivá história z roku 2009 (réžia Agnieszka Holland, Kasia Adamik), alebo animované filmy Zbojník Jurko (1976, Viktor Kubal) a Zbojník Jurošík (1991, Jaroslav Baran).


1) z medializovaných informácii nie je jasné, či išlo o žart prednesený pri odovzdávanú upomienkových predmetov predsedovi vlády Róbertovi Ficovi od odchádzajúceho ministra Františka Kašického, alebo skutočnosť.

2) súdny proces s ním prebiehal až po Jánošíkovi, ktorý jeho identitu neprezradil a obhajoba, vrátane Malohontského župana ho označovala za poctivého, ženatého občana Klenovca. Svoju identitu Uhorčík prezradil až pri mučení, čo celé smerovanie súdneho procesu zmenilo a nakoniec bol odsúdený na trest smrti lámaním v kolese.


Zdroj: MELICHERČÍK, Andrej. Juraj Jánošík. Hrdina protifeudálneho odboja slovenského ľudu. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1956
ANTOLOVÁ, Ružena. Jánošík od skutočnosti k legende. 1. vyd. Liptovský Mikuláš : Múzeum Janka Kráľa, 2013. ISBN 978-80-970184-9-8
zivot.pluska.sk
sk.wikipedia.org
plus7dni.pluska.sk
dennikn.sk
URL : https://www.valka.cz/Janosik-Juraj-t233972#646569Verze : 13
MOD