Prijímač E10K sa vyrábal vo viacerých verziách a bol určený pre letecké rádiostanice v lietadlách s rádiooperátorom. Tvoril hlavný prijímač súpravy FuG 10 kde spolupracoval s vysielačom S10K. Verzie prijímača boli E10K s kruhovou lupou (prvé modely), so štvorcovou lupou a osvetlením stupnice a verzia E10aK ktorá oproti pôvodným 9 elektrónkam u E10K mala 11 elektrónok. Existovali aj verzie podľa frekvenčného delenia označované na panely EK, EK1, EK2,EK3. Tieto sa líšili frekvenčným rozsahom a okrem základnej verzie sú pomerne zriedkavé.
Prijímač bol osadený štandardnou elektrónkou RV12P2000 a šasi bolo robené ako tlakový odliatok z hliníkovej zlietiny alebo z tzv. elektrónu.
Rozsah: 3 až 6 MHz, EK1 5,3 až 10 MHz, EK2 6 až 12 MHz, EK3 6 až 18 MHz
Prevádzky: A1, A3
Citlivosť: lepšia ako 4 uV pre 10V na slúchadlách
Napájanie: palubná sieť 12 V cez rotačný menič
Zdroj: vlastná zbierka a dokumentácia k prijímaču
Prijímač bol osadený štandardnou elektrónkou RV12P2000 a šasi bolo robené ako tlakový odliatok z hliníkovej zlietiny alebo z tzv. elektrónu.
Rozsah: 3 až 6 MHz, EK1 5,3 až 10 MHz, EK2 6 až 12 MHz, EK3 6 až 18 MHz
Prevádzky: A1, A3
Citlivosť: lepšia ako 4 uV pre 10V na slúchadlách
Napájanie: palubná sieť 12 V cez rotačný menič
Zdroj: vlastná zbierka a dokumentácia k prijímaču