Marathón

Autor: Jozef Duháček / coriolanus 🕔︎︎ 👁︎ 34.791

Po tom, čo sa mu podarilo potlačiť povstanie Iónskych Grékov v roku 495 BC, si Dáreios I uvedomil, že pokiaľ budú dostávať podporu z Grécka, stále budú zdrojom problémov. Preto sa rozhodol dobyť Grécko, zabezpečiť západné hranice a položiť základy ďalšej európskej expanzie. Tiež bol nahnevaný na pochybný mestský štát Atény, ktorý mal tú drzosť, že počas Iónskej rebélie pomáhal vyhnať Peržanov zo Sárd, hlavného mesta Iónie. Prisahal im pomstu. Dáreios sa pokúsil vniknúť do Grécka po mori aj po súši už v roku 492 BC.  Na nešťastie však búrka zničila jeho flotilu

 

Prvá výprava

Reklama

O dva roky neskôr sa pokúsil znova po mori, tentokrát ale južnejšie. Táto výprava vyústila v bitku pri Marathóne. Počas predchádzajúsich dvoch rokov poslal ku gréckym mestám poslov, ktorí tak ako kázal zvyk žiadali vodu a zem na znak toho že sa vzdávajú. Veľa miest sa podrobilo, veľa vrátane dvoch najsilnejších nie. Aténčania zhodili poslov z Akropolis, Sparťania ich hodili do studne kde bolo veľa vody a zeme. Aténčania dokonca popravili tlmočníka, ktorý takouto žiadosťou poškvrnil gréčntinu. Prezská flotila sprevádzajúca pechotu a jazdu sa vydala pozdĺž Egejského mora na prelome augusta a septembra v roku 490 BC.

Druhá výprava

Vačšina ostrovov sa im postupne vzdávala, nie však Eretria a bola šesť dní obliehaná, kým ju jeden z občanov nevydal Peržanom. Mesto bolo obsadené, zbúrané a tí čo prežili masaker sa stali zajatcami. Bola to odplata za to, že Eretria podporovala Aténčanov v Iónskej vzbure a znamenie toho, čo majú Aténčania čakať. Peržania sa preplavili z Eretrie do Marathónskeho zálivu, niekoľko míľ od Atén.

Aténčania poslali posla do Sparty a žiadali pomoc, ale Sparta odmietla vyslať vojsko pred splnom mesiaca a tiež nechcela viesť vojnu za hranicami Peloponézu. Keď prišla Aténska armáda k Marathónu boli prekvapení, keď ich tam čakalo tisíc Platajcov (celá ich armáda) a pripojilo sa k Aténskej armáde. Gréci zaujali postavenie v údolí Vrana, oslabení asi tri ku jednej. Atéčania nemali dosť vojakov aby pokryli na šírku celé údolie, tak Stratég Miltiades nechal slabý stred ale posilnil krídla. Perzská taktika bola skôr defenzívna. Bolo ich viac, mali skvelú jazdu a lučištníkov, ale vyčkávali na nepriateľa aby ho zasypali strelami. Naproti tomu grécka taktika bola ofenzívna. Ich zbraňou bola kopija, vojaci mali helmu, štít, prsný pancier a holene a falanga bola jednoznačne preurčená na útočné a nie na obranné manévre. Gréci nemali ani luky a a ni jazdu

Reklama

Miltiades zaútočil na svitaní. Aténčania sa rozbehli proti nepriateľovi, ktorý stál a neveril, že poprebehnutí celej vzdialenosti budú vládať bojovať. Zaútočili na zjavne slabý grécky stred. Gréci začali ustupovať a Peržania ich prenasledovali, kým sa za nimi nezatvorili zabudnuté krídla a nezačali ich likvidovať zo zadu. Perzské rady sa rozpadli a vojaci začali utekať na pobrežie k lodiam. Gréci ich prenasledovali a dokonca zajali sedem perzských lodi

Pretože perzská flotila sa mohla plaviť naspať okolo Atiky a pokúsiť sa napadnúť bezbranné Atény, podľa dohovoru poslal Miltiades rýchleho posla, aby oznámil mestu výsledok bitky. Mladý vojak, pravdepodobne Phaeppidas prebehol vzdialenosť cca 42 km, zvolal “Zvíťazili sme” a padol mŕtvy vyčerpaním.

Marathón je jednou z najdôležitejších bitiek v gréckej histórii. V prípade, že by Peržania ovládli Grécko, je otázkou či by nasledoval taký rozmach a expanzia gréckej kultúry ako v skutočnosti nastal.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více