Panzerjägerwagen

Vzhľadom na nedostatočnú protitankovú výzbroj nemeckých obrnených vlakov vznikol vo firme LHW projekt vagóna, ktorý využíval nadstavbu a vežu stredného tanku Pz.Kpfw. IV s dlhým 7,5 cm kanónom L/48. Existovali viaceré prevedenia tohoto vagóna, od najprimitívnejšej jednoduchej montáže nadstavby (dokonca i vaňou) a veže sňatej z tanku až po verziu s vylepšeným ochranným pancierovaním nadstavby (kolmý i naklonený ochranný pancier). Malo ísť o výzbroj pre nové typy Panzerzug BP 44, no samozrejme mali sa objaviť i v zostavách starších Panzerzug BP 42. Každý vlak mal mať dvojicu takýchto vozňov.


Uvítam viac informácií na túto tému, i s uvedením dobrých podkladov.

weaponsandwarfare.com

Panzerjägerwagen v československej armáde (OV vz.45)
Prvou zmienkou o užívaní nemeckých Panzerjägerwagenov je hlásenie kpt. Bartošíka (veliteľ neskoršej roty (práporu) obrnených vlakov) z 24.5.1945 určené pre Vojenské veliteľstvo Veľkej Prahy. V zhlásení o stave roty obrnených vlakov sa okrem iného uvádza, že sa podarilo postaviť i parný obrnený vlak a v jeho zostave sú dva delové vozne tohoto typu.
V roku 1945 v čase vytvárania zostáv obrnených vlakov boli k dispozícii celkovo tri vagóny s vežou z Pz.Kpfw. IV Ausf. H s kanónom 7,5 cm Kw.K. 40 L/48 (čs. označenie kanóna 75 mm TK vz. 40N). Dvojicu týchto vagónov mal OV Svoboda a jeden vagón bol v zostave OV T.G. Masaryk.
Pri organizovaní zberu trofejnej techniky dostal kpt. Bartošík upozornenie na vagónku Bohemia v Českej Lípe, kde sa mal nachádzať vojenský materiál. Skutočne tam boli objavené štyri nové Panzerjägerwageny, no bez tankových veží. Firma Bohemia, továrna na vagóny a stroje s.r.o. v Českej Lípe v 1/1946 oznámila vojenskej správe detaily pôvodne nemeckej objednávky na dokončenie týchto vagónov i s kalkuláciou nákladov na práce s tým spojené. Predpokladala, že MNO im tieto náklady uhradí. Avšak komisia, ktorá preskúmala tieto vagóny v 10.4.1946 - 11.4.1946 uznala len dvojicu vagónov vhodných dokončenia bez väčších nákladov. Firme bolo 18.6.1946 oznámené, že ide o majetok štátu a firma nedostane za ne žiadne vyrovnanie. Táto dvojica vagónov teda bola odňatá, no k dozbrojeniu došlo až v roku 1950.
Rota obrnených vlakov sa medzitým rozrástla na prápor obrnených vlakov. Celkovo teda mal prápor päť vagónov nesúcich československé označenie OV vz. 45N. Dlhodobá snaha riešiť dozbrojenie delových vozov pre parné obrnené vlaky sa zavŕšila návštevou zástupcov Škodových závodov v prápore obrnených vlakov v Miloviciach dňa 8.9.1948. Trojica bojaschopných vagónov malo prejsť len revíziou, zvyšná dvojica potrebovala uloženie veží. Okrem toho sa mala nahradiť pôvodná výzbroj veží nemeckým guľometom MG 34. Náhradou mal byť československý guľomet TK vz. 37. Kvôli tomu bolo nutné vyrobiť nové lafety. Zaujímavosťou je, že v rámci zjednotenia kalibrov sa mali identickými vežami prezbrojiť i vysoké delové vagóny OV vz. 42N.


Rozdelenie OV vz. 45N v jednolivých OV k 27.12.1949: